Ako zvládnuť bývanie so svokrovcami a napätie vo vzťahu?
Ahojte.
So snúbencom sme spolu 8 rokov, hneď po ukončení môjho štúdia na vysokej škole sme sa presťahovali na horné poschodie domu k jeho rodičom, ktoré sme si celé prerobili. Po škole sa mi to zdalo ako super nápad na rozbeh, vchod nemáme oddelený no priateľ ma ubezpečoval, že po čase keď bude treba spravíme si ho.
Bývame takto už skoro 4 roky a ja začínam cítiť, že sa necítim úplne komfortne a narúša to už aj môj vzťah s priateľom. Aj napriek tomu, že tu máme veľkorysé pekné bývanie s veľa m2, posledné mesiace sa nemôžem ubrániť tomu, že si stále pozerám na internete byty na predaj. Obaja svokrovci sú v dôchodkovom veku, no ešte plne aktívni. Sú to naozaj dobrí ľudia, ktorí nikdy nerobili žiadne problémy, dokonca nám veľa pomáhajú. Ja som však strašný introvert, myslím že až s nejakou formou sociálnej fóbie a je pre mňa naozaj náročné každý deň okolo nich prechádzať, prihovárať sa, zdraviť sa, často sa cítim nepríjemne keď priateľ niekam odíde a ja som sama v celom dome len s jeho otcom (s ktorým si naozaj okrem pozdravu nemám čo povedať). V poslednej dobe mi už vadí aj to, že ich počujem dole proste "žiť", počuť je všetko keďže poschodia sú oddelené len zaťahovacími dvermi.
O tom, že k nám nechodia vôbec žiadne návštevy ani nehovorím. Priateľ miluje tento dom, on je typ ktorý je stále vonku a potrebuje niečo robiť, stále niečo so svojimi rodičmi rieši - väčšinou praktické veci čo treba kde urobiť. Väčšinu dní mám pocit, že sa s nimi rozpráva viac ako so mnou. Ja sa tu často cítim sama, mám pocit, že som v tomto dome skôr ako taký hosť. Navyše pred pár mesiacmi porodila jeho sestra a kedže bývajú na druhom konci krajiny, asi raz za 3 mesiace prídu k rodičom na návštevu aj s manželom a dieťatom. V skutočnosti sú však celý čas u nás hore, kde je aj hosťovská izba. Naposledy na Vianoce u nás boli skoro 3 týždne.
Nemôžem sa ubrániť tomu, že mi tieto veci vadia, navyše sa cítim preto vinne, že "čo vymýšľam" a hľadám problémy kde nie sú. Keď som priateľovi navrhla, či by sme nešli do vlastného (obaja zarábame ľahko nadpriemerne), doslova ho to vydesilo. Povedal, že on v byte zavretý medzi štyroma stenami v žiadnom prípade nevydrží, prečo som nevďačná a čo by kopa ľudí dala zato aby mohla takto bývať, že aké máme šťastie. Neviem, mne to príde, že jemu sa páči bývanie u rodičov ale to proste nie je a nebude naše bývanie a nechce to akceptovať. Mám pocit, že jeho rodičia sú už takou silnou súčasťou nášho vzťahu a nepáči sa mi to.
Budem rada za akékoľvek názory, uvedomujem si, že možno som len naozaj riešim blbosti ale neviem sa zbaviť týchto vnútri zožierajúcich pocitov.
@martinami274 Dolezita vec je, ci nechce ist partner z domu do bytu, alebo ci nechce ist od rodicov. Ak to je ten druhy pripad, tak asi ziaden kompromis do uvahy neprichadza. Ak je to ten prvy pripad, tak to sancu este ma. Podla toho co autorka pisala, som pochopila, ze mu navrhla ist do vlastneho - bytu. Vlastny dom tam nespomina.
@maria_22 Tak v prvom rade by som zacala riesit vas psychicky problem, ktory mate a to je ten, ze ste tazky introvert a trpite socialnou fobiou. Toto je vazny problem, ktory by ste mali zacat riesit so svojim psychologom/psychiatrom, pretoze vam to musi do velkej miery ovplyvnovat a komplikovat zivot a nekonfortne a obmedzujuco sa musite citit takmer vo vsetkych oblastiach vasho zivota, nielen v tej rodinnej oblasti. A to, ze sa odizolujete "o dum dal" vas problem nevyriesi. Myslim, ze keby ste v tomto smere zacali na sebe pracovat, automaticky by sa vam zlepsili vsetky vztahy so svojim okolim a celkovo aj kvalita vasho zivota. Za druhe, pisete, ze mate prerobeny cely vrch, a ze vyuzivate vekoryse m2 u svokrovcov pre seba, no vadi vam, ze zdola ich pocujete a je to preto, lebo poschodia mate oddelene len zasuvnymi dverami. Na vasom mieste, dalsie co by som zatial spravila je, ked uz vsetko mate hore prerobene, ze by som vymenila zasuvne dvere za normalne dvere. Tiez by som sa zamyslela nad tym, preco vam vadi svagrinna, ktora na vianocne sviatky prisla domov za svojimi rodicmi a bratom ukazat svoje novonarodene dieta. Ja byt na vasom mieste, tak ako nastavajuca nevesta a teta sa z noveho prirastku do rodiny tesim spolu s nimi a som rada, ze s nimi mozem aspon chvilu travit cas. Boli to len tri tyzdne pocas vianocnych sviatkov a ak sa to nedeje pravidelne, ozaj nerozumiem preco vas to tak irituje. Tiez si uvedomte, ze ona chodi domov za svojou rodinou, rodicmi a bratom a nevadi jej, ze vy tam rovno uz zijete a pritom ste stale este len nastavajuca buduca nevesta a nastavajuca svagrina. Neviem, ci poschodie hore je napisane na vasho partnera, potom by to bolo o inom, ale zatial ma jeho sestra pravo vyuzivat aspon hostovsku izbu, ked pride domov za svojimi rodicmi. Ak je poschodie na neho napisane, tak potom sa porozpravajte so svojim partnerom ako oddelit vrch tak, aby ste tam mali definitivne sukromie. Myslim, ze lepsim riesenim ako brat si hypoteku na krk a zadlzit sa na dalsich 30 rokov iba kvoli bytu a preto, lebo mate socialnu fobiu, je spravit samostatny vchod v rodinnom dome u svokrovcov a zacat na sebe pracovat po psychickej stranke. Uplne chapem vasho partnera, ze nechce ist byvat z rodinneho domu do bytu. A budte vdacna aj za to, ze maju medzi sebou pekny vztah. Ze jeho rodicia su k vam ako k paru velkorysi, ze vas ako este len nastavajucu nevestu toleruju a pomahaju vam. Navyse sama pisete, ze jeho svokrovci su dobri ludia a nemate s nimi problemy. Uvedomte si, ze taketo dobre vztahy nie su samozrejmost. Ma to aj svoje vyhody, raz ked budete mat deti a budete potrebovat, tak vam vedia s detmi pomoct a neskor vy mozte zase na stare kolena pomoct im. Vase deti budu od mala obklopene laskou a rodinou, budu sa ucit vzajomnej komunikacii, medzigeneracnej tolerancii, k vzajomnej ucte a pomoci a zaroven budu mat pekne vztahy s bratrancami a sesternicami, s ktorymi sa budu stretavat a mozno potom raz nebudu musiet riesit problemy so socialnou fobiou a tazkou introverciou.
TY si s tým nemala vôbec súhlasiť. Navyše nič TI tam nepatri dom nie je ani tvojho snúbenca takže tak. Ak rodičom pribudnú roky bude sa treba starať aj o nich a neskôr možno doopatrovať nikdy nevieš. Navyše dali ste do cudzieho peniaze nie do vlastného prečo no preto lebo na papieri dom patri jeho rodičom nie vám. Takže ak rodičia tu večne nebudú bude musieť vyplatiť sestru ktorá je preč takže navyše s bonusom doopatrovať oboch rodičov. Ak bude musieť vyplatiť sestru po dedičstve tak to majiteľom domu je len ON TY zasa ťaháš za kratší koniec. Toto sa bude stupňovať. 8 rokov o niečom svedči ak si ťa nevzal za ženu. Snúbenicou ak by som bola viac ako 2 roky už by som nepočítala že si má vezme. Takže vždy ten dom aj keby jeho rodičia neboli nikdy tvoj nebude. Neskôr vás dvoch čaká opatera podľa mňa ak má tu jednu sestru a ta je preč všetko zostane na vás. Ja by som si na tvojom mieste kúpila niečo svoje a odsťahovala sa. V tomto tu nevidím žiadnu budúcnosť mal kopec času aby si ťa vzal no asi nechce. Neviem si predstaviť mať deti takto žiť .Za 8 rokov ste deti nemali .Chce ON vôbec deti či ani nie bude ťa len naťahovať ako gumu v gatiach a nič s toho. Tu sa robí čo ON len chce čo je pre neho dôležite. Prečo ak ťa miluje sa neopýtal na tvoj názor. Možno žiť tak na chvíľu u svokrovcov áno pokiaľ by sa dom prerábal ale nie roky rokúce a navyše TI tam nikdy nič nebude patriť. Zamyslela by som sa nad tým je očividne že TI takto žiť nechceš. A ON chce len to čo vyhovuje jemu. Divne spolužitie ak ten tvoj nepozná kompromis. A navyše ak príde jeho sestra z rodinou tak prídu do svojho takže ani nič nemôžeš hovoriť si cudzia a nie si ani jeho manželka tak asi tak. Takých snúbeníc ako TY si môže mladý nájsť aj 5 a nikdy im tam nič nebude patriť. Nechcela by som tak žiť a už vôbec nie vychovávať deti . Jeho sestra je v cudzine tak opatrovať domov sa nebude trhať ak by rodičia potrebovali. TY si mu nič ja by som odišla a išla do mesta a našla si niekoho iného ktorý by zdieľal rovnaké veci ciele a hodnoty aby ste si kúpili spoločne bývanie pol na pol a žila ako moderna žena a nie ako introvert na dedine. . A nie žiť u ľudí ktorým si nič preto si tam ako cudzia ak nechce ísť nech si nájde dedinčanku a nech tam žije z jeho rodičmi.
@alickapusinka V jednom s vami suhlasim. Ze po 8 rokoch by mal jej partner vediet co chce a ak to s nou mysli vazne, mal by si ju zobrat a netahat ju dalsie roky zbytocne za nos, ak to tak neciti. Potom zbytocne ona straca cas s niekym, s kym to nema buducnost a za ten cas si mohla najst niekoho ineho, s kym by si viac rozumela. Niekedy strach odist je ale silnejsi ako vediet vykrocit do neznama. Ona to ma o to viac tazsie, lebo je tazky introvert a trpi socialnou fobiou. V prvom rade by mala navstivit psychologa/psychiatra a v tomto smere na sebe zacat pracovat. Inak ja mam iny pohlad na celu tu ich vec.
Riesenie neviem,ale par postrehov:
1.Byvat takto by som nechcela,aj keby boli svokrovci neviem aki super.
Mladi potrebuju byt na zaciatku sami.mozno casom,ked rodicia zostarnu a treba sa o nich postarat,vtedy by sa to riesilo takto....
V podstate,ja to tak mam so svojimi rodicmi,az na to,ze oni prisli po case byvat k nam ked otec ochorel-to je tiez velky rozdiel.
Pretoze ja som "panou vo svojom dome",mama si svoj dom uzila az az...a zasa,aj ona sa moze v nasom dome citit ako "panou vo svojom dome",nakolko sme kazdy na inom poschodi,nie sme cely tyzden spolu,mama ma na starost velku zahradu/dobrovolne,nik ju nenuti,ma to ako hobby/,ja skor domacnost...
2.po tolkych rokoch co si s priatelom,co tam s nim byvas...v podstate nemas ziaden vztah k jeho rodicom.
To je naozaj cudne,neviem si to predstavit.
Musia sa citit otrasne.
V ich dome si ako cudzia,ale v prvom rade si to zapricinila ty.
Mozes byt introvert.ale keby si bola az chorobne taka,to by si ani priatela nemala,nevydrzala by si to tak dlho..
Cize za mna je to az neuctive voci nim.
Ak ich ozaj len pozdravis a potom sa spravas,ze radsej ich nevidis...to nikdy nebudete mat nic spolocne..ved vztahy sa musia budovat.
Preto ani nezapadas do kolektivu,lebo sa od nich odtahujes.
A oni ta nutit nebudu ,petoze ta chcu ocividne tolerovt a nie obmedzovat
3.ak sestra pride na navstevu,ok.
Ale ine je prespat 2-3 noci,a ine je nastahovst sa k vam na 3 tyzdne.
To mudi priatel s nou i rodicmi prebrat a najst ine riesenie.
Aj ked ti v dome nic nepatri tym ze vas nechsli tam byvat,poprrrabat...tym suhlasili s vasimsukromim na vasom poschodi.
Tym padom to treba zorganizovat s navstevami inak.
Nie ze hostovska je u vas
@mimachicha keby fyzicky vonlu s niecim pomohla, tak si aj hlavu vycisti na cerstvom vzduchu, aj pride na ine myslienky. Navyse pri praci vzdy padne nejake to spolocne slovo, ked uz o nicom inom, tak aspon o tej praci a hned sa aspon trochu k sebe vsetci priblizia. To je o vzajomnej snahe. A takto aj svojmu partnerovi ukaze, ze sa snazi a nie su jej lahostajni jeho rodicia a skor si ho ziska. Navyse ona aj on tak travia cas spolu aj vonku pri nejakej zmysluplnej cinnosti a nie su len zavreti hore medzi styrmi stenami. Ak jej to ale robi az taky velky problem, tak by ho mala zacat riesit s psychologom/psychiatrom, lebo takto zit je velmi obmedzujuce.
@gabrielamodrykonik ako introvert si dovolím nesúhlasiť. nie je to psychický problém. to by potom mal byť psychický problém aj to, ak je niekto extrovert. nerozumiem tomu, prečo je spoločnosť nastavená tak, že vždy by so sebou mali niečo robiť introverti alebo samotári. prečo by mali na sebe pracovať a premáhať sa. prečo to proste nemôže byť o tom, že by aj extroverti mohli pochopiť, že nie všetci sa radi objímajú s cudzími ľuďmi, nie všetci chcú viesť small talky a nie všetci proste majú záujem byť stále v nejakej spoločnosti - bez ohľadu na to, či sú to rodinní príslušníci alebo budúci rodinní príslušníci. samozrejme, ja to nemyslím zle, ale naozaj je na čase prestať robiť z introvertov podivínov s psychickými problémami 🙂 že má sociálnu fóbiu, si autorka diagnostikovala sama, môže aj nemusí to byť, ale toto naozaj nevieme my na MK zhodnotiť. ak má, to je rozhodne na riešenie, ale kvôli nej samej, nie preto, aby bol spokojný niekto iný....
k zvyšku tak všeobecne: z vlastnej skúsenosti ti napíšem, autorka, že ak toto nevyriešite pred svadbou, bude vás to ako tieň sprevádzať celým manželstvom. ak urobí ústupok on a "kvôli tebe" sa presťahujete, aby ste žili sami, ale s tým stotožnený nebude, bude ti zrejme utekať pri každej možnej príležitosti k rodičom alebo to budeš mať neustále ako výčitku na tanieri. ak ostanete bývať tak ako doposiaľ a stotožnená nie si s tým ty, budeš sa trápiť a bude ťa to postupne ničiť. nehovoriac o tom, že keď prídu deti, celé to zas nadobudne obludnejšie rozmery. určite si s partnerom sadnite a vážne sa pozhovárajte. možno to neustojíte, možno budete potrebovať čas od seba. ktovie. ale načo ísť do niečoho, s čím už teraz nie si okej. darmo ti druhí budú hovoriť, ako sa máš uvedomiť, ako si to máš vážiť, aká máš byť šťastná a usmiata, lebo takéto niečo niekto pre teba urobil... to sú také vydieračky toto... 🙈 v prvom rade by mal aj partner pochopiť, že je dospelý a dobrý vzťah s rodičmi môže mať aj vtedy, ak nebude na nich zavesený so všetkým. zvlášť ak bývate v jednej domácnosti, je potrebné mať tie hranice naozaj jasne stanovené. tak ti držím palce, nech sa rozhodneš správne. nech ste šťastní. či už spolu alebo nie.
@maria_22 chyba bola, že ste si už na začiatku s priateľom nedohodli plány či tam idete dočasne alebo či s tým do budúcna rátate ako s trvalým bývaním. A chýba bola aj do toho investovať ohľadom prerábky. Neviem kto to financoval ale ak ty, tak si asi zbytočne dala tie peniaze. Predpokladám, že to čo ti vadí, sa bude len stupňovať. Odporúčam ti čím skôr vážny rozhovor s priateľom, aby ste sa dohodli ako ďalej. Vzhľadom na jeho reakciu to nebude ľahké. Dajte si na papier pre a proti. Možno sa dohodnete a možno to bude v najhoršom prípade aj rozchod. Ale snáď nie.
@gabrielamodrykonik Ďakujem za veľmi podnetnú odpoveď. Uvedomujem si už dlhšie, že niečo so mnou nie je dobré a preto hľadám chyby v iných na ospravedlnenie svojho správania, aj keď tam v skutočnosti nie sú. A tá častokrát iracionálna iratibilita tiež nie je príjemná.
@h2 áno, chápem čo chces povedať. Ale rozumiem jej,že chce mať svoj kľud. Sú rozdielni do svojím mužom, a to je problém. Preto by hej pomohol vlastný dom. Čo ale v jej prípade nebude možné
@januska12323 Mám našetrené viac než dosť. Na druhej strane je to aj vďaka jeho rodičom. Ale aj to má núti stále rozmýšľať, že aké by to bolo žiť inak
@andymi možno aj by navrhla vlastný dom,možno by rozmýšľal. Ale myslím si,že on rozmýšľa aj nad tým,že rodičia nebudú večne samostatní,a že chce byť pri nich
Buď múdrejšia ako ja a choď preč. Priateľovi navrhni kompromisy a ak s ničím nebude súhlasiť tak sa zbal a choď. Ver mi, je jednoduchšie odísť teraz, keď nie ste manželia a nemáte dieťa. S dieťaťom sa ťažko uteká a budeš trpieť ako ja, denno denne.
@lienka.7 aké 4 roky píše že je to tak 8 rokov.
@alickapusinka pise: "So snúbencom sme spolu 8 rokov,....Bývame takto už skoro 4 roky"...prve 4 roky bola studentka a byvala inde
@lin_a aha tak druhu vetu píše že bývajú tak spolu 4 roky.
@alickapusinka píše ze spolu sú 8 rokov a býva s nim u svokrovcov 4 roky....
Nejaké to chodenie ešte ok... ale...
Za 4 roky si nevytvorit žiadny "vztah" s jeho rodičmi, rodinou?
Jej vadi, ze tam dôjde jeho sestra s rodinou? Do jej rodičovského domu?
Sorry za uprimnost, ale s autorkou to musi byt dobre "psycho" 🤦♀️
Taktiež za tie 4 roky sa ich vztah nikam neposunul, aj to stojí asi za povšimnutie
jedine, co ma napada je urobit vlastny vchod, namiesto zatahovacich dveri dat riadne. Proste uplne sa "odstrihnut". Viem sa do vcitit do tvojej koze, ze chces mat priestor len pre seba.... a tie 3 tyzdnove navstevy by sa nedali nejako vyriesit, aby boli dole pri svokrovcoch? Dispozicne musi byt predsa aj prizemie priblizne rovnake.
My sme stali v istu dobu pred podobnym rozhodnutim. Chceli sme uz riesit vlastne byvanie, ale ceny nehnutelnosti su katastrofalne a vazne 250 000 na dom na Zahori sme nemali. Moji rodicia nam ponukli, ci si teda nechceme postavit dom v zadnej casti ich zahrady, pozemok maju velky. Tym, ze moj priatel ma az extremne dobry vztah s mojou maminou a sestrami a aj tak sme sem vzdy chodili vsetci na vikend, tak ho to lakalo. Vyplatit sestry by problem nebol. Ale v hlave som mala stale ten vykricnik, ze ,, ale! "...moj otec je problemovy clovek a hned som vedela, ze by kazdu chvilu bol u nas nasackovany, nehovoriac o tom, ze ked pridu deti, nechcela som, aby si s nim zazivali to, co sme si zazivali s nim v detstve my. Spravili sme kompromis, ze som ho nechala vybrat byt pobliz, ktory sme si zrekonstruovali. Dost blizko na to, aby sme sem mohli kedykolvek dobehnut, ak by sme potrebovali pomoc my alebo rodicia, ale zaroven aby sme mali svoj zivot a sukromie, aby sa nam nestarali do zivota.
Treba si dat v hlave nejake pre a proti a prebrat to s partnerom tak, aby ste nasli kompromis pre obe strany.
@salome123 Predstav si, že vyrastáš s rodičmi a bratom vo vašom dome, máš tam svoju vlastnú izbu. Potom sa odsťahuješ, vydáš, založíš si rodinu. Do domu, kde si vyrástla, chodievaš za svojimi rodičmi. Ale, brat si tam nasťahuje svoju priateľku, všetci sa jej prispôsobia, uvoľnia pre nich dvoch celé poschodie. A ty sa zrazu nemáš kam vrátiť, lebo v tvojej detskej izbe síce má tvoj brat s priateľkou hosťovskú (nevyužitú) izbu, ale ty, ako dcéra vlastníkov domu si tam už nežiadúca. Hm?
@gaborka28 ona nie je len introvert, sama o sebe pise, ze je tazky introvert a ma socialny fobiu. To nie je to iste ako introvert, ktory ma normalne vztahy a normalne zije v okruhu svojich ludi. Ze ich ma menej ako extrovert, lebo dokaze kvalitne travit cas aj sam so sebou a citi sa lepsie v prostredi a medzi ludmi, ktorych pozna, je snad jasne. Introvert ma aj vyvinutu vysoku empatiu k ludom, preto je im napomocny. Ale to, ze ona si za 4 roky nedokazala vytvorit vztah s rodicmi jej partnera, o ktorych sama pise, ze su to dobri ludia, pritom s nimi byva a vyhyba sa im, nie je normalne. Introverta neobmedzuje jeho povaha v normalnom ziti, ju ale evidentne obmedzuje. Preto, ak chce normalne zit a mat normalne medziludske vztahy, musi na sebe zacat pracovat pod dohladom odbornika, bud psychologa a pokial ide o socialnu fobiu aj pod dohladom psychiatra.
@h2 Tak ja mám takú situáciu. Svokrovci mali dom, hore izby, ktoré potom boli pre ich deti s rodinami. Týždne sme tam trávili. Ale tiež sa dohodol švagor a s celou rodinou sa hore nasťahoval. A proste nás už to tam neláka, aj keď máme dobrý vzťah. Už je to ich, aj keď je to mužov rodný dom a mala som to tam ozaj rada. 3 týždne by som tam niekomu, kto tam naozaj žije určite neostala. Podľa mňa je to dosť zásah do súkromia. A celkovo si raz okrem mojích detí, neviem nikoho u seba mať 3 týždne vkuse😀.
@pbra40 Stavím sa, že celý dom aj všetko ostatné stále vlastnia svokrovci.