Ako zvládnuť každodenný život v jednej domácnosti pred rozvodom?
Ahojte, s manželom máme dlhodobú krízu, po niekoľkých neúspešných pokusoch na záchranu manželstva smerujeme pravdepodobne k rozvodu. On s rozvodom zatiaľ nateraz nesúhlasí, v manželstve chce zotrvať predovšetkým kvôli deťom (sú ešte pomerne malé) a "okoliu" a uzavrie debatu vždy tak, že "uvidíme, čo bude časom". Ja som z rodiny, kde rodičia ostali spolu kvôli deťom a viem, že taký spôsob zachovania rodiny je najhoršie, čo môže byť. S manželom vieme komunikovať ako rodičia bez problémov, venujeme sa obaja deťom, nie je vo vzťahu nikto tretí, ale ako partneri sme voči sebe tak vyhorení, že len vedľa seba prežívame. Ja však nemám zatiaľ kam ísť (bývame v byte, ktorý patrí mojim rodičom a po rozvode by som chcela požiadať aspoň do času o mestský byt) a on z domácnosti nechce odísť kvôli deťom. Ja jeho rozhodnutie rešpektujem, prieky robiť nemienim, hoci si myslím, že možno práve odluka by nám pomohla vyriešiť to celé definitívne.
Nachádzame sa teraz doma v čudnom rozpoložení, keď obaja doslova trpíme svoju prítomnosť a obchádzame sa, aby sme nezačínali ďalšie zbytočné diskusie, ktoré riešeniu vôbec nepomáhajú. Nech je situácia akákoľvek, mám ho rada ako človeka, otca mojich detí, no takto prežívať po príchode z práce a cez víkendy ma ubíja. Manžel sa do seba v istom momente uzavrie, nekomunikuje, potom dva dni komunikuje, potom zas tri dni nie a nakoniec z neho vyletí všetko nahromadené za 17 rokov a povie aj to, čo ho neskôr mrzí... A takto dookola. Pokúšala som sa s ním rozprávať o tom tisíckrát, bezúspešne. Ja mám doslova žalúdočnú nervozitu, necítim sa doma ako doma, neviem fungovať tak, ako by som si predstavovala. Ja som typ človeka, ktorý aj keď sa trápi, má motiváciu fungovať v každodennom živote ďalej. Vidieť, že sa trápim, ale proste žijem, fungujem. On je typ, keď ho niečo štve alebo trápi, veľmi sa opúšťa a razom sa zastaví preňho svet. Tak je to roky a je jedno, či ide o problém v práci, doma, u jeho rodičov, zdravotný, finančný alebo akýkoľvek. Proste prestane "existovať" a máča sa len v tom probléme, na ktorý nabaľuje ďalšie, ktoré s tým ani nesúvisia. Keď ho vidím celý večer sedieť v obývačke na gauči, raz nasratého, raz nešťastného, inokedy mlčiaceho, potom zas s chuťou riešiť nesmrteľnosť chrústa, už som rezignovala a buď zaleziem a len si čítam potichu alebo sa chodím prechádzať von po večeroch, keď deti zaspia. Ale takto sa nedá existovať a hoci som pre rozvod rozhodnutá, nechcem urobiť nič tak, aby ho to ešte viac naštartovalo bojkotovať ho, skrátka chcem sa s ním rozumne dohodnúť. Preto by som sa chcela poradiť s tými, ktoré niečo podobné prežili - ako sa dá fungovať v jednej domácnosti pred samotným rozvodom tak, aby ten pobyt doma nebol v rámci možností utrpením pre nikoho. Aby to situáciu ešte nezhoršovalo. Mali ste nastavené nejaké pravidlá alebo to treba len celé urýchliť a vydržať? Ja som už ozaj zúfalá a chcem len napriek všetkému žiť, nič viac. A som presvedčená, že aj on, len...
Rozumiem ti, mozes mi napisat IP ak by si chcela...
Zdá sa mi, že on je vo vašom vzťahu ten citlivejší a neviem, či je to dobré alebo zlé. A fandím jeho názoru, zotrvať kvôli deťom. Nepíšeš, že máte nejaké fatálne problémy. Deti rozvodom utrpia, aj keď nebude škaredý a ťažký. Možno by si to mohla zvážiť kvôli nim. Ešte zabojovať. Môj muž sa takto rozviedol a keď som čítala listy pre Ježiška jeho dcéry, ako si nepraje nič iné, len aby sa rodičia dali dokopy, pukalo mi srdce
Je aký je, takého si si ho brala. Ty si iná, každý je nejaký. Maj pochopenie, nemláti ťa, netýra..
@foxyfox máš pocit z jej príspevku, že nemá pochopenie??? Ja mam pocit z príspevku, že je to skôr volanie o pomoc...keď ako písala, chce žiť a nie prežívať. A deti sú podľa mňa dostatočne vnímame, aby už teraz vedeli, že ich rodičia nefungujú normálne. Nemyslím, že ide o niečo náhle, o nejaký rozmar. Samozrejme, nikto z nás nepozná situáciu detailne ale napísať, netýra ťa, tak vydrž, tak to si ma zabila...to sa tá žena nemá mat vôbec v úcte? Nemá mat nijakú hodnotu? Už z jej slov je jasne, aké je to pre ňu ťažké celé, že skúšala bojovať ale na druhej strane chce od života konečne niečo pozitívne, chce žiť...
@anita6666 Presne ako hovoris.Ved u nas je to uz takto roky, rokuce.A zvykla som si.hoci dospele deti uz su vsetky prec.Riesime len co musime.kazdy sme zalezeni vo svojej izbe.,kazdy svoj pocitac,a hotovo.Niekedy ideme spolu ,aj na nakup.ja sa tiez necitim dobre v jeho pritomnosti.ale zvykla som si.Viem ,kedy ma dobru naladu (to ma malokedy) vtedy s nim mozem poriesit ,co treba.Kedze mas @autor este male deti tak rozhodne by som sa nerozvadzala.,teraz trpis ty,a myslis, ze oni po rozvode nebudu trpiet ? Ano je taka doba ,50% deti z neuplnej rodiny, ale ten pocit deti je rovnaky v kazdej dobe .Vsak ked ta nebije, neflaka sa ,nepije, nedroguje,tak sa da s takym zit,.Proste je to taka povaha.Moj bol dokonca konfliktny,chodil napity, 2X som mu volala zachytku,casto odchadzal k jeho matke a tam zil s prestavkami som mu to spocitala 20 rokov.Deti vystudovali aj bez neho vsetky vysoke skoly.Musis@autor brat taky aky je, podla mna dokonca zodpovedny za deti.myslis si ,ze ti teraz manna padne z neba,a najdes muza podla tvojich predstav? Co ak bude este horsi? A sama vychovavat deti? neriskovala by som .Asi sa mas po socialnej stranke moc dobre,ved nic hrozostrasneho nanho nepises.keby si sa narobila jak kon tak by si bola este aj rada,,ze mas takeho kludasa muza, a venuje sa detom
Dakujem vsetkym, co sa zapojili. Z kazdeho si nieco odnesiem, sama zvažujem aj napriek rozhodnutiu stále všetko z každej strany. Len ma zaujala jedna vec, ktorá mi nedá a úplne seriózne ma zaujima - @vorkola teba baví takýto život? Ako to vnímajú deti? Ale naozaj. Ja nemam 20 ani 30 rokov, som blizsie k 40tke ako k 30tke a keď sa dívam na to, ze mame obaja pred sebou ešte snad vela rokov života a mali by sme žiť takto a toto odovzdať dalej deťom, tak je mi naozaj vselijako, len nie spokojne. Ja som totiž presne v takomto nastaveni rodičov, ako si popisala to vase, vyrastala a ver mi, že toto v živote nikdy mojim deťom neprajem zazit. Mamu, ktorá si zvykla prezivat, ktorú netešilo už v živote nic, len trpela zo svojej “obety”, pretvarovala sa kade tade a pritom doma bolo dusno a chodili sme domov zo školy s očakavaním, aka bude zase nálada a či budú spolu vobec komunikovať. Ale hlavne, ze sme boli doma všetci štyria... rodinu, kde sme síce išli na vylet, ale rodičia sa stále hádali pripadne vobec sa nerozprávali, hlavne že sme boli na výlete ako rodina.. rodinu, ktora nefungovala a kde mamina pretvárka dosla až tam, ze otvorene na otca pred nami kydala, aby sme vedeli, ze ona sa obetovala pre nás ako deti… A zas otca, ktorý bol myslou úplne inde, len nie v rodine. Keď sme ich ako pubertaci prosili s bratom, aby išli od seba, ze to bude najlepšie. My sme však vyrástli a moja mama zistila, že život ušiel pomedzi prsty len tak “zo zvyku” a veru dva roky po tom, čo ostali sami, uvažovala nad odchodom od otca s tým, ze “aj ona si zasluzi konecne žiť”. Potom jej zomrela mama a nakoniec to uzavrela tak, ze uz jej život utiekol, uz to nejako dobojuje (žena, ktorá nemá ani 60🙈). O tomto majú byt naozaj vzťahy? Lebo tie sa proste v živote menia. Za to žiadne peniaze nestoja. A to sakra viem, o čom hovorím, lebo rozpocet nemáme spoločný.
Inak co sa týka konštatovania o mojej sociálnej situacii, praci, nedjaboze očakávani od iných muzov a pod, absolútne sa mýliš. To, ze nepisem “nic hrozostrasneho” nanho či na seba, neznamená, ze je všetko krasne a ide o môj rozmar. To by som tu ale nechcela rozoberať. Otázka neznela, či sa mame rozviesť, ale ako sa to dá zvladnut do toho obdobia v jednej domácnosti bez toho, aby sme sa “obchádzali” a každý zaliezli do svojho kúta, odkiaľ sa nevidime, ale proste zili v rámci možnosti ako ľudia.
@mravenek vystihla si to, vnímam to presne rovnako.
Skúsenosť máš, nerob tu istú chybu. Niet čo dodať...držím palce
@vorkola Toto by som svojmu dieťaťu nikdy neurobila... Tiež sme žili ako @autorka a bolo to prežívanie nie život... Ja som mala pekelný rozvod, boj o dieťa a majetky lebo ex aj napriek tomu, že dôvodom rozvodu bola milenka mal pocit, že ublížené bolo jemu...ale jedno poviem, po rozvode mi padol veľký ale veľky kameň zo srdca, nie nebolo to ľahké, začínala som úplne od nuly, mala som 32 rokov a 6 ročne dieťa... Všetko som zvládla a som na seba hrdá ale hlavne som po rokoch opäť šťastná...a či sa týka syna, dávame mu obaja toľko lásky, že si ani neuvedomuje, že je to niečo zle, že nežijeme spolu, nevidi hádky, nervóznu mamu, ukricaneho otca... Žijeme v dobe kedy sa rozvádza veľa ľudí a preto to už nie je tabu a deti a spoločnosť to už nevnímajú negatívne... Radšej dieťa z rozvedenej rodiny so stastnymi a spokojnymi rodicmi ako dieťa z nevrotickeho prostredia plného tichého psychického násilia...
@21oktober ja tiez rozmyslam preco sa rozvadzaju fakt. Toto je skor ze dostala som ponorku z chlapa. Mozno by to chcelo zapracovat na sebe. Zmen postoj skus byt k nemu milsia a chodte na veceru alebo do kina otvorte si vino vecer. Skus sa s nim na rovinu porozpravat co citi taky naozajstni rozhovor. Ziadne vycitky, napisat list cokolvek. Ked sa dokazete dohodnut na detoch mate rovnake nazory. Mozno by to chcelo rozduchat ohen vo vztahu. Porozmyslat co si mala rada na partnerovi a on na tebe.
@autorka
Veru,život máme len jeden,a keď si dvaja ľudia nerozumejú,je zbytočne držať rodinu umelo pokope.... nájdete nových partnerov....a deti budú vyrastať medzi šťastnými a spokojnymi rodičmi,síce na striedačku,ale neprídu o Vas.... ešte veľa pekného máte pred sebou.... drž sa,nech ste obaja šťastní
ja ti nerozumiem , na stole mám dennodenne spisy rozvodov . Bitky, alkoholizmus, nevera , gemblerstvo , neusporiadaný život - to sú dôvod na rozvod. Vy ste obaja v manželskej kríze, ktorá sa dá prekonať . Máš deti a máš viac k 40 tke ako k 30 , to už by som predpokladala určitú vyzretosť u teba. ŽIADNY muž ťa neurobí štastnou ,len ty sama seba, ani 1 , ani druhý ani 10 ty. Motýliky v bruchu tak dva roky max s novým chlapom a potom to bude úplne rovnaké, resp. to môže byť ešte horšie . Nie je lepšie zapracovať na vlastnom postoji a na vzťahu čo máš ako do budúcna budovať patchvorkovú rodinu s šťastnou mamou a šťastným otcom , len každý v inej domácnosti a s iným partnerom . Rozvod je nič, 20 minútová záležitosť , problémy nastávajú po rozvode.
Mám ženy ktoré sa rozvádzajú druhýkrát , mám mužov ktorí sa rozvádzajú druhýkrát a veľakrát obidve skupiny by sa boli aj vrátili k predchádzajúcemu partnerovi a už vôbec nie je taký hrozný .
Ja nie som veriaca a rozvodmi sa živím ( + samozrejme aj iné ) , nemáš ani len predstavu aké drámy sa odohrávajú v rozvádzajúcich rodinách a ty si v pozícii .. záleží mi na partnerovi len moc riešim a riešim a riešim . Ty nemáš patologického partnera, ste vyhorení , potrebujete sa zceliť a zregenerovať. Máte neprimerané očakávania od seba po dlhoročnom vzťahu . Zvyčajne ak začne jedna strana na sebe pracovať a je dostatočne trpezlivá , strhne aj tú druhú stranu .
26 rokov sa živím advokáciou , zažila som už také veci že mnohé by ste ani neverili , bola som pri rozvodoch kde protistrany hádzali sebe šanóny priamo v súdnej sieni a kde dostali mastné pokuty a po dvoch rokoch sa vrátili k sebe, zažila som rozvody kde sa hlavne ženy neuvážene a rýchlo rozvádzali , lebo hľadali to pomyslené šťastie ktoré ani rokmi neprichádzalo .
Zažila som to. Presne viem čo cítiš , ja som mala z toho tlaku už zdravotné problémy, 6 rokov som sa snažila nepomohlo, rozviedli sme sa. 15 rokov sme boli spolu z toho 10 rokov manzelia. Najprv to vyzeralo že sa dohodneme na rozvode ale potom mu preplo asi mu došlo že sa to ozaj deje a začal dávať podpásovky. Na súd písal nezmysly, k tomu stále chceli moje vyjadrenie. Nenormálne sa ťahal rozvod a on ma veľmi prekvapil, že ako sa vyfarbil a čoho je schopný. Pritom mi nikdy nevedel na otázky odpovedať. Buď bol ticho alebo sa spýtal čo ti mám na to povedať ?? A vybavené. Vo svojej hlave si to potom nastavil tak, že je to moja vina a tak sa aj choval, robil mi naprieky cez dcéru, ktorá mala vtedy 5 rokov. Teraz ubehlo 5 rokov od rozvodu, neľutujem to vôbec. Jedna vec však bola veľmi ťažká a to, že dcérka v 8 rokoch akoby prežívala regres toho rozvodu, akoby došla do takej fázy vývoja, že sa začala na to stále pýtať že prečo sme sa rozviedli, prečo nemozeme byt spolu všetci. Dokonca ma vinila z toho a trestala proste peklo, mali sme aj detsku psychologicku ale bolo to veľmi veľmi ťažké obdobie. Nepomohlo tomu, že ex jej hocičo narozprával aby on vyzeral pekný a tiež že absolútne odmieta si ju bravat pravidelne. Len vtedy kedy to jemu vyhovuje a to je tak raz za 2 mesiace alebo týždeň v lete. Ja som druhý krát vydatá, mame ďalšiu dcérku. A som šťastná, s manželom vieme prekecat hodiny, to je pre mna najviac. Staršia dcérka bude mat 11 a je už dávno v pohode, mladšia ma 3, už je vypiplaná z bábätka. Neľutujem rozvod, zásadná otazka bola, či chcem tak žiť do konca života ...
@anita6666 vôbec v tom nevidím zlý príklad,čo napísala október.
Ona pisala stále o jej manželovi,s ktorým žije 17rokov,s ktorým ma deti.nepísala o nejakom ex.
Zrejme v dnešnej dobre naozaj každý hľadá ako únikovú cestu rozvod a naivne verí,že niekto iný,kto príde neskôr,bude dokonaly.
Ženy,ruku na srdce,kto z nás je dokonaly???ktora žena?ci ktorý muž?
Vo vzťahu sú stále dvaja,vzťah netvorí nikdy iba jeden.
pozrite sa, rady typu rozdúchaj oheň atď - to si naozaj myslíte, že toto nemáme za sebou? hneď na začiatku som písala, že po viacerých pokusoch na záchranu manželstva... ale ja som sa nepýtala na názor ohľadom NÁŠHO rozvodu - ešte raz píšem - tie pocity s manželom máme obojstranné, akurát že manžel chce, aby sme ostali manželia naďalej "kvôli deťom".
ja si rada vypočujem/prečítam aj iný názor, veď s tým som sem písala - zamyslím sa nad každým a oceňujem, keď mi napíše niekto svoju skúsenosť. dokonca som uvažovala včera chvíľku na základe jedného komentára aj nad tým, že navrhnem opäť odluku, ktorú muž už predtým odmietol. prečo? pretože hľadám riešenia už viac ako dva roky! pretože doteraz sme to "lepili" kvôli deťom. a pretože sama vidím rozvod ako poslednú stanicu. ak by som nebola otvorená riešeniu, urobím to, čo mi radili kočky na začiatku - podám bez mihnutia oka žiadosť, zbalím mu veci a neriešim. my sme boli aj u psychologičky na poradni, písala som to v komentári, na čom to zahučalo... ja fakt nechápem, z čoho tu niektorí dedukujete, že ja snívam o inom chlapovi, o idylke a neviem, aké hlúposti. ja snívam o jedinom - o pokojnom živote bez úplne zbytočných nervov. a prepáčte, ale hoci som išla s kožou na verejné fórum, nebudem tu vypisovať romány o tom, aké situácie sme si prežili, pretože to nieje predmetom tejto diskusie. a nemám záujem kydať tu na manžela a ani na seba. podstatné je to, čo som napísala, že ako rodičia nemáme problém spolu komunikovať, ale u oboch ten vzťah ako taký skončil! žiadne motýliky v bruchu som nikde nespomínala, nevkladajte mi do úst, čo som ani omylom nikde nepísala. tu ide o to, že - ako je napísané o komentár vyššie - vo vzťahu sú dvaja. u nás som bola dlho vo vzťahu sama a naozaj som sa snažila. dospela som do štádia, kedy sa už snažiť nechcem, pretože ma to jednoducho ničí. a nechce sa snažiť ani partner, ktorý ale chce zotrvať v rodine za každú cenu. nie kvôli nehynúcej láske ku mne, ale kvôli deťom a našej širšej rodine. jasnejšie to už napísať neviem.
ja chápem, že ľudia sa v dnešnej dobe rozvádzajú kvôli tomu, že manžel nepochváli manželku, aká je krásna a manželka nevíta muža s otvorenou náručou... ale u nás je to o niečom inom a túto diskusiu som naozaj nezaložila preto, aby sme lamentovali nad tým, či sa nejaká naivka rozhodla rozviesť len tak z brucha, lebo sa má príliš dobre. založila som ju preto, aby mi napísali ženy/muži v podobnej situácii svoje skúsenosti, ako spolu fungovali v jednej domácnosti pred rozvodom. a samozrejme, aj preto, aby som si prečítala iný názor ako napríklad od @21oktober , ktorý písala na začiatku a naozaj som nad ním premýšľala, rovnako tak nad jej skúsenosťami zo súdu. ale mám pocit, že až na výnimky sa táto diskusia uberá iným smerom, ako bola pôvodná otázka.
inak ďakujem dievčatám, ktoré mi písali skúsenosť, že to zažili a aj tým, ktoré ponúkli, aby som napísala do IP.
@autorka ťažko ti niekto poradí, keď bežne manželstvá krachujú z dôvodov, že je tam tretia osoba, bitky, alkohol atď. To sú situácie, ktoré sa s vašou nedajú porovnať. Rozhodla si sa tak, tak vydrž, veríš, že rozvod je riešením, tak sa na to upriam, na tú svetlejšiu budúcnosť a proste vydrž. Muža mi je ľúto, lebo zrejme nemá tu psychickú silu, popravde, ja by som sa asi tiež na striedačku hnevala a smútila v jeho situácii a prestal by mi fungovať svet... Každý je nejaký..
@21oktober sama by som to lepsie nenapisala sice sa rozvodmi nezivim ale teda na manzelstve teeba stale pracovat aj my sme mali s muzom krizu tiez som mala v bruchu nie motiliky ale ma islo roztrhnut od jedu nechapala som ho ani on mna ale sme to ustali. Mozno keby zmenila trocha postoj neviek tazko radit. Len aby to nelutovala o par rokov je jednoduche sa rozviest len tie nasledky po rozvode su omnoho horsie.
@sonkaxxx kríza zákonite prichádza do každého vzťahu , je to normálne a prirodzené, u niekoho trvá pol roka, u rok a u niekoho aj viac rokov.. ALE pokiaľ ti stále na manželovi záleží , pokiaľ sa s ním dá komunikovať aspoň o tých deťoch a naozaj nejde o patologického partnera, len je to partner ktorý jednoducho nie je aktívny , je pochmúrny a my ako ženy máme očakávanie že to bude riešiť ( muži problémy riešia mlčaním a mlčaním ) a nám ženám sa zdá že sa opúšťajú , že nie sú dostatočne rýchly , že hento a tamto .
Do tohto vzťahu prišla ťažká kríza , trvá dlhšie a jedna strana má pocit že všetko už vyčerpala a jedine rozvod to vyrieši . Nevyrieši. Rozvod je často začiatkom problémov o ktorých mnohí rozvádzajúci ani len netušia. Rozvedú sa , vstúpi tam iná žena , ktorá to častokrát prebuduje a už to ide .
Niekedy stačí problém prestať riešiť, hrabať sa v tom , mágať a neustále niečo vysvetľovať druhej strane ktorá nie je v momentálnom stave to ani pochopiť , lebo tú krízu vníma tiež a vníma to hlboko.
Všetkým klientkám ktoré žijú s patologickými partnermi poviem rozveďte sa , toto sa nespraví - neverníci , patologický klamári , gembleri , alkoholici , neschopnosť sa viazať na rodinu ...
Toto naozaj nie je na rozvod , ale na iný prístup . Ten doterajší bol zrejme zlý lebo nefungoval . Denne riešim ťažké veci na súdoch , sama som prešla veľmi ťažkou osobnou drámou , preto sa na tieto veci dívam inak ako mnoho hŕrozvodoviek .
Autorka sa rozhodla a teraz sa pýta ako žiť s človekom do rozvodu , nuž tak ako doteraz . Nič iné jej nezostáva. Alebo potom nech mu rodičia zrušia trvalý pobyt na ich byte , vymenia zámok a nech ho surovo vysťahujú , iná cesta nie je . Sám odísť nechce, má tam deti , domácnosť ktorá je aj jeho , v podstate mi ho je ľúto.
Si si ista ze nikoho ineho nemas...?Boli ste u paroveho terapeuta?Vyhoreny vztah ako to ty nazyvas sa veeelmi casto da rozchodit,ak tam samozrejme nie je niekto treti.
@eludka ten muž nie je emočne plochý , emočne plochy muž je bezcitný , hcladný a zvyčajne je mu všetko jedno . Tomuto nie je a krízu vníma citlivo .
Muži nikdy nedosiahnu stupeň emočného prežívania ako ženy, lebo sú muži , lebo testosterón a chcieť to po nich je práve jedna z chýb žien . A tí čo dosiahnu sú zväčša na druhej strane barikády.
@21oktober uzasne ako viete z pár riadkov zistiť aký je v skutočnosti ten muž...ja mam skôr pocit, že zovšeobecnujete...každý prípad je individuálny a vy už máte akesi škatuľky. Nehovorím ze nemusíte mať z casti pravdu ale tváriť ze ste presne odhadli situáciu to je ozaj skôr na zasmiatie, keďže ste ani s jedným neprišli priamo do kontaktu
Nie, pred rozvodom sa da iba trpiet. Ale vy pred ziadnym nie ste, nie je podane. Pred rozvodom to este nie je utrpenie, az po nom.