Ako zvládnuť každodenný život v jednej domácnosti pred rozvodom?

Ahojte, s manželom máme dlhodobú krízu, po niekoľkých neúspešných pokusoch na záchranu manželstva smerujeme pravdepodobne k rozvodu. On s rozvodom zatiaľ nateraz nesúhlasí, v manželstve chce zotrvať predovšetkým kvôli deťom (sú ešte pomerne malé) a "okoliu" a uzavrie debatu vždy tak, že "uvidíme, čo bude časom". Ja som z rodiny, kde rodičia ostali spolu kvôli deťom a viem, že taký spôsob zachovania rodiny je najhoršie, čo môže byť. S manželom vieme komunikovať ako rodičia bez problémov, venujeme sa obaja deťom, nie je vo vzťahu nikto tretí, ale ako partneri sme voči sebe tak vyhorení, že len vedľa seba prežívame. Ja však nemám zatiaľ kam ísť (bývame v byte, ktorý patrí mojim rodičom a po rozvode by som chcela požiadať aspoň do času o mestský byt) a on z domácnosti nechce odísť kvôli deťom. Ja jeho rozhodnutie rešpektujem, prieky robiť nemienim, hoci si myslím, že možno práve odluka by nám pomohla vyriešiť to celé definitívne.

Nachádzame sa teraz doma v čudnom rozpoložení, keď obaja doslova trpíme svoju prítomnosť a obchádzame sa, aby sme nezačínali ďalšie zbytočné diskusie, ktoré riešeniu vôbec nepomáhajú. Nech je situácia akákoľvek, mám ho rada ako človeka, otca mojich detí, no takto prežívať po príchode z práce a cez víkendy ma ubíja. Manžel sa do seba v istom momente uzavrie, nekomunikuje, potom dva dni komunikuje, potom zas tri dni nie a nakoniec z neho vyletí všetko nahromadené za 17 rokov a povie aj to, čo ho neskôr mrzí... A takto dookola. Pokúšala som sa s ním rozprávať o tom tisíckrát, bezúspešne. Ja mám doslova žalúdočnú nervozitu, necítim sa doma ako doma, neviem fungovať tak, ako by som si predstavovala. Ja som typ človeka, ktorý aj keď sa trápi, má motiváciu fungovať v každodennom živote ďalej. Vidieť, že sa trápim, ale proste žijem, fungujem. On je typ, keď ho niečo štve alebo trápi, veľmi sa opúšťa a razom sa zastaví preňho svet. Tak je to roky a je jedno, či ide o problém v práci, doma, u jeho rodičov, zdravotný, finančný alebo akýkoľvek. Proste prestane "existovať" a máča sa len v tom probléme, na ktorý nabaľuje ďalšie, ktoré s tým ani nesúvisia. Keď ho vidím celý večer sedieť v obývačke na gauči, raz nasratého, raz nešťastného, inokedy mlčiaceho, potom zas s chuťou riešiť nesmrteľnosť chrústa, už som rezignovala a buď zaleziem a len si čítam potichu alebo sa chodím prechádzať von po večeroch, keď deti zaspia. Ale takto sa nedá existovať a hoci som pre rozvod rozhodnutá, nechcem urobiť nič tak, aby ho to ešte viac naštartovalo bojkotovať ho, skrátka chcem sa s ním rozumne dohodnúť. Preto by som sa chcela poradiť s tými, ktoré niečo podobné prežili - ako sa dá fungovať v jednej domácnosti pred samotným rozvodom tak, aby ten pobyt doma nebol v rámci možností utrpením pre nikoho. Aby to situáciu ešte nezhoršovalo. Mali ste nastavené nejaké pravidlá alebo to treba len celé urýchliť a vydržať? Ja som už ozaj zúfalá a chcem len napriek všetkému žiť, nič viac. A som presvedčená, že aj on, len...