Ako zvládnuť ponorku vo vzťahu?
Zazili ste ponorku vo vztahu? Ako u vas prebiehala? A da sa s tym nieco urobit ked pride aby cim skor odznela?
Po 4rocnom vztahu citim ze mi niektore dni partner neskutocne lezie na nervy. Mame sa radi, dokazeme sa dohodnut, fungovat spolu atd, ale mavam posledne mesiace aj dni ked mam chut mu prilozit vankus na usta, prilepit lepiacou paskou a poslat ho na samotku do spalne 😀 je to vobec normalne vo vztahu?
Viete ako sa zeny zvyknu stazovat ze muz ich vobec nepocuva, ze potrebuju vypocut a poradit a on radsej cumi do mobilu a je nepritomny. Tak ja mam presne toto ale z opacnej strany.
Na kave po praci ktoru spolu pijeme poohovara vsetkych kolegov, poukazuje mi detailne vsetky fotky toho, co v praci robil (zakazky). Nezaujima ma to, ale vypocujem ho. Sadnem si na 5 minut na wc a posiela mi nonstop videa na fb. 10x uz mal vysvetlene, ze fb mam tiez a pozriem si to, co ma zaujima, nemusim vidiet vsetko co vidi on a pride mu vtipne. Po wc sa uisti ci som si naozaj vsetky pozrela, lebo su (prenho) strasne vtipne.
Po celom dni v praci si o 10 vecer lahneme do postele. Chcem si 10 minut citat bud nieco v telefone alebo knihu. Stale mi do toho keca, rozprava o politike, o Ukrajine, o Trumpovi, o volbach neviem kde. Mal uz slusne a pekne vysvetlene, ze chcem vypnut hlavu a pred spanim neriesit politiku - nepomohlo. Vraj komu to ma povedat ked nie mne. Inak sa popritom bezne bavime o planoch, o beznych veciach co treba vybavit atd. Niekedy uz ale vybuchnem, lebo mi pride extremne otravny.
Je to podla vas len ponorka? Alebo som neopravnene nanho zla a neempaticka partnerka?
@lindous prve 2-3 roky mi to akosi nevadilo, boli sme v jednom kolotoci a riesili sme motyle v bruchu, stahovanie, byvanie, zariadovanie. Poslednych par mesiacov sme uz akoby “usadeni”, ten kolotoc presiel a nastal stereotyp, ponorka.
Snazila som sa to jeho zahlcovanie aspon akosi usmernit, okresat, ale je schopny sa urazit a vycitat mi, ze nanho uplne kaslem a nepocuvam ho, ked dam najavo ze to prehana. Uplne ako ked po rokoch zeny vycitaju chlapom, ze ich vobec nepocuvaju…
Ako partner je inak skvely, zodpovedny, nemam mu co vycitat okrem tejto jednej veci. No bojim sa ze ked to neprestane, naozaj si pri nom vybudujem az taky odpor ze len otvori usta a budem kricat. To nechcem.
Možno by som vypadla z tej ponorky na nejaký víkendový pobyt s kamoškou/mamou/sestrou, pripadne poslala aj jeho s kamošmi, aby si si to trochu utriedila v hlave, oddýchla si, porozmýšľala… ak to prišlo s nástupom stereotypu, tak by som možno skúsila navrhnúť nejaké spoločné aktivity, kvalitne spolu strávený čas, aby vaše dni neboli len o trkotaní o “ničom” a teda aj nájdete možno viac spoločných tém, ideálne by bolo asi aj medzi iných ľudí trochu vypadnúť, nech sa vykecá 😄 a zároveň by som zaradila aj viac aktivít s časom sama pre seba, vypadnúť na hoďku sama cvičiť, plávať, na prechádzku, kurz maľovania, neviem čokoľvek čo ťa baví … a napr. tie videá, ktoré mi neustále posiela, by som neotvárala okamžite, povedz že si pozrieš, keď budeš mať čas, chuť… aj keď v tom ako reaguje vidím asi najväčší problém
Ak máš tieto pocity po 4 rokoch, tak mu poďakuj za krásne chvíle a zdvihni kotvy😉
A teda ešte by som doplnila, že hlavne on nepočúva teba a tvoje potreby, viac ako ty jeho a aj to by som mu vysvetlila… počúvať niekoho je totižto najmä o porozumení toho, čo sa mi druhý snaží povedať a nie o tom dookola rozoberať napríklad tu politiku
@lindous aktivity praveze mam, chodim cez vikend so psom sama na dlhe tury, cez tyzden chodim cvicit 2-3x do tyzdna. Aj ked sme doma tak on riesi skor chlapske prace vonku a v dielni a ja si v klude sama varim. Spolocenske typy moc nie sme - obom nam bohate staci sa socializovat v praci medzi ludmi a aj to nas vycerpava az az.
Cez leto ta intenzita vsetkeho co mi potrebuje zrazu povedat akosi klesa, lebo ma hlavu inde. Ale zima je uz dlha, vonku sa nic neda robit a lezieme si na nervy, alebo skor on mne.
@lindous vies, on si podla mna aj uvedomuje ze je to otravne. Velakrat sa zahanbene usmeje a povie mi, ze vie ze ma to nezaujima, ale aj tak mi to povie. A proste spusti a ide. Asi sa len potrebuje vyrozpravat a ani kolegov v praci to nezaujima, tak to povie doma mne. Neviem. Mne by to bolo trapne stale do niekoho hustit, ked uz mi minimalne 5x naznacil, ze ho to nebavi pocuvat. Jemu nie je.
Ja v tých rečiach, že vie, že ťa to nazujíma po mojich skúsenostiach nevidím nejaké jeho uvedomenie si toho, že robí niečo “zlé”, ale skôr hru na chúďatko a vyvolanie výčitiek, aby si ho nestopla a nevyzeralo to, že ťa naozaj nezaujíma… samozrejme sa môžem mýliť, ale sedí mi to s tým urážaním a vyčítaním, o ktorom si písala vyššie… povedala by som, že proste padli ružové okuliare a začínate sa viac prejavovať akí naozaj ste v každodennom rutinnom živote a aj niektoré veci trochu inak vnímať… mne by teda ešte viac ako to že je ubľabotaný, vadili tieto prejavy… s bála by som sa, kedy a ako sa to začne prejavovať aj v iných veciach
A teda posledné čo mi napadá, čo by si mohla ty ešte skúsiť je komunikovať to inak - čo neviem ako robíš, takže možno povieš, že presne takto - ale teda napríklad by som to skúsila riešiť mimo tej situácie, keď on má strašnú potrebu ti niečo povedať a tebe už “nabieha žila” 😅 ale napríklad pri tej poobednej káve, v kľudnejší chvíli a nie len hovoriť čo nemá robiť, ale aj oceniť, že si rada, že sa veľa rozprávate, ale vysvetliť, že potrebuješ aj svoj kľud, prečo, ako sa cítiš, keď ho nemáš atd… neviem či to pomôže, ale možno aspoň jeho reakcia ti zase niečo napovie… ak si to už takto skúšala, tak potom by som asi fakt už nerátala s tým, že sa to zmení a je na tebe, kde je tvoja miera tolerancie, ale ako som už vravela, moja skúsenosť je, že keď raz tieto pocity začnú, tak už to ide len z kopca… držím ale prsty
Citala som.len uvodny prispevok a tvoj partner mi pride velmi zakecany. Su aj chlapi, ktori rozpravsju viac, ako hociktora zena a zda sa mu, ze toto je on. Vela a podrobne rozprava. Ja takych chlapov neznasam. Ak ti to teraz vadi, bude ti to vadit cely zivot.
Aj mne by to vadilo. Tiež by som pouzila ten vankúš. 😁
Bude ti to vadiť len viac a viac.
Niesi ani zla ani neempaticka a nemyslim si ze je to ponorka, proste ste si povahovo ako partneri nesadli. Ja som s mojim muzom 10 rokov a este mi na nervy neliezol( nehovorim ze sa obcas neposekame, ja som obcas temperamentnejsia, on pacifista takze vzdy to je nakoniec ok, kludni moje emocie). Tiez by mi liezol na nervy chlap co je prilis utarany a nenechal by mi priestor na vlastne myslienky, ja si tiez rada precitam knihu, mam rada svoj cas. Nastastie moj partner je taky isty sme na jednej vlne cize vieme kedy kecat a kedy byt ticho. Do buducna by to mohol byt pre teba problem, ked uz po 4 rokoch mas taketo pocity
jo ukecany a vsetko chce zdielat s tebou. Ano moze to byt otravne ale ved proste vsetko co potrebuje riesit mav tebe.Ved je to skvele. Pozri, ved tu je xtem, kde chlapi su na chatoch s cudzimi fuchtlami a nekomunikuju so svojimi zenami. Tento tvoj ani nepomysli. Nechaj ho nech zdiela co potrebuje
Príde mi nevyzretý, ako malé 3 ročné decko, čo stále potrebuje pochvalu a uistenie. Ja by som na to veru nemala nervy
Nemyslím si, že je chyba v tebe, ani v ňom. Asi ste si nesadli.
Mne je ho veľmi ľúto z toho popisu, môj manžel je podobný. Tiež mi posiela videá a reelska (nie, to že máš fb neznamená, že ich zobrazí aj tebe 😅). Nie, že by ma nejako špeciálne zaujímali, ale pozriem si ich, lebo ho aj po 10 r vzťahu stale ľúbim. Našťastie nevyžaduje, aby som si ich pozrela hneď. Ja mu tiež rozprávam veci, z ktorých som nadšená a potrebujem sa o ne podeliť, on sa aspoň tvári, že počúva 🙂 myslím, že o tom je vzťah. Zdieľať spolu radosti a starosti. Politiku, zážitky z práce, to všetko spolu zdieľame a niekedy sa do noci rozprávame. Ty by si asi potrebovala niekoho tichšieho, len aby ti potom tá pozornosť nechýbala 🤷♀️
@kaca222 snazim sa chapat to aj z jeho pohladu, ako som pisala pri kave ho pocuvam, kzdy den si povieme ako bolo v praci, aj ked mi velakrat hovori to iste dokola a veci, ktorym sa nerozumiem, alebo o ludoch ktorych nepohnamY Zas aby to nevyznelo tak, ze som nepritomna a nepocuvam ho vobec, to nie. Ja napriklad viem vyhodnotit, ze kedze robime obaja nieco uplne ine, tak ho nebude zaujimat ako Jozko zo skladu zle polozil paletu, alebo ze Janka z financneho poslala zlu fakturu zakaznikovi. ked nieco pracovne zacnem hovorit, tak prave on ma nepocuva a rychlo zmeni temu. Preto aj selektujem temy, ktore ho nezaujimaju. On to ale robit nevie. O tych svojich veciach je schopny rozpravat polhodinu a mna zrusi po 30 sekundach a hlavu ma inde.
Reelsy - ok, niektore su vazne vtipne. Lenze on mi ich denne posle 50-60. A ked si ich nepozriem, tak ma prosi aby som si sadla vedla neho a pozreli sme si ich spolu. Strasne tlaci na pilu a otravuje ma to.
Podľa mňa je to len taká malá príprava na to, keď sa stanes matkou. Deti sú podobné a 100-krat denne budeš počuť mama a prečo? Potom si spomenies na ten kľud, ktorý si mala kedysi. Stople do uší by nepomohli?
To podla mňa ponorka.nie, to je len to, že ti ide partner na nervy, lebo vkuse mu idú ústa. Ale chápem ťa, zrejme to dosť vyčerpáva človeka. Takže mu slušne vysvetliť, že niekedy chceš len ticho a čas pre seba a je na ňom, xi to bude alebo nebude akceptovať. Alebo sa chod sama prejsť, len potom to už asi prejde to tvojich únikov z domu.
Jednoducho musí akceptovať aj tvoje potreby.
Každý sme nejaký a síce úplne chápem, že ti to lezie na nervy, lebo tiež mám rada aj svoj kľud, aj ticho a takéto neustále bombardovanie by mi vadilo, tak on je proste v tomto iný a nemyslím, že má zmysel sa pokúšať ho zmeniť... nemyslím si ani o jednom z vás, že je zlý, len že ste rozdielni... predpokladám, že bol taký vždy a zo začiatku ti to asi až tak nevadilo, keďže ste spolu už nejaký ten čas, asi sa to stupňuje postupne a teda moja skúsenosť je, že keď ti to začalo liezať na nervy až tak, že vybucheš a nazývaš ho extrémne otravným, zachvíľu ti začne liezť na nervy aj to, že dýcha 😅 u mňa tieto pocity znamenali postupne úplne ochladnutie a následný rozchod... možno sa s tým niečo dá robiť, ale určite je to na hlbšie zamyslenie a vážnejší rozhovor, lebo aj keď úplne rozumiem tvojím pocitom a prídu mi úplne oprávnené, z jeho strany si zas neviem predstaviť musieť si dávať pri partnerovi pozor, čo kedy poviem a nemôcť byť sama sebou...