Aký máte názor na manžela s problematickou komunikáciou?
co by ste si pomysleli o manzelovi, ktory nedokaze viest normalnu komunikaciu, akonahle sa mu nieco nepaci, zacne zvysovat hlas, az kricat, pouziva pri tom relativne "bezne" nadavky, ak manzelka namietne, ze to ci ono v ramci danej uz prakticky hadky vobec nepovedala (lebo nepovedala, povedal to on, on to pootocil a potom zvalil na nu), tak on na toto zareaguje este takym sposobom, ze ju obvini, ze si ona si vymysla a ze ano, takto to bolo a toto povedala. podotknem, ze ide o nieco, co povedal v danej hadke on mozno pred 1-2 minutami! a ked sa vyskytne z 10 tem (lebo manzel preskakuje z temy na temu, rychlo a prakticky bez navaznosti) možno jedna jedina, kedy si manzelka je vedoma, ze urobila chybu a v ramci tejto hadky sa mu slusne a uprimne ospravedlni, ze ano, urobila chybu, ze sa tak nemala vyjadrit a uprimne to lutuje, ale on to vytiahne v danej hadke trvajucej dalsich mozno 30 minut este 2x znova a opakovane a znova jej otlka tuto jedinu chybu o hlavu? (nejde o neveru, ani peniaze, ani rodinu, jednoducho uplna blbost, kedy sa ona mozno zle vyjadrila a na druhy den sa ospravedlnila, lebo v danom momente, ked to vyslovila, povazovala to za zart, az neskor pochopila, ze to mohlo vyzniet druhej strane neprijemne).
a stale, stale dokolecka dokola. stale nieco nove, co manzel za par desiatok sekund prekruti, hovori zvysenym hlasom, alebo krici, nadava, pricom sa uz neudrzi a povie jej, ze by mala niekedy drzat hubu radsej. a nie, nejde o nic take, kde by manzelka urobila alebo povedala nieco zle. manzelka ma stale pocit, ze sa dokolecka a neustale snazi o normalny sposob komunikacie. kym je manzel spokojny, ze dni plynu podla jeho predstav, je mily, pozorny, vtipny, akonahle mu nieco prejde hlavou, svojim prekrucanim vyvola taketo konflikty, ktore stupnuje, v ktorych nadava a nasledne, ked sa to aj tak nevyriesi, lebo on nie je ochotny normalne komunikovat, ale len vrieskat a zhadzovat vsetku vinu sveta na zenu, tak ju "potresta" tichom na 1, 2 alebo viac dni. co si pomyslite o takomto manzelovi?
@rozculena praveze u nas je paradox ten (a mozno o to je to hrozivejsie), ze on toto dokaze za absolutne triezveho stavu. ano, ak si obcas nieco da a pripije sa a prejde mu nosom, tak aj vtedy. ale hrozne je, ze nemusi pit aj pol roka a potom pride taka situacia a on je takyto. za triezva. uplne akoby mu az preskocilo.
mimochodom, ako dlho si davala sance ty? a smiem sa opytat, kolko si mala rokov, ked si s nim zacala mat vztah?
@anonym_autor obaja sme mali po 30tke
@anonym_autor obaja sme mali po 30tke
@gribka1 dakujem. je mi tazko. dam tomu este par mesiacov a potom, ak sa nic nezmeni (a ono sa na 99% nezmeni), to s tazkym srdcom, ale pri rozume, ukoncim.
@rozculena no tak to ja mám 50 na krku a on je o trochu starsi. takze preto mne je dost tazko to takto zahodit, je tu dost velka pravdepodobnost, ze fakt ostanem na stare kolena sama. mozno zvolim zivot manzelsky, ale oddeleny s tym, ze budeme spolu ojedinele, kedy nebude cas na hlupe reci. uvidim. dam tomu par mesiacov a rozhodnem sa. dakujem aj tebe za nazor, som rada, ze som mohla trochu vypustit paru a ze ste porozumeli (mnohe), cim prechadzam a ze to nie je tak celkom jednoduche z toho vyjst von.
@gribka1 dakujem. je mi tazko. dam tomu este par mesiacov a potom, ak sa nic nezmeni (a ono sa na 99% nezmeni), to s tazkym srdcom, ale pri rozume, ukoncim.
@rozculena no tak to ja mám 50 na krku a on je o trochu starsi. takze preto mne je dost tazko to takto zahodit, je tu dost velka pravdepodobnost, ze fakt ostanem na stare kolena sama. mozno zvolim zivot manzelsky, ale oddeleny s tym, ze budeme spolu ojedinele, kedy nebude cas na hlupe reci. uvidim. dam tomu par mesiacov a rozhodnem sa. dakujem aj tebe za nazor, som rada, ze som mohla trochu vypustit paru a ze ste porozumeli (mnohe), cim prechadzam a ze to nie je tak celkom jednoduche z toho vyjst von.
@anonym_autor ale ty si sa pýtala,kedy sme spolu začali.
mala som 55,keď som odišla
@anonym_autor ale ty si sa pýtala,kedy sme spolu začali.
mala som 55,keď som odišla
@rozculena aha. nepisala si, ako dlho to trvalo. tak to dost dlho si sa snazila, tiez 10 a viac rokov, ze? je mi to luto. ja som mala tesne pred 40, ked sme sa dali dohromady. preslo 10 rokov a akoze, je to o nieco lepsie, ako v prvych 2-3 rokoch povedzme, ale nevidim svetlo na konci tunela. vzdy nieco pride, co ma rani, uz som si tym ista. uz to len nejak bez nasledkov na vlastnom zdravi ukoncit. dam si par mesiacov na to, aby som to spracovala v sebe uplne. teraz to mam tak na 60% spracovane, ze to nikam nevedie. a k tomu som dospela hlavne za posledne cca dva roky. ak sa nestane zazrak, do roka budem na stovke a ukoncim to raz a navzdy.
@anonym_autor ale ty si sa pýtala,kedy sme spolu začali.
mala som 55,keď som odišla
@rozculena este dodam, ze lepsie to je hlavne kvoli tomu, ze som sa naucila "s nim pracovat" v pripade vymeny nazorov. jednoducho nasla som cestu mensieho odporu, uz som to tu spominala. ze sice je navonok klud a hadka rychlo zazehnana, ale za cenu toho, ze ja sa citim ako idiot, lebo ostalo kopu veci nevypovedanych. lebo keby sa vypovedali, bola by hadka, z ktorej by som vysla ja za zlu. klasika.
@rozculena este dodam, ze lepsie to je hlavne kvoli tomu, ze som sa naucila "s nim pracovat" v pripade vymeny nazorov. jednoducho nasla som cestu mensieho odporu, uz som to tu spominala. ze sice je navonok klud a hadka rychlo zazehnana, ale za cenu toho, ze ja sa citim ako idiot, lebo ostalo kopu veci nevypovedanych. lebo keby sa vypovedali, bola by hadka, z ktorej by som vysla ja za zlu. klasika.
@anonym_autor úplne zbytočne s ním strácaš čas
On nie je tvoja spriaznená dusa. A takto akurát si zničíš zdravie. No radšej by som bola v starobe sama a mať pokoj ako takto. Už fungujes ako zavisly človek vieš že to čo robíš ťa ničí ale nevieš s tým prestat a robíš to ďalej. Už si dobrovoľník nie obet. Je to tvoja voľba a tvoj život a je mi ta strašne ľúto rozumiem tomu ako a prečo takto fungujes aj čo cítiš ale zvonka ti nikto nepomôže ak ty sama budeš ďalej takto žiť. držím palce. Nič viac už k tomu dodať nejde
Ahoj, ak ta to povzbudi, tak mam dve kolegynky, jedna ma rovnych 50 a druha ma 53...jednu muz podvadzal a dozvedela sa to az po roku, tak to statocne tajil-uz spolu niesu po 20 rokoch manzelstva a druha (53rocna) mala sice 7 rocny vztah a tiez toho pana uzasneho kopla do prdele, lebo...ako keby som citala veci o nej co si tu opisala mozno s malymi odchylkami...no tiez bol takyto vybusny a vsetko proti nej pretacal a vyhadzoval jej na oci aj to, co mali uz davno vyriesene aj zpred x rokov🤦♀️ A poviem ti tak, tie zeny sa z klbiek nestastia postupne stavaju uzasne baby, ktore zacinaju zit ako keby novy zivot...jedna cestuje, dopraje si aj 2-3dovolenky pocas leta, stretava sa s partiou rovesnikov a chodia si aj na zivu hudbu zatancovat do podnikov a druha zacala s kamoskami kavickovat, nove handry si dopriala, uces... Jasne, ze aj ony maju sem tam chvilku, kedy to na ne dolahne-ved su citlive, tiez tie vztahy trvali dlho, ale vzdy potom ci jedna ci druha, ze radsej budu same nez s debilom na krku🙂 Ta 53 rocna tiez uz pocas vztahu zacala mat rozne zdravotne vykyvy-rozisli sa na zaciatku roku, ale uz mi viackrat povedala,ze aka je rada, lebo sa ovela viac smeje, citi sa uvolnene a citi aj take ako keby jej zelezna gula z nohy odpadla🙂 Takze, mila autorka, 50 nie je nic take strasne, mas pred sebou este veeeeela krasnych dni, ktore si budeas moct zaplnit a zariadit podla seba, bez toho, aby ta niekto takto lyncoval za kazdu blbost🤗 Byt tebou ani necakam ten rok a zvlast, ked mas kam ist♥️
@rozculena este dodam, ze lepsie to je hlavne kvoli tomu, ze som sa naucila "s nim pracovat" v pripade vymeny nazorov. jednoducho nasla som cestu mensieho odporu, uz som to tu spominala. ze sice je navonok klud a hadka rychlo zazehnana, ale za cenu toho, ze ja sa citim ako idiot, lebo ostalo kopu veci nevypovedanych. lebo keby sa vypovedali, bola by hadka, z ktorej by som vysla ja za zlu. klasika.
@anonym_autor keď nemáš deti, máš svoj zdroj príjmov, máš kam ísť, tak nerozumiem prečo takému čudu robíš handru. Poutiera sa do teba a je mu lepšie. Už si si niečo naštudovala o narcistickej poruche osobnosti? Skús si pozrieť Jana Dvořáka Spoznej svého psychopata. Škoda tých pár mesiacov, čo chceš skúšať či sa nezmení. Ja ti poviem výsledok, NEZMENÍ. On totiž toho nie je schopný 🥴
@anonym_autor keď nemáš deti, máš svoj zdroj príjmov, máš kam ísť, tak nerozumiem prečo takému čudu robíš handru. Poutiera sa do teba a je mu lepšie. Už si si niečo naštudovala o narcistickej poruche osobnosti? Skús si pozrieť Jana Dvořáka Spoznej svého psychopata. Škoda tých pár mesiacov, čo chceš skúšať či sa nezmení. Ja ti poviem výsledok, NEZMENÍ. On totiž toho nie je schopný 🥴
@motylik2559 dakujem. urcite to vyriesim k mojej spokojnosti. ja viem, ze mi tu chcete vsetky dobre a dobre mi radite. ja neviem, preco je to tak, ze este stale vaham, mozno to trafila presne a jasne
@sova7 v zmysle zavislosti? je to mozne. vobec nevylucujem. lebo castokrat sa zamyslim nad tym, ze: preboha, ake to bude bez neho? ved ja budem stratena, nebudem sa mat na koho obratit, ked budem nieco surne potrebovat (napriklad v byte, apod). ano, mam strach zostat s nim, mam strach ukoncit to. alebo inak povedane, odhodlavam sa.
@rejka7 mam jedno dieta na prahu dospelosti - nie je jeho. pozriem si toho dvoraka, dakujem. ja tusim, ze mas uplnu pravdu, neviem, preco sa toho tak velmi bojim. akoby som sa bala, ze ho potom niekde stretnem (sme v jednom meste) a vratia sa mi len pekne spomienky, lebo ich je viac a tie zle budu potlacene a ja si budem vycitat, ze som opustila taky vzah, aj toto mi chodi hlavou 😢
@anonym_autor kedy si zistila, ze ma tuto dovolim si to nazvat diagnozu, lebo v podstate to diagnoza aj je?
@motylik2559 dakujem. urcite to vyriesim k mojej spokojnosti. ja viem, ze mi tu chcete vsetky dobre a dobre mi radite. ja neviem, preco je to tak, ze este stale vaham, mozno to trafila presne a jasne
@sova7 v zmysle zavislosti? je to mozne. vobec nevylucujem. lebo castokrat sa zamyslim nad tym, ze: preboha, ake to bude bez neho? ved ja budem stratena, nebudem sa mat na koho obratit, ked budem nieco surne potrebovat (napriklad v byte, apod). ano, mam strach zostat s nim, mam strach ukoncit to. alebo inak povedane, odhodlavam sa.
@rejka7 mam jedno dieta na prahu dospelosti - nie je jeho. pozriem si toho dvoraka, dakujem. ja tusim, ze mas uplnu pravdu, neviem, preco sa toho tak velmi bojim. akoby som sa bala, ze ho potom niekde stretnem (sme v jednom meste) a vratia sa mi len pekne spomienky, lebo ich je viac a tie zle budu potlacene a ja si budem vycitat, ze som opustila taky vzah, aj toto mi chodi hlavou 😢
@anonym_autor za malicko🍀 Hlavne nech sa rozhodnes spravne🙂
@anonym_autor kedy si zistila, ze ma tuto dovolim si to nazvat diagnozu, lebo v podstate to diagnoza aj je?
@domkakvet postupne v priebehu par rokov. najprv som davala vinu sebe pri nezhodach lebo on daval mne za vinu kazdy konflikt. odovodonoval to tym, ze som predtym zila vo vztahu, ktory ma pravidelne nasieral, co bola pravda, tuto info mal odo mna a ze som uz taka rozbehnuta, ze sa chcem stale hadat aj s nim. to vsak uz pravda nebola. milovala som ho a netuzila som po nicom inom, nez po tom, aby sme tvorili sudrzny a pekny par, vtedy este rodinu, dieta este bolo mensie. nestalo sa tak. cokolvek, co sa mu nepacilo, nafukol a v konecnom dosledku v ramci nezhod, hadky, usudil, ze ja som na vine. prvych parkrat som mu to aj zrala, lebo som si nebola akosi ista sama sebou a vobec, mala som dost riskantny zivot v istej oblasti, co nepridavalo na pohode. postupom casu som zistila, ze ako je to mozne, ze s inymi ludmi (zeny, muzi) sa dokazem normalne bavit a ze ak sa nieco stane - napriklad v praci - tak chlap, kolega si prizna chybu? ako je to mozne? to bol jeden z mala signalov, ze pozor, asi nebude chyba iba vo mne. zacala som sledovat spravanie aj inych muzov, a hlavne ich spravanie napriklad voci svojim partnerkam. a zistila som, ze mnohkrat aj v case pohodicky sa manzel chova ku mne nie vzdy uplne pekne. mnohokrat svoje "vtipky" skryval za zart, ked som mu povedala, ze opakovany vtip nie je vtip a niektore veci ma priam zacinaju urazat, dozvedela som sa, ze nemam zmysel pre humor. cim viac sa mi rokmi otvarali oci, tak naozaj, tym viac som prestala mat zmysel pre humor (pre ten jeho typ humoru, lebo viac ako polovica humoru sa tykala mna a mojho zivota), tym viac som zacala byt smutna, vazna, seriozna. menej som sa smiala, viac som napominala. toto sa mu uz absolutne nepacilo a nepaci. posledne dva roky to poriadne graduje, akoby som si uvedomila svoju hodnotu a pochopila, ze ten muz, hoci tvrdi, ze ma miluje, tak v skutocnosti toto asi nie je naozajstna laska. ja neviem, fakt. ked mu to takto poviem, tak mi povie, ze je to presne naopak, ze on citi, ze ja nanho kaslem, ze si ho uz ani nevsimam, ze s nim nechcem travit cas (nepomoze, ked mu poviem, ze je to prave preto, ako sa dlhodobo chova, zase zle, zase sa zacne hrat na obet: tak ja som ten zly, hej? povie mi). no cele divne, cele zle. takze v priebehu rokov som si to uvedomovala, najviac posledne dva roky su take fakt ze kriticke.
@anonym_autor za malicko🍀 Hlavne nech sa rozhodnes spravne🙂
@motylik2559 dakujem. je mi z toho celeho hrozne smutno. casto placem, on ani nevie. stale sa pytam: kde som urobila chybu? lebo nikdy, ked sa chcem porozpravat, on nevidi chybu v sebe. alebo ak, tak to potom okamzite zextremuje a povie mi: takze ja som celemu tomu na vine, hej? toto si chcela povedat? a hned hra urazeneho. proste akakolvek normalna komunikacia stale zlyhava. je mi smutno a uz sa ani nepokusam mnohokrat komunikovat. len pocuvam, prikyvujem, sem-tam poviem uhm, ano. ked sa opyta, odpoviem. akonahle prejavim nejaky nazor a on ma blby den, tak je ohen na streche, ze co zase koho odsudzujem, ze kto som ja, ze cloveka nepoznam a hodnotim? (napriklad v situacii, ked vidim vtipne napichanu zenu a poznamenam nieco prakticky nevinne. ale on ma debilny den a ja som za zlu. zaujimave, ze on takto hodnoti omnoho castejsie hocikoho okolo. ja som ticho. ked to urobim ja a jemu sa to hodi, aby zacal konflikt, okamzite zautoci). hrozne. ono mi dost aj pomaha tato diskuska, lebo cim dalej, tym viac si uvedomujem, ze toto je zle. ze toto vazne nie je dobre.
@domkakvet postupne v priebehu par rokov. najprv som davala vinu sebe pri nezhodach lebo on daval mne za vinu kazdy konflikt. odovodonoval to tym, ze som predtym zila vo vztahu, ktory ma pravidelne nasieral, co bola pravda, tuto info mal odo mna a ze som uz taka rozbehnuta, ze sa chcem stale hadat aj s nim. to vsak uz pravda nebola. milovala som ho a netuzila som po nicom inom, nez po tom, aby sme tvorili sudrzny a pekny par, vtedy este rodinu, dieta este bolo mensie. nestalo sa tak. cokolvek, co sa mu nepacilo, nafukol a v konecnom dosledku v ramci nezhod, hadky, usudil, ze ja som na vine. prvych parkrat som mu to aj zrala, lebo som si nebola akosi ista sama sebou a vobec, mala som dost riskantny zivot v istej oblasti, co nepridavalo na pohode. postupom casu som zistila, ze ako je to mozne, ze s inymi ludmi (zeny, muzi) sa dokazem normalne bavit a ze ak sa nieco stane - napriklad v praci - tak chlap, kolega si prizna chybu? ako je to mozne? to bol jeden z mala signalov, ze pozor, asi nebude chyba iba vo mne. zacala som sledovat spravanie aj inych muzov, a hlavne ich spravanie napriklad voci svojim partnerkam. a zistila som, ze mnohkrat aj v case pohodicky sa manzel chova ku mne nie vzdy uplne pekne. mnohokrat svoje "vtipky" skryval za zart, ked som mu povedala, ze opakovany vtip nie je vtip a niektore veci ma priam zacinaju urazat, dozvedela som sa, ze nemam zmysel pre humor. cim viac sa mi rokmi otvarali oci, tak naozaj, tym viac som prestala mat zmysel pre humor (pre ten jeho typ humoru, lebo viac ako polovica humoru sa tykala mna a mojho zivota), tym viac som zacala byt smutna, vazna, seriozna. menej som sa smiala, viac som napominala. toto sa mu uz absolutne nepacilo a nepaci. posledne dva roky to poriadne graduje, akoby som si uvedomila svoju hodnotu a pochopila, ze ten muz, hoci tvrdi, ze ma miluje, tak v skutocnosti toto asi nie je naozajstna laska. ja neviem, fakt. ked mu to takto poviem, tak mi povie, ze je to presne naopak, ze on citi, ze ja nanho kaslem, ze si ho uz ani nevsimam, ze s nim nechcem travit cas (nepomoze, ked mu poviem, ze je to prave preto, ako sa dlhodobo chova, zase zle, zase sa zacne hrat na obet: tak ja som ten zly, hej? povie mi). no cele divne, cele zle. takze v priebehu rokov som si to uvedomovala, najviac posledne dva roky su take fakt ze kriticke.
@anonym_autor pytala som sa preto, lebo vztah s manipulatorom byva roky az idealny, postupne zacne zhadzovat masku, ale tak, ze si to clovek neuvedomuje, aj ked sa mu zacne zit tazsie, ale ani to si neuvedomuje a skor to pripisuje niecomu inemu napriklad obdobiu v ktorom sa prave nedari, neskor to uz prestane zakryvat, presne tak ako to popisujes ty a prave od toho bodu, ked prejdu priblizne dva roky budu nastavat zdravotne problemy, ktore sa vystupnuju tak, ze nebudes schopna od neho odist a uplne prestanes zit, preto ti radim rozvod, kym si toho este schopna.
@motylik2559 dakujem. je mi z toho celeho hrozne smutno. casto placem, on ani nevie. stale sa pytam: kde som urobila chybu? lebo nikdy, ked sa chcem porozpravat, on nevidi chybu v sebe. alebo ak, tak to potom okamzite zextremuje a povie mi: takze ja som celemu tomu na vine, hej? toto si chcela povedat? a hned hra urazeneho. proste akakolvek normalna komunikacia stale zlyhava. je mi smutno a uz sa ani nepokusam mnohokrat komunikovat. len pocuvam, prikyvujem, sem-tam poviem uhm, ano. ked sa opyta, odpoviem. akonahle prejavim nejaky nazor a on ma blby den, tak je ohen na streche, ze co zase koho odsudzujem, ze kto som ja, ze cloveka nepoznam a hodnotim? (napriklad v situacii, ked vidim vtipne napichanu zenu a poznamenam nieco prakticky nevinne. ale on ma debilny den a ja som za zlu. zaujimave, ze on takto hodnoti omnoho castejsie hocikoho okolo. ja som ticho. ked to urobim ja a jemu sa to hodi, aby zacal konflikt, okamzite zautoci). hrozne. ono mi dost aj pomaha tato diskuska, lebo cim dalej, tym viac si uvedomujem, ze toto je zle. ze toto vazne nie je dobre.
@anonym_autor autorka, presne ako pises, toto vazne nie je dobre. A naozaj ako keby som pocula moju 53 rocnu kolegynku s tymto, co si mi tu dalsie napisala🙂 Verim ti, ze ti je smutno z toho...ale pozri, ber to aj takto...ty si si uvedomila co nechces, aka nechces byt a riesila si veci, aby sa stal z teba clovek, akym si dnes...on mal presne tu istu moznost, tiez mohol za ten cas na sebe popracovat...ale ocividne je lepsie nechat ruky za chrbtom pre neho. Kazdemu z vas dal zivot na to zlepsenie sancu. A klobuk dolu pred tebou! 🤗
On svoju sancu nieze len nevyuzil, on ju dokonca zahodil...a obavam sa,ze toto jeho spravanie sa postupom veku moze este zhorsit a to teda uz teraz mas s nim na maslu. Po jednej stranke chapem aj tvoju vahavu stranku, lebo si sa do vztahu odovzdala cela...a potom clovek citi taku nejaku neviem, ci to spravne nazvem, taku krivdu sam voci sebe, ze ked sa s nim rozidem, tak po tom vsetkom co som sa do toho odovzdala teraz vyhodim? Myslim,ze z toho co pises, mas aj taketo nejake otazniky v hlave. Ale to je prirodzene, lebo srdce hovori ostat, ale mozog zacina o nieco silnejsie preberat nadvladu a zacina viac fungovat u teba to racio, lebo vsetko si plne uvedomujes a niesi zaslepena. Poplac si kolko potrebujes, aj dusu treba precistit. Neviem ci by to na tvojho platilo, ale ako som pisala kolegyna mala takeho isteho pri sebe len s malymi odchylkami...ked isiel ako tank svoj emocny vybuch, tak nemala sancu mu daco povedat...No a raz chytila z neho uz take nervy (uz jej vytiekli, alebo skor totalne pretiekli), ze ked on na nu hucal, tak ona zrazu na plne hrdlo na neho zrevala, ze bud ju bude pocuvat alebo konci...zrazu ostal ticho az sa zlakol a ona mu povedala, ze nech si sadne a teraz bude on pocuvat ju...povedala mu vsetko, ale asi 300x isiel do vybuchu, zakazdym ho okrikla silno ona...a povedala,ze ma poslednu sancu...ze je jej jedno ako to dokaze zmenit na sebe, ci s psychologom, psychiatrom, alebo si pomoze sam...ale ze ked sa to nezmeni, tak s nim konci...nezmenilo, a ked mu oznamila koniec tak,ze ju najprv vysmial a potom zas vycitky snad zachadzal az do prvopociatkovychcias ich randenia...no tym,ze on byval u nej...do 10min mal doslova vysmarene veci zpred bytu a hodila mu tam gratis jednu velku Ikea tasku😄 ano potom bolo obdobie smutenia aj nasratosti co mala v sebe...ale dnes by si povedala,ze je to ina zena..a to presiel polrok odvtedy, lebo si uvedomila tie benefity bez jeho teroru, co ako sa vyjadrila je na nezaplatenie. Naozaj popremyslaj, jasne, je to na tebe ako sa rozhodnes...no dufam,ze to bude tak, aby si viac nemusela trpiet a trapit sa♥️
@anonym_autor autorka, presne ako pises, toto vazne nie je dobre. A naozaj ako keby som pocula moju 53 rocnu kolegynku s tymto, co si mi tu dalsie napisala🙂 Verim ti, ze ti je smutno z toho...ale pozri, ber to aj takto...ty si si uvedomila co nechces, aka nechces byt a riesila si veci, aby sa stal z teba clovek, akym si dnes...on mal presne tu istu moznost, tiez mohol za ten cas na sebe popracovat...ale ocividne je lepsie nechat ruky za chrbtom pre neho. Kazdemu z vas dal zivot na to zlepsenie sancu. A klobuk dolu pred tebou! 🤗
On svoju sancu nieze len nevyuzil, on ju dokonca zahodil...a obavam sa,ze toto jeho spravanie sa postupom veku moze este zhorsit a to teda uz teraz mas s nim na maslu. Po jednej stranke chapem aj tvoju vahavu stranku, lebo si sa do vztahu odovzdala cela...a potom clovek citi taku nejaku neviem, ci to spravne nazvem, taku krivdu sam voci sebe, ze ked sa s nim rozidem, tak po tom vsetkom co som sa do toho odovzdala teraz vyhodim? Myslim,ze z toho co pises, mas aj taketo nejake otazniky v hlave. Ale to je prirodzene, lebo srdce hovori ostat, ale mozog zacina o nieco silnejsie preberat nadvladu a zacina viac fungovat u teba to racio, lebo vsetko si plne uvedomujes a niesi zaslepena. Poplac si kolko potrebujes, aj dusu treba precistit. Neviem ci by to na tvojho platilo, ale ako som pisala kolegyna mala takeho isteho pri sebe len s malymi odchylkami...ked isiel ako tank svoj emocny vybuch, tak nemala sancu mu daco povedat...No a raz chytila z neho uz take nervy (uz jej vytiekli, alebo skor totalne pretiekli), ze ked on na nu hucal, tak ona zrazu na plne hrdlo na neho zrevala, ze bud ju bude pocuvat alebo konci...zrazu ostal ticho az sa zlakol a ona mu povedala, ze nech si sadne a teraz bude on pocuvat ju...povedala mu vsetko, ale asi 300x isiel do vybuchu, zakazdym ho okrikla silno ona...a povedala,ze ma poslednu sancu...ze je jej jedno ako to dokaze zmenit na sebe, ci s psychologom, psychiatrom, alebo si pomoze sam...ale ze ked sa to nezmeni, tak s nim konci...nezmenilo, a ked mu oznamila koniec tak,ze ju najprv vysmial a potom zas vycitky snad zachadzal az do prvopociatkovychcias ich randenia...no tym,ze on byval u nej...do 10min mal doslova vysmarene veci zpred bytu a hodila mu tam gratis jednu velku Ikea tasku😄 ano potom bolo obdobie smutenia aj nasratosti co mala v sebe...ale dnes by si povedala,ze je to ina zena..a to presiel polrok odvtedy, lebo si uvedomila tie benefity bez jeho teroru, co ako sa vyjadrila je na nezaplatenie. Naozaj popremyslaj, jasne, je to na tebe ako sa rozhodnes...no dufam,ze to bude tak, aby si viac nemusela trpiet a trapit sa♥️
@motylik2559 uprimne dakujem za povzbudzujuce slova. tak akoze by som nejak niekedy vrieskala? radsej nie, tam by som sa uz obavala, ze by to mohlo pri jeho nasratosti a pri tom, ako vtedy reaguje a normalne az vidis, ze zacne cervenat, tak by som sa obavala, ze by mi vytal. hoci nikdy to neurobil. ale keby som urobila to, co kolegyna, tak mozno by som sa dockala aj ineho prekvapenia, nepotrebujem to.
ALE, ano, skusala som zvysenym hlasom si "poziadat o slovo". ale to sa neda. necha ta prehovorit asi 3 slova, skoci ti do reci a otacky ma o stupen vyssie. znova sa ozves hlasnejsie, znova skoci do reci, znova nasratejsi ako predtym. toto uz mam davno za sebou, preto som napisala, co som napisala. ze ked citim, zeby sa rad vyvrsil, tak som ticho, prikyvujem, necham ho vyfucat paru takym pokojnym sposobom a zivot ide dalej. akoze, ja s nim prakticky viem "narabat". ale niekedy sa v nom nakumuluje tolko, ze akukolvek moju vetu, cokolvek, co som povedala ja, vsetko dokaze zneuzit, len aby vybuchol. to su tie udalosti raz za 4-6 mesiacov. cely zvysok "roka" sa taha v zmysle, ze som radsej ticho a on sa odreaguje nejakym hundranim, zanadava a je vybavene. ale uz aj to ma prestava bavit. cim dalej, tym viac citim, ze ano, toto nie je z jeho strany laska, hoci on tvrdi, ze ma miluje.
ja si vsak stale myslim, ze laska vyzera trosku inak, hlavne v obdobi nezhod a nerovnakych nazorov. ze vyzera tak, ze ludia sa o tom vedia porozpravat a najst riesenie, pripadne si priznat chyby.
este vcera na konci rozhovoru (uz toho akoze "uzmiernujuceho") som mu povedala, ze sa posnazim. kym som sa vyspala (neboli sme spolu, ostala som mimo), akosi sa mi postupne zacalo v hlave urovnavat. kladiem si otazku: preco zase ja sa mam snazit? na to, aby si tu snahu akosi "vynutil", opat vcera pouzil tych par prikladov (naozaj len par), co vsetko urobil pre mna on. ako sa on snazil, ako mi pomahal, atd. suma sumarum, ked som si to prebehla v hlave, ano, nieco mi pomohol v relativne narocnom obdobi, ale nebolo to nic take svetaborne, co by som nedokazala vyriesit aj sama. opat lutujem, ze som nim ponuknutu pomoc v danom obdobi neodmietla, lebo teraz to vlastne znovu pocuvam. uvedomujem si, ze tento clovek nerobi veci pre mna nezistne. vzdy sa najde prilezitost, kedy mi to minimalne zvykne pripomenut. zda sa mi to uz vazne cez ciaru a uz vazne chore.
@motylik2559 uprimne dakujem za povzbudzujuce slova. tak akoze by som nejak niekedy vrieskala? radsej nie, tam by som sa uz obavala, ze by to mohlo pri jeho nasratosti a pri tom, ako vtedy reaguje a normalne az vidis, ze zacne cervenat, tak by som sa obavala, ze by mi vytal. hoci nikdy to neurobil. ale keby som urobila to, co kolegyna, tak mozno by som sa dockala aj ineho prekvapenia, nepotrebujem to.
ALE, ano, skusala som zvysenym hlasom si "poziadat o slovo". ale to sa neda. necha ta prehovorit asi 3 slova, skoci ti do reci a otacky ma o stupen vyssie. znova sa ozves hlasnejsie, znova skoci do reci, znova nasratejsi ako predtym. toto uz mam davno za sebou, preto som napisala, co som napisala. ze ked citim, zeby sa rad vyvrsil, tak som ticho, prikyvujem, necham ho vyfucat paru takym pokojnym sposobom a zivot ide dalej. akoze, ja s nim prakticky viem "narabat". ale niekedy sa v nom nakumuluje tolko, ze akukolvek moju vetu, cokolvek, co som povedala ja, vsetko dokaze zneuzit, len aby vybuchol. to su tie udalosti raz za 4-6 mesiacov. cely zvysok "roka" sa taha v zmysle, ze som radsej ticho a on sa odreaguje nejakym hundranim, zanadava a je vybavene. ale uz aj to ma prestava bavit. cim dalej, tym viac citim, ze ano, toto nie je z jeho strany laska, hoci on tvrdi, ze ma miluje.
ja si vsak stale myslim, ze laska vyzera trosku inak, hlavne v obdobi nezhod a nerovnakych nazorov. ze vyzera tak, ze ludia sa o tom vedia porozpravat a najst riesenie, pripadne si priznat chyby.
este vcera na konci rozhovoru (uz toho akoze "uzmiernujuceho") som mu povedala, ze sa posnazim. kym som sa vyspala (neboli sme spolu, ostala som mimo), akosi sa mi postupne zacalo v hlave urovnavat. kladiem si otazku: preco zase ja sa mam snazit? na to, aby si tu snahu akosi "vynutil", opat vcera pouzil tych par prikladov (naozaj len par), co vsetko urobil pre mna on. ako sa on snazil, ako mi pomahal, atd. suma sumarum, ked som si to prebehla v hlave, ano, nieco mi pomohol v relativne narocnom obdobi, ale nebolo to nic take svetaborne, co by som nedokazala vyriesit aj sama. opat lutujem, ze som nim ponuknutu pomoc v danom obdobi neodmietla, lebo teraz to vlastne znovu pocuvam. uvedomujem si, ze tento clovek nerobi veci pre mna nezistne. vzdy sa najde prilezitost, kedy mi to minimalne zvykne pripomenut. zda sa mi to uz vazne cez ciaru a uz vazne chore.
@anonym_autor ahoj, ak sa mozem opytat, preco tomu chces dat este pár mesiacov? Stratila si s nim uz príliš vela času kedy si mohla byt stastna s niekým kto si ta váži. Ten človek je chory a ked sa takto správa v hádkach aby raz neprišlo aj k fyzickému násiliu.
@anonym_autor ahoj, ak sa mozem opytat, preco tomu chces dat este pár mesiacov? Stratila si s nim uz príliš vela času kedy si mohla byt stastna s niekým kto si ta váži. Ten človek je chory a ked sa takto správa v hádkach aby raz neprišlo aj k fyzickému násiliu.
@sabi1223 ona si stále myslí že sa chlap zmeni a nechce zahodiť desať rokov ťažkej roboty možno chce konečne vyhrať dostať niečo nazad ospravedlnenie ale to od psychopata nikdy nepríde
Škoda času, zabiješ ďalšie mesiace.
Mne stačilo ze trestanie tichom, nebavit sa par dni, choré..
Tvoja mama je jasný príklad ako premarnit roky s človekom, ktorý za to nestojí.
Bojíš sa byť sama, ale vieš co, radšej sams, kľudný život, pohodove dní, ako s niekym, kto ma dookola obviňuje za niečo, čo som neurobila.
Život je krásny, beží rýchlo, dní utekajú.. To vážne máš ešte energiu riešiť niekoho kto o to vbc nestojí?
To je tak únavné, mojej mamci dobra kolegyna, tak trpela, učila sa vychádzať, učila sa roky, ako fungovať s debilom.. Toľko x jej mama dohovarala a vieš čo, dobehlo ju zdravie, z tej snahy, obety ochorela. Z tých sĺz, plaču sa zosypala, začali jej nejaké črevné problémy z psychiky, dnes jej v posl štádiu rakoviny hrubého čreva a už sama prizná, že je to všetko z neho.
Škoda času, zabiješ ďalšie mesiace.
Mne stačilo ze trestanie tichom, nebavit sa par dni, choré..
Tvoja mama je jasný príklad ako premarnit roky s človekom, ktorý za to nestojí.
Bojíš sa byť sama, ale vieš co, radšej sams, kľudný život, pohodove dní, ako s niekym, kto ma dookola obviňuje za niečo, čo som neurobila.
@mk22 ona je aj tak sama
Celý zvyšok roka sa ťahá v zmysle, že som radšej ticho...
Celé zle. Preber sa. Je to manipulátor, nie si povinná ho znášať a trpieť, nie si povinná nič.
Máš na výber, ako dobre, že stále máš na výber.
Môžes ešte žiť krásny život. Držím palce 🍀
@mk22 ona je aj tak sama
@sova7 v podstate áno, že je sama, vidíme my.
Aby som pre pokoj bola radšej ticho?? To co je za žitie? Co to je za život, držať ústa, krok, správne reagovať, dávať pozor, ustupovať, len pre pokoj??
Tak to presne robila ta kolegyňa, vyššie píšem, dnes je z nej troska, roky naslapovania si vybrali daň.
@sabi1223 ona si stále myslí že sa chlap zmeni a nechce zahodiť desať rokov ťažkej roboty možno chce konečne vyhrať dostať niečo nazad ospravedlnenie ale to od psychopata nikdy nepríde
@sova7 ja nerozumiem kde sa stala chyba ci nas matky toto učia alebo kde sme vzali sa takto ponižovať a trpieť vo vzťahoch s debilmi. Rozumiem ze je ťažké po rokoch vzťahu ked si nieco prežiješ s tým človekom zrazu odísť ale ked sa ku mne správa takto, na dennej báze hučí, ponižuje alebo podvádza snad nie je o čom a zdrham.
Celý zvyšok roka sa ťahá v zmysle, že som radšej ticho...
Celé zle. Preber sa. Je to manipulátor, nie si povinná ho znášať a trpieť, nie si povinná nič.
Máš na výber, ako dobre, že stále máš na výber.
Môžes ešte žiť krásny život. Držím palce 🍀
@sabi1223 ahoj, mozno to opat vystihla
@sova7 v zmysle, ze mi je nesmierne luto, ze tolko rokov som sa snazila a stale verila a dufala a zrejme zila aj v klamlivom oblaciku lasky? neviem. ja som do toho dala naozaj vela. hlavne teda seba, doslova som sa odovzdala. ked niekedy prislo na pretras medzi nami nejake take (pre zmenu v pokojnom duchu) reci, ze kto do toho co dal, z jeho strany som pocula na 80% zmienky o financiach. pritom financujem sa sama, aj svoju domacnost, vsetko. vsetucko si financujem sama a vzdy to tak bolo. som z toho celeho zatial smutna a mierne znechutena. myslim, ze ten cas nadide, ked budem mierne smutna a poriadne znechutena.
@mk22 ano, dakujem. viem, ze koniec je zrejme neodvratny, inak sa zblaznim. len neviem, preco nedokazem urobit ten posledny krok. vazne neviem.
@sova7 ja nerozumiem kde sa stala chyba ci nas matky toto učia alebo kde sme vzali sa takto ponižovať a trpieť vo vzťahoch s debilmi. Rozumiem ze je ťažké po rokoch vzťahu ked si nieco prežiješ s tým človekom zrazu odísť ale ked sa ku mne správa takto, na dennej báze hučí, ponižuje alebo podvádza snad nie je o čom a zdrham.
@sabi1223 tiež si myslím že je to výchovou. V ženách to ustupovanie aby dobre bolo je zakorenené. Pritom čo som citala knihy o traume a strese väčšina žien s rakovinou prsníka mala takéto vzťahy a boli zvyknuté ustupovať robiť vo vzťahu vyjednávača potlacat svoje potreby a pomáhať až do zomretia. Takyto vzťah hlavná s narcistom už ma prvky zavyslosti je to ale zložité ten princíp opísať v pár vetach. Ja presne viem a rozumiem tomu procesu v ktorom je aj tomu analyzovaniu ale v týchto vztahoch iné ako odísť nepomoze.
@sova7 ja nerozumiem kde sa stala chyba ci nas matky toto učia alebo kde sme vzali sa takto ponižovať a trpieť vo vzťahoch s debilmi. Rozumiem ze je ťažké po rokoch vzťahu ked si nieco prežiješ s tým človekom zrazu odísť ale ked sa ku mne správa takto, na dennej báze hučí, ponižuje alebo podvádza snad nie je o čom a zdrham.
@sabi1223 ako pisem, u rodicov to tak je. mama roky mlcala, trpela, bola ticho. tam bol okrem blbej povahy otca aj alkohol a nie v malej miere. paradoxne, mala som viac vztahov a partnerov inych, ako otec. tento tu sa mu dost podoba, akurat nepije ani zdaleka tak, ako otec. faktom je, ze ked vypije, je protivnejsi, cize su si dost podobni. neviem, preco prave tento ma takto uputal, ze som sa takto zamilovala
@sabi1223 ako pisem, u rodicov to tak je. mama roky mlcala, trpela, bola ticho. tam bol okrem blbej povahy otca aj alkohol a nie v malej miere. paradoxne, mala som viac vztahov a partnerov inych, ako otec. tento tu sa mu dost podoba, akurat nepije ani zdaleka tak, ako otec. faktom je, ze ked vypije, je protivnejsi, cize su si dost podobni. neviem, preco prave tento ma takto uputal, ze som sa takto zamilovala
@anonym_autor nerieš co bolo, že 10r si sa snažila, obetovala..
Rieš budúcnosť.
Sustred sa na to co ta čaká.
Že si môžeš vybrať co chceš.
Si nezávislá samostatná.. Nemáte spoločne deti, majetok, hypo.. Nič.
Zajtra môžeš žiť iný život.
Nemusíš čakať lebo nemáš prácu, peniaze ako x msminiek na Rd s 3 malými deťmi.
Chápeš, ty si na tom výborne.
Už len si rozmyslieť ako chceš ďalej žiť.
To sa dá pochopiť, žiť s pocitom, že za to najhoršie vo vašom vzťahu vlastne môžeš ty, a stále iba ty ... Nenabíjaš sa vo vzťahu, ale vybijaš. A ešte vieš ako toto môže dopadnúť, ak to nebudeš riešiť. Držím palce.