Aký máte vzťah so svokrovcami?

Aký máte vy vzťah s mužovou rodinou? Zaujíma ma to hlavne z pohľadu nestranných ľudí, lebo by ma zaujímalo, či len ja to tak vnímam, alebo to cítia aj iní.

Ja mám so svokrovcami skôr slabý vzťah. Úprimne, veľmi spolu nekomunikujeme. Zo začiatku som sa snažila písala som im, zaujímala som sa, chcela som mať s nimi normálny vzťah. A aj to bolo celkom dobré, kým sa nenarodila dcéra a nezačali sme spolu poriadne fungovať ako rodina.

Od narodenia dcéry sa svokrovci sami od seba takmer vôbec nezaujímali. Nevolajú, nepíšu, nespýtajú sa na malú. Vždy to išlo len od nás. Keď sme prestali iniciovať kontakt, tak sem tam napíše svokra, ale len môjmu mužovi. Mne nikdy. Aj keď vie, že jej hocikedy odpíšem, zdvihnem hovor. Ale jej to ide len vtedy, keď je muž sám. Ja som im kedysi písala, ale keď som videla, že z ich strany nie je žiadny záujem, prestala som úplne. Teraz im nepíšem vôbec len keď muž zavolá, pozdravím sa sem tam sa pripojím a to je všetko. Moja mama miluje našu dcéru. Dala by jej prvé aj posledné. A aj naša dcéra ju strašne má rada.
Ale ja mám pocit, že on sa z toho úprimne neteší. Nie preto, že by im neprial, ale preto, že jeho mama taká jednoducho nie je. A on by chcel, aby aj jeho mama bola tak braná, tak milovaná, tak blízko. Lenže to sa nedá umelo vytvoriť, keď tam ten záujem z jej strany chýba.
Najviac ma mrzí že nevidím žiadny záujem o dcéru. Keď zavolajú, hneď otázka, kedy prídeme zase my. Oni ku nám prísť nechcú, aj keď sú doma a nepracujú. Bývame dosť ďaleko od seba ale nieje to až tak aby sa nedalo. Dcéra má už 4 roky a ešte nikdy nedostala od nich žiadny darček na Vianoce ani Mikuláša. Každý rok len počujem výhovorky typu „teraz nemáme peniaze“ ale pravda je inde. alebo „keby ste prišli, mala by“. Ale to mi príde tak hlúpe .. keby prišla tak by mala inak nie. Prídu raz do roka na narodeniny aj to podľa mňa lebo vedia že by sa asi muž nahneval.
A potom ďalšia vec on kedysi sám hovoril, že jeho rodina sa vôbec nezaujíma. Teraz o tom nechce ani počuť a nedopustí na nich nič. Keď sme tam, správa sa úplne inak úplne iný človek. A ja pri nich cítim napätie, taký divný pocit, neviem to presne opísať.
keď moja rodina potrebuje pomoc, hneď sú otázky, či dlho,čo treba..(pomoc ako napr sťahovanie niečo odniesť) Ale oni ked potrebujú? By letel. Nič mu nevadí ani keby dva dni nespí.
A potom bola situácia s Vianocami on mi začal hovoriť, že „aj mama by bola rada, keby sme konečne prišli na Vianoce, ešte sme tam nikdy neboli“ a také ja som mu povedala že ked chce môžme tam ísť ale že ja by som radšej trávila Vianoce doma a na nový rok by sme išli. Ale že ked bude chcieť on ísť že určite pôjdem. On povedal mne že nechce ísť že to nieje také ako doma ked sme.Ale zrazu sa to neriešilo a ani sa to nepýtajú nás ale iba jeho ked je sám.cize vôbec neviem len tak medzi rečou sa niečo dozviem..
A raz, keď sme tam boli, mi muž povedal, že oni “chcú byť s malou ked som nechcela tam malú nechať samu a ísť niekam 400km a vrátiť sa večer. Keďže s ňou netrávia čas nepoznajú ju napriklad ako moja mama.. vtedy by som mu najradšej povedala: keď tak veľmi chcú byť s ňou, prečo jej nikdy nezavolajú? Prečo sa nezaujímajú? To, že bývame ďaleko, nie je dôvod, aby sa nedal vytvoriť pekný vzťah. Každý, kto chce, si cestu nájde.
A úplne úprimne poslednú dobu ich neviem zniesť ani raz do roka. Jeho súrodenci mali byť krstní rodičia našej dcéry, ale nesúhlasím. Nezaujímajú sa, nevolajú, nič. Prečo by mali byť takí ľudia krstní mojej dcére? Muž sa to bojí povedať svojej sestre. Ja však nechcem, aby krstnými rodičmi boli ľudia, ktorí o dieťa nemajú záujem.
keď sme spolu osobne, tak sa ku mne správajú milo, sú príjemní… ale ja tam aj tak cítim faloš. Niečo medzi riadkami, niečo, čo nedokážem pomenovať, ale je to tam. A to je ten problém navonok úsmevy, reči, všetko „v poriadku“, ale môj vnútorný pocit mi hovorí pravý opak. A prestáva ma baviť toto napätie že niekedy rozmýšľam že ukončím tento vzťah pretože ten jeho postoj k tomu. To by som tu písala do rana.
A ospravedlňujem sa, že je toho tak veľa naraz… ale toto všetko ma trápi už dlhšie.