Boli by ste vo vzťahu s niekým s psychickou diagnózou?
Ahojte.Idem si k Vám po radu.Budem konkrétna.Boli by ste s niekým,rozvíjali by ste ďalej vzťah,kebyže Vám dotyčná osoba už v začiatkoch spoznávania povie,že má stanovenú diagnózu,ktorá sa vyliečiť nedá,len liekmi potláčať príznaky.Je to psychického charakteru.Tá osoba sa ale javí na prvý pohľad,ako veľmi milá,slušná osoba.Človek by ani nepovedal na prvý pohľad........
Ďakujem za všetky odpovede.
@macatt Nie nemá 2. Tvár existuje len jedna. Pri schizofrénii sa nemení na šťastie povaha. Aspoň mne osobne sa nezmenila. To sa len hovorí o tých liekoch a pri dobrých liekoch, ktoré sadnú tak neprídeš ani na to, že je niečo v neporiadku. Môže byť to celkom super. Prakticky ten život na dobrých liekoch môže byť veľmi kvalitný. Ja žijem taký život ako pred chorobou. Nepociťujem nedostatky a vidím na sebe už len zlepšenia. Človek sa učí stále a môže posúvať ho to, pokiaľ má skvelé príležitosti na to.
@ema22270 Ta ja mám 35 rokov, rodinu nemám lebo nechcel som, lebo som zodpovedný. Hlavne ja som prišiel o najlepšie roky. Mám to 11 rokov a z toho povedzme 8 rokov som nebol so svojím stavom veľmi spokojný a chcel som pracovať na tom osamote. Nebol som na veľmi dobrej úrovni, ale tak posledné 3 roky si užívam život.
@kim2028 a rodinu chces? Nechces? Moja mamina ma schizofreniu, aj sestra to zdedila, ja zatial nie (...ale nikdy nehovor nikdy, co nie je moze byt)... a zijes sam? S rodicmi, alebo ako fungujes? Lebo tu si obhajuses teda schizofrenikov, ale sam pises, ze nemas vztah atd... cize sam vies, co by to obnasalo mat rodinu.
@ema22270 Rodinu nechcem veľmi, hoci bol to istý čas môj sen. Pracoval som v prvom rade na sebe. Našiel som dobre lieky a fungujem celkom OK. S rodičmi vychádzam v jednej v domácnosti. Hoci mohol som mať párkrát aj priateľku, i teraz pred polrokom sa nalepilo niečo na mňa a striasť sa z toho je fuška. Nechápe akosi, že nemám veľmi záujem... Akože chcel by som si nájsť aj vhodné dievča, ale to bude neskôr. Chcem popracovať ešte na niečom a uvidíme neskôr, čo sa stane. Som mladý ešte...
@macatt Tak neviem no. Ja mám 8 rokov bez relapsu a skoro bez akýchkoľvek problémov. U mňa boli to 2 epizódky za život. Aj to jedna byť nemusela, lebo s lekárom rozhodli sme, že budem len na injekcii, čo som nedal. Musím mať tabletky a tie účinkujú spoľahlivo. Už 4,5 roka som bez zmeny liekov (v roku marec 2020 som dostal jediný najmodernejší liek na trhu, ktorý beriem). Aj sám lekár povedal, že podľa neho, ak sa budem správať tak ako správam tak už žiadnu psychózu mať nemusím a je to v mojich rukách. Zatiaľ má veľkú pravdu. Čakal som, že nebude to také, lebo stále niečo sa deje v živote, a že niečo nedám. Zatiaľ dávam všetko. Dokonca aj smrť blízkeho človeka - dedka (pred 2 mesiacmi) nepoložila ma...
@kim2028 a s by si zvladal standardny zivot partnera a otca rodiny? praca starostlivost o rodinu atd ? pracoval si niekedy alebo si oen na plnom invalidnom?
ono tazko uverit ze stakym stavom ako popisujes (dve epizodky za zivot) daju plny ID
@kim2028 vsak je v poriadku, ze sa snazis byt optimisticky a znasas dobre liecbu ale je tiez fakt ze si sam priznal, ze stresove situacie znasas horsie az dost zle, pracovat sa bojis lebo ak si v dlhodobejsom strese mohlo by to zhorsit tvoju situaciu. Je pravda, ze vela zalezi od povahy jednorlivca, ale tiez je pravda ze je zaujimavejsie pre autorku citat tvoje predosle temy o tom ako sa citis a ako fungujes v realnom zivote. Drzim palce aby si aj nadalej zvladal tvoju dg tak ako to zvladas a aby to islo len a len
lepsie.
@mamina7070 Pokiaľ je to niečo, čo vzbudzuje rešpekt tak dajú aj plný. Navyše prvé 3 roky po druhej epizóde boli úplne hrozné a vtedy som požiadal o ID asi zhruba rok po tej druhej. Navyše tam hodnotia pracovné skúsenosti a podľa toho určujú výšku ID. Ani nie tak podľa diagnóz. Tie som nemal vôbec skoro. Len brigády pre kaufland - roznášač letákov asi 4 roky. Dostal som sa z toho. Ja by som dal už asi všetko. Bol by som dobrým partnerom a otcom. Mám napr. synovcov dvoch a rád ich mám ako vlastné. Keď zavesí nám ich tu sestra na krk aj na 2-3 týždne raz za 2-3 mesiace tak viem sa postarať a dať pozor. Rodičia boli dokonca prekvapený, že aké mám reflexy pri prvom, ktoré bolo dosť živé. Ten druhý synovec je úplne v pohode. Zvládol som to. Dokonca pri druhom dieťati dali ma už za krstného... Nerobím medzi nimi rozdiely sú veľmi zlatí...
Na prácu si trúfam tiež, ale rodičia majú strach tak nechal som tú predstavu tak, že mám predsa invalidný, a to stačí. Skúšam aspoň každý deň napísať 1 šachový článok ako dobrovoľník. Pomáham dosť často mame aj v práci. Čo sa mi povie tak to urobím bez problémov, ale jednoduché vecí. Napr. prepísal som už dosť veľa stavebných noriem v poslednom čase, niektoré boli aj v češtine. Zvládol som to na jednu hviezdu. Vydržal som písať to aj 12 hodín denne. Skladám stavebné dokumentácie, tie zákazky sa expedujú aj 4-5x za týždeň. Prácu na 4 hodiny by som určite zvládol...
@prasiatko30
Tak je to otázne. Stres nevnímam vôbec, a to je nebezpečné trochu. Neviem, kedy vypnúť a nepoznám jeho zdroje. Len tuším, že môže byť toto dosť zle. Pochopil som, že stres je všade a stal som sa voči nemu imunnejší ako sa môže to zdať. Napr. smrť blízkeho človeka (dedka) je dosť veľký stres a ja som to takto necítil. Pospomínal som na neho a tam to skončilo. Každý sa vyvíja nejako a u mňa ide to na šťastie dobrým smerom a som tomu rád. Sám by som nepovedal nikdy, že dá sa to s touto diagnózou. Dosť som sa aj ľutoval, ale začal som pracovať na sebe. To je moja dobrá vlastnosť, že vždy som dokázal pracovať na sebe.
Veľmi si, autorka všetko všímaj a buď obozretná. Ja poznám len jeden takýto prípad, ale pani veľmi nespolupracuje s Dr, takže to je úplne o inom. Snáď tie nove generácie liekov zaberajú a keď on sa bude tiež sledovať a robiť, čo treba bude to ôk. Ono možno aj toto práve treba, aby sa choroba nestigmatizovala a aj ti chorí videli, že sa to dá. Držím vám palce. Tiež túto
@kim2028 je fajn príklad. Drž sa tak naďalej, nech si čím najdlhšie ôk.
Ešte autorke prišlo mi na um. Tu by som rozlišoval a záležalo by na zdravotnom stave, pokiaľ tých hospitalizácii bolo 5 a viac, tak asi nie. Svedčí to totiž bohužiaľ o niečom. Tiež dôležité je, že koľko vydrží bez problémov 1 rok, 2 roky alebo viac rokov? Čo tiež spúšťa mu dané ochorenie, pokiaľ chronické nedodržiavanie liečby a stále amatérske chyby (alkohol, drogy) tak určite nie. To by bolo trápenie asi pre teba stále všetko kontrolovať, či berie alebo nie, nepije, nedroguje a jednať s ním, ako s malým dieťaťom. Sám mám za sebou 2 epizódy schizofrénie a bolo to dosť ťažké. Dnes je medicína už úplne v pohode. Schizofrenik nepatrí už dnes väčšinou na šťastie do ústavu. Aj on môže žiť pohodový život, pokiaľ nelieta v tom stále. Napr. ja som nemal relaps psychózy, ako som písal už 8 rokov, čo je skvelé. Tým chcem povedať to, že keby bola epizódka raz za 10-20 rokov, tak by sa mohlo to dať. Hoci by sa tých 5-6 týždňov preliečil v nemocnici a bolo by to zas dobre. Nemuselo by to byť ani až taká príťaž. To je to, že koľko vydrží a aký je? 🙂 Poznám napr. také kamarátky so schizofréniou, čo boli aj 11-13 rokov bez relapsu, čiže asi dá sa to. Sú veľkou inšpiráciou pre mňa. Do toho mi však chýbajú ešte 3-5 rokov, ale snáď dám už to tiež nejako...
Este by som napisala pribeh otca mojej kamaratky tiez mal psychicke ochorenie, vobec to na nom nebolo vidiet, bol takyo mily, super, chodil do prace, obcas bol taky mozno nervoznejsi ked bol v strese,, roky bol ok, potom viem, ze zacal chodit na preliecenia, inak mal 4 deti vsetky su super, nik ochorenie nezdedil, potom sa zistilo ze mal nejaku traumi z detstva a nemal to spracovane takze preto sa mu ta choroba spustila,,, bohuzial nedopadlo to dobre, stala sa nehoda, on si to sposobil sam a ostal lezat len (uraz hlavy) ... do pol roka zomrel. Velmi tazke to muselo pre nich byt a to takto posobilo vzdy ako super bezproblemova rodina, teta super vsetko...
@deedol Viem. Veľmi veľa stresu. Musel som ísť na operáciu so zlomenou nohou - ťažší úraz kolena. Nezvládol som rehabilitáciu v Šaci, kde som cvičil 12 hodín denne asi 10 dní a začal som byť už tam podozrievavý a následne doma o pár dní sa zhoršilo to už výrazne. Druhýkrát nevyšiel experiment lekára s liekmi. Myslel, že som na tom už dobre, tak znižoval mi, ale nevyšlo to ešte. Nevadí. Teraz mám v sebe zas minimum liekov a zvládam už všetko.... Je výhra, keď človek môže byť na minime liekov a celkom fungovať...
@kim2028 Ďakujeme, si si prispel do tejto diskusie a trosku nám pootvoril okno do tvojho sveta. Je super, ze v rámci možností zvládáš život s touto diagnózou. Stále mi však z toho vychádza, že obdobie pokoja bez epizód je možné len vďaka relatívnemu pokoju a životnej harmnii a vacsie rozrusenie by mohlo vyvolat relaps. Si pisal, ze tie epizódy boli dost ťažké. Ja by som mala stále strach ist do vzťahu s človekom s touto diagnózou.
@kim2028 Píšeš, že už zvladas všetko, ale je to len v rámci tvojich možností. Si na ID a bývaš s mamou, na teba sa nevali žiadny tlak, všetko si regulujes ty sám.
Ak autorka od tohto muža ocakava plnohodnotný život na úrovni zdravých ľudí, mala by si tvoje komentáre prečítať. Ak svoje očakávania znížila na minimum a bude jej stačit, že jej muž bude oslobodený od záťaže a tým pádom bez epizód a všetko bude musieť tahat ona, tak o. k.
12 hodin denne cvicenie v nemocnici? Taketo bajky by nenapisal ani Ezop. Tolko cvicit nezvladne ani superhrdina....
Alebo další priklad ti napíšem. Si na seba hrdý, že smrť dedka si zvládol bez epizódy. Jednoznačne ti k tomu gratulujem. Ale... z pohľadu zdravého dospelého človeka je zvládnutie takejto záťaže úplná samozrejmost a naozaj by som nemohla ísť do vzťahu s človekom, pri ktorom by som sa musela obávať, či ho takáto situácia nedostane na psychiatriu. V žiadnom prípade sa ta teraz nechcem dotknúť. Je obdivuhodné, ze v rámci svojich možností svoj život zvladas.
Autorka, pred dvadsiatimi rokmi, keď som mala 20, som chodila rok s neliečeným schizofrenikom. Najväčšia pikoška? Vôbec ma nechcel bozkať, pretože sa bál, že ma tým z*bije, a ja som napriek tomu s ním bola. Písal mi listy na intrák, občas sa podpísal krvou, rozišla som sa s ním, upozornila ma na jeho zdravotný stav jeho sestra, ktorá mi napísala list. Najväčší gól bol, kedy ma rok po rozchode požiadal o ruku. Brigádovala som v ČR ako pokladníčka, z ničoho nič sa tam zjavil a na páse išiel snúbny prsteň. Ľudia začali kričať, ja som sa skoro od hanby prepadla. Naposledy som o ňom počula pred 16. rokmi, keď som sa vydávala, vtedy mi napísal správu: Že nevadí, počkám, kým tvoj zomrie a potom budeme navždy spolu. Najväčšie šialenosti píše sám život, som zvedavá, či ten chlap ešte žije (keď sme začali spolu chodiť, mal 25, teraz teda má 45), nečudovala by som sa, keby spáchal s@movraždu. Radšej sa vráť z kratšej cesty, ak nechceš prejsť peklom.
@muchotrafka298 Ja som cvičil toľko, lebo mi tak povedala, čo ma mala na starosti a veril som jej. Chcel som sa dať dokopy, čo najskôr a tiež vraj to koleno by bolo strašne stuhnuté, keby som necvičil ho a nedalo sa nič robiť s ním ďalší deň. Tak bolo mi to vysvetľované a tak som cvičil. Mohol som cvičiť toľko, lebo môj prah bolestí je úplne minimálny. Tá noha nebolela ma ani čerstvo pri úraze, tak išlo to v pohode.. Za to som dopadol tak, ako dopadol. Mal som valec na izbe (ak vieš, čo to je) a vážne stále som cvičil poctivo celé dní tých 12 hodín alebo tiež nacvičoval som aj kolísku s krokami, aby mi išlo to a vedel som to čo najlepšie. Keď som už po 8 dňoch urobil v pohode prvé kroky bez bariel, lebo chceli vidieť doktori na izbe s zástupkyňou primárky tak bolo super a skvelý pocit. Dokonca aj celá izba začala cvičiť viac posledné dní.
@kim2028 tak to Ti gratulujem, si asi superman, ze si dokazal v nemocnici po operacii denne cvicit 12 hodin. Nemusis mat obavu, poznam cvicebne pomocky.
@muchotrafka298 Po mesiaci od operácie som cvičil. To prešlo už dosť času. Niekedy som si tak aj pripadal ako superman🙂 Bohužiaľ danú rehabilitáciu som nezvládol psychicky, hoci fyzicky som dával to... Napr. po mesiaci a pol som chodil v psychiatrickej nemocnici už bez bariel, lebo nechceli mi ich dať...
@grof_monte_christo
To je veľmi individuálne. Každý si môže v živote vybrať svoju cestu. Ciest za dobrým zdravotným stavom môže byť pri schizofrénii skutočne viacero. Moja cesta nie je zďaleka jedinou a sú aj myslím i lepšie. Sú aj takí, čo pracujú v pohode a majú väčšiu šancu na lepší zdravotný stav, ako niekto čo nepracuje. To je aj inak dokázané medicínsky či vedecky, ale bohužiaľ pracovný život je tu v plienkach na Slovensku pre takýchto ľudí a sú stále aj predsudky. Ja som si vybral stacionár a neľutujem to... Môžem sa vzdelávať o svojej chorobe a veľmi veľa sa dozvedám... Každý si povie napr. čo je schizofrénia? V skutočnosti je to ochorenie tisícich tvárí. Každý má to inak a treba brať to aj takto.
@grof_monte_christo Napr. tie čo vydržali 11-13 rokov, čo som spomínal bez relapsu tak obe pracovali...
@kim2028 a ty mas kolko rokov? A mas aj rodinu? Deti?