Boli by ste vo vzťahu s niekým s psychickou diagnózou?

@grof_monte_christo Neviem no, ale inak relaps je veľmi ťažké dostať pri správne nastavenej liečbe a jej dodržiavaní. Nefunguje to tak, že niečo ťažšie sa stane tak hneď sa zložím. Na šťastie neviem ani, čo by sa mohlo stáť v súčasnosti ťažké, že by som mal ďalší relaps. Mal som len jeden relaps v živote na šťastie, ale aj to nebola moja chyba a nemuselo to byť. Chceli sme skúsiť zmenu liečby a nepodarilo sa.

To sa stane občas, že niečo zle sadne. Dnes beriem už len minimálne dávky liekov ráno a zvládam všetko, čo prináša môj život. Za 11 rokov od tej rehabilitácie sa stalo toho veľmi veľa, niekedy sa stane aj za jeden mesiac toho dosť toho nieto za 10 vyše rokov, ale však pohoda neberiem ti tvoj názor.

Vyše 10 rokov si myslím, že je už poriadny časový horizont, aby dalo sa niečo posúdiť. Poviem tak neviem, že čo by sa muselo stáť, aby vznikla psychóze okrem toho, keby som nebral lieky tak ako mám...

Ja by som s takým človekom nechodila, bohužiaľ 🤷

@kim2028 Sestra mojho velmi dobreho kamarata ma schizofreniu, dostala ju uz ako vydata matka 4 detí. Jej manzel pre to nema moc pochopenie, nevie ju tak podporit, tak pomaha ostatna rodina, aj tento moj kamarat. Budem s nim buduci tyzden, tak sa ho viac opytam. Viem len, ze tato 4, najmladsia dcera tym dost trpí, ma uz 30 rokov, kvoli tymto stresom doma ani nedokoncila vysoku skolu, ma 2 zamestnania, aby mohla financne podporovat rodinu, nema priatela, lebo na svoj zivot nema absolutne cas. Zalezi na tom, v akom prostredí clovek zije. Hovorim, ty ako slobodny a na ID nemas tolko faktorov, ktore by ochorenie mohli spustat.

@kim2028 ale v maji v jednej tebou zalozenej teme si tiez hovoril, ze zijes s rodicmi, do roboty radsej nie lebo co ak stresy spustia nejaky relaps, z toho co si uvadzal skor vyplyvalo, ze si skor introvert a si v tvojej komfortnej zone - ano to, ze zomrie niekomu blizky clovek otrasie aj zdravym clovekom bez diagnoz a je super, ze si dokazal kontrolovat tvoje emocie aby si sa nevratil do nezelaneho stavu. Je naozaj obdivuhodne ako sa potykas s tvojou diagnozou a snazis sa pracovat na sebe, ale hovorime tu o tom, ze v realnom svete nie je vsetko len v ruzovom - a ak chce niekto plnohodnotny partnersky zivot tak musi byt pripraveny na ups and downs a niekedy tie downs su velmi tazke a dlhe obdobia a potom pridu deti a tie tiez pridaju aj radost ale aj starost. Chodit s niekym, ktory ma velku pravdepodobnost toho, ze nebude schopny ma podrzat a doplnat ma je pre mna dost velky problem.

@prasiatko30 Ale veď dá sa všetko. Tvrdím, že všetko, čo sa týka akýchkoľvek vzťahov tak dá sa zvládnuť. Napr. aj rodičia majú ťažšie obdobie a viem ich podržať, podporiť a všetko. Hlavne mama má asi vážnejšie zdravotné problémy (mala by ísť na operáciu) hoci ťahá sa to už pomaly rok alebo už dva, potom má aj ďalší menší problém s očami, čo tiež ťažko nesie a snažím sa ju podporovať ako aj upokojovať. V takom dlhodobom strese dokážem úplne v pohode fungovať. Nie je to o tom, že by sa nič nedialo, ale zvládam to skutočne dobre. Nie je to o tom, že som vo svojej "ulite" a vykašlem sa na všetko...

@grof_monte_christo Ta neviem no, ale tiež s niekým žijem predsa a musím vychádzať s nimi nejako aj tak sa správam. Až na tú prácu tak mám skoro všetky faktory a zvládam to... Je to jedno.

@kim2028 ale ty mas len problemy/starosti, ktore sa viazu len na tvojich rodicov. Co ak by si mal aj manzelku+robotu+deti+rodina tvojej zeny - zivot prinasa velmi vela premennych. Ty si v tvojom mikrosvete - a je to tak lepsie pre tvoje zdravie, ale ked si do tvojej rovnice pridas viac premennych aj ta rvonica sa skomplikuje, uz to nebude len zdravotny problem tvojej mamy, uz tam bude aj revice dieta v noci, nespokojna manzelka lebo malo pomahas doma, lebo nie su €€ na dovolenky alebo aj na zakladne potreby, je tu problem s kolegom v robote, lebo sa mu nepacilo ako si urobil tvoju robotu - ty v tvojej bubline riesis len zlomok toho co sa moze udoat ked chces fungovat v rodinnom a partnerskom vztahu

Nemyslím si to, keď raz viem vzťahy zvládať, tak nemyslím si, že sa niečo skomplikuje. V otázke vzťahov mám jasno. Tam nie je žiaden problém (s rodičmi a kamarátmi vychádzam veľmi dobre). Niekedy som prekvapený, že ako ide to. To si môžeš určite škrtnúť. Robotu nepotrebujem a príjem mám.

@kim2028 plny ID tj % sa nedava na zaklade pracovnych skusenosti ale len na zaklade diagnozy ak mas roky plny ID na schizofreniu mas potom tazku formu vzhladom na % rozptyl lahsie formy mavaju len ciastocny

ja super ze v ramci svojej diagnozy zijes uspokojuci zivot ale zvladanie bezneho rodinneho zivota ma zela a otca je od toho daleko

@mamina7070 Veď pozri ťabuľku poklesu vykonávať pracovnú činnosť tam sa zohľadňuje úplne všetko nielen diagnóza a jej nálezy. Je toho veľa, čo treba zohľadniť tam a ten posudkový sa vypytuje skoro na všetko napr. zdravotné problémy, rodina, pracovné zručnosti a tak. Veď ten výsluch trval asi necelú hodinu. Čo mu povieš, tak to dostaneš logicky resp. niektoré vecí si vie aj stiahnuť napr. u mňa vedel o tom roznášaní pre kaufland, ale tak bola to len brigáda na 2 hodiny po 2 dní v týždni. Poznám ľudí, čo sú na tom oveľa horšie ako ja a plný ID nemajú, lebo pracovali kedysi aj s diagnózou 2-3 roky niektorí aj viac a sú zaradení roky len medzi stredne ťažké stavy (majú 45-60%). Nedokážu sa z toho vyhrabať už, aby dali ich o úroveň vyššie. Vlastne v súčasnosti nepoznám kamaráta, čo kedysi pracoval, mal by ťažký stav podľa tej tabuľky. To poznám dosť ľudí. Aj psychiatri chytajú sa za hlavu z toho systému, že neprihliada sa len na diagnózu, ale aj na iné vecí okolo... Niektorým nevedia už bohužiaľ ani ako pomôcť, lebo vidia, že je to celé zle. Zbierajú sa aj im hospitalizácie. Niečo aj napíšu im a nestačí to ani zďaleka, pričom niekde inde stačilo by to v pohode... Nie je to síce najšťastnejšie, ale reálne deje sa to, že ani 4-5 hospitalizácii nestačí na plný ID u tých, čo majú pracovné skúsenosti... Sú aj tak dosť vzdialení od plného ID a zdravotný stav nemajú asi skvelý.

Tiež myslím si, že zvládal by som všetko, keby som chcel. Nie som na tom nejako zle, že by som niečo nezvládal. Beriem to ako mýtus. Všade fungujem v kontakte s ľuďmi v pohode. Nikto nič zle voči mne nemá v reálnom živote, práve naopak. Aj teraz som prišiel zo stacionára a bolo skvelo. Zvládal som program, podporoval ostatných. Ja nie som zlý chlap a viem byť aj ostatným ľuďom veľmi nápomocný. Tiež napr. robota, niečo doma robím a snažím sa robiť to, čo najlepšie. Momentálne prepisujem stavebné normy a musím aplikovať veľa zmien. Šľape to a necítim sa nepríjemne. Baví ma to, že je aj niečo vidno. Po stacionári som písal asi 3 hodiny a nešľahlo to so mnou...