Čo robiť, keď je otcova priateľka bližšia než mama?

Ahojte, mozno to bude trochu divna tema, ale skusim to popisat, co najuprimnejsie.
Rodicia sa rozviedli, ked som mala 10. Mama sa neskor vydala, mala dalsie dieta, nas vztah je taky nijaky. Skor ziaden. Nikdy sa o mna velmi nezaujimala, mala novy zivot, ja som bola akoby na pritaz. Videla som ju vzdy tak 2x do roka…mame take divne, chladne vztahy, nie ako mama a dcera. Parkrat zabudla aj na moje narodeniny.
Byvala som s ocom, roky bol sam. V maturitnom rocniku sa mi priznal, ze niekoho ma, zoznamil ma, pacila sa mi, rozumela som si s nou viac nez s vlastnou mamou. Ona deti mat nemoze, je ucitelka a k detom ma pekny vztah. Myslim, ze aj deti ju maju radi.
Ja som sa po case vydala, mam 3mesacneho synceka. Otec je super dedo a ona sa tiez snazi, je mi ozaj ako druha mama, snazi sa mi so vsetkym pomoct aj ked by vobec nemusela. No a tu nastava problem.
Mama sa zrazu tiez zacala zaujimat, ze ma vnuka, aj ked o mna teda roky nejavila zaujem. Vnuka vsak opisuje ako najvacsiu lasku jej zivota.
Neustale otcovu priatelku ponizuje, neustale ju zhadzuje, ze ona nie je matkou a nevie ako vychovavat dieta. Ja mojej matke neustale dohovaram, ze nech take veci nerozprava, ze na to nema pravo, nech sa radsej pozrie na seba a je rada, ze s nou este vobec prehovorim.
Na krstinach len urobila scenu, ze si ma ocova priatelka privlastnuje, ze maly ma len jednu babicku a to je ona(+svokra),ziadna ina babicka neexistuje. Opisuje ju ako mrchu, pritom ona ma mna roky kaslala. Svokra mi tiez zacala dohovarat, ze mama je len jedna. No neviem. Mam chut vlastnu matku uplne odstrihnut zo svojho zivota, lebo mi do zivota prinasa len neprijemnu energiu.
Ocova priatelka je dobra zena, musim aj povedat, ze s nou mam vztah ako mama s dcerou, jej som aj prvej volala s pozitivnym testom. Vsetko preziva so mnou a myslim, ze je to z jej strany uprimne. Kupovali sme spolu vybavicku, pomahala mi s vyberom veci, viezla ma na vysetrenia. Nikdy mi neklamala, nebola zakerna, povie veci uprimne, s ocom je cca 12rokov, poznam ju podla mna celkom dobre.
Co by ste robili na mojom mieste? Nechcem aby moja matka neskor balamutila hlavu mojmu syncekovi, ked uz bude vacsi a niekedy aj uvazujem, ci som mamu nemala nechat na urovni stretavania 2x rocne. Asi som si ju pripustila az prilis k telu, co bola chyba.
Poradte, prosim🙂