Čo ste neznášali na svojich rodičoch?

Si veci,ktoré robili moji rodičia podľa mňa zle a ja ich pri svojich deťoch nerobím.To bol taký odstrašujúci vzor.Som im vďačná,lebo ma to núti nerobiť tie chyby,ktoré robili oni.
A zároveň som v nich mala aj dobrý vzor v niektorých veciach a tie robím tak isto.Naucili ma vela

Pesimizmus / negativizmus

Neznasala som ked mama tvrdila ze ma pravdu a ze ona vie co je najlepsie lebo je o 20 rokov starsia a ja som rste nic nezazila. Proste len z pozicie veku. Mam po 30 a stale to lubi vytiahnut ked je v koncoch.

@really8 to moji tiez 😅 nastastie ma to uz nemusi trapit. Ja si aj tak vzdy zrobim tak, ako chcem ja. Mozu sa aj poskladat

Otca nepoznám, asi by som sa mohla na neho hnevať, že odišiel, ale nejak táto emócia nikdy neprišla 😅

A jasné, že mama ma niekedy hnevala alebo lepšie povedané robila veci, ktoré ma hnevali, kým sme spolu bývali, ale to boli také blbosti, že neznášať je veľmi silné slovo... prvé čo mi napadá je ako som sa čertila vždy, keď sa rozhodla upratať nejaké moje veci a ja som potom netušila čo kde mám 😅... ale je mojím vzorom v tom dobrom 🙂

nenávidela som keď mi niečo povedala aby som dačo spravila presne v tej chvíli ako som to išla spraviť alebo som to začala robiť. (zastri rolety presne v tej sekunde ako som držala od nich šnúrku...)

Ja mam len také úsmevné veci, a som rada, že je to "len" toto.
Otec - nepustil nás na PC, lebo bol na ňom stále on. A ked bol v robote, bola na ňom moja sestra. Čiže ja som si zahrala hru tak raz do týždňa 🤣
Mamina - mali sme takú špeciálnu telepatiu, že vždy keď som chcela ísť na WC ona musela umývať podlahy. Alebo keď akurát doumyvala riady, ja som akurát vyšla z izby so špinavým tanierom 🤣🤣 a vždy mi vravela, zs to robím naschvál. Ale ja prisaham, že nie 🙏🤣🤣

Tu ich vecnu pravdu. Hadky medzi sebou kvoli totalnym kravinam. Si pamatam ze kvoli smotane sa strasne pohadali. To som uz aj ja ako decko na nich nahucala ci su normalni. Potom take to ze nic nebude urcite dobre. Nagativisticky pristup. A potom zakazy ze ja nemozem lebo som dievca. Kokos to ma vytaaaacalo riadne.

Nie je nič také, čo som neznášala alebo neznášam...a dúfam, že budem takou istou matkou pre svoju dcéru jaz ako je moja mama pre mňa...

@autor a čo Ti dá také zistenie kto čo neznášal na svojich rodičoch. Keď už niekto svojich rodičov stratil, tak mu je ukradnuté, čo robili zle. Si rodičom? Podľa môjho názoru, každý rodič sa snaží svoje dieťa vychovávať najlepšie ako vie. Nerobí zámerne chyby a nelezie deťom zámerne na nervy. Inak to proste nevie. Ak svojich rodičov ľúbiš, tak si to v dospelosti uvedomuješ, a potom nechápem takúto tému od dospelého chlapa.

Strasne, strasne vela veci a vacsinu som si uvedomila, ze nie su spravne, az ked som sama odisla z domu a videla, ze zivot moze byt aj krajsi, pozitivnejsi, nezavistlivy. Na druhej strane som az po tom ako mam sama deti pochopila, preco mama niektore veci robila ako robila.
Moj otec neznasal na svojom otcovi, ze s nim nikto a nic nepohne, ze dedo ma vzdy svoju pravdu a vsetko vedel najlepsie. Ako bol otec starsi, menil sa na deda.

Neznasala som ten ich pristup, ze rodic ma byt nadradeny, boli tu skor, treba ich respektovat. Ked som bola teenegerka som sa im vela veci az bala povedat.
Otom som nastupila do zametsnania a mala kolegov vo veku mojich rodicov a zistila som, ze ten vztah moze byt aj kamaratsky, otvoreny a uvoleny a ze vsetci su omylni.
Kedze ale otec sa uz v tom case zmenil na deda, ten vztah sa uz ani nedal “napravit”/“skamaratit”

Také nebolo

Neznášala som keď som bola niekde s mamou a ona sa stretla s kamoškou/kolegyňou a popri tom ako sa s ňou rozprávala ma hladkala po hlave. Mali sme taký studený odchov doma, žiadne objatia, pohladenie... a pred tou kamoškou ma hladkala, inokedy nikdy. A strašne mi to vadilo. Asi som jej to nikdy nepovedala lebo by sa naštvala

Že sa o mňa absolútne nestarali.A každý deň ďakujem mojej babke,že ma vychovala.

Ja najviac neznášam na mojej mame, že nikdy si neprizná chybu, vždy keď niečo urobí zle tak nájde iného vinníka, ktorý za to môže 😁 a ďalšia vec, ktorú neznášam v jej povahe je to, ako je vždy generál po vojne, vždy vie, kto mal čo ako urobit/povedať aby bolo všetko dobre, ale keď je ona v takej situácii, tak z nej nevyjde ani slovo.
Sme úplne odlišné povahovo, žiť by sme spolu nemohli, chvíľu kým sme prerabali, tak sme s mužom žili u mojich rodičov, ale nevydržali by sme to dlhodobo... Mam ju rada, viackrát do týždňa chodíme k ním, ale žiť by som s nou nemohla. Mam rada súkromie vlastnej rodiny a rodicia nepotrebujú vedieť všetky podrobnosti.
Na otcovi mi vadí len to, že veľa toho nenarozprava 😁

Moji rodicia boli fakt super, na tu dobu pomerne pokrokovi a tolerantni. Jedine mi.vadilo, ked moj napad ci navrh hned zmietli zo stola ako blbost a este ked mama robila dusno kvoli poriadku, ja som si povedala, ze nebudem deti do upratovania nutit, skor si vysvetlime ten zmysel toho celeho a poprosim ich o konkretnu pomoc miesto generalizovania "vy nikdy nic neupracete..." A deti su aj celkom rady, ked ma odlahcia. Ale spatne rodicov chapem, ze niekedy aj vybuchli, ked toho mali vyse hlavy a pod

Ja som neznášala, keď som sa jej s ničím zdôverila a ona to neskôr použila "proti mne". Napríklad keď som sa jej zdôverila s tým, že sa mi páči spolužiak Mišo. A ona za týždeň mi povedala, že aby som si upratala izbu, lebo tam mám strašný bordel a dodala "toto by sa Mišovi nepáčilo" Aaaa, vraždila by som kvôli tomu 😀

Autor, je pekne, ze sa snazis, ale ver, ze raz aj tvoje deti na teba nieco najdu. Su to generacne rozdiely a sebelepsia vychova na tom nic nezmeni.

Jooooj, po rokoch si človek uvedomí, koľko toho je...asi žiaľ. Mamina bola prehnaný pedant, ani na Vianoce nevedela vypnúť, a potom hromžila, že my sedíme na rozprávkach pri telke a ona maká. Radšej by som privítala o 3 druhy Vianočného pečiva menej a bola šťastná aj s ňou na gauči! A asi aj to, že už v mojom pubertálnom veku si extra nerozumeli (pekne povedané), ale nerozišli sa, radšej nám doma robili terno. Lebo asi "trebalo vydržať". Hneď , ako sa dalo, som sa "zdekovala" do zahraničia a začala žiť svoj vlastný život a v kľude. No a ocino na staré kolená má sarkastický, občasne morbídny humor a v mnohých veciach ho nechápem, napriek tomu, že ako malá som ho zbožňovala. Je to zvláštne všetko... Ako to len ide, snažíme sa byť lepšími rodičmi a viac priateľmi, aby ma môj syn naozaj ľúbil a mohol vždy za mnou prísť, zdôveriť sa,..aby sa raz rád vracal domov a rád s nami trávil čas ❤️.

@anketkarka ja si práveže myslím, že konečne prínosná téma. Rada sa poučím aj reálnymi skúsenosťami iných. Je dobré vedieť, akým rodičom nebyť. A kebyže už rodičov nemám, nie nie je mi to jedno, pretože oni a to prostredie, ktoré mi zabezpečili, ma od mala formovali. A práveže preto mám mnoho vlastností, názorov, a životných náhľadov takých, ako mám. Aj v negatívnom zmysle. A mám v sebe doteraz niekoľko tráum, zlých vlastností a vecí, cez ktoré sa doteraz neviem prehupnúť. A neviem ich len tak zamiesť pod koberec.
Autor spomínal, že sa snaží byť lepší pre svoje deti. Tak deti asi má.

Mne sa rodicia nevenovali v zmysle, ze s nimi nemam ziadne zazitky, ze sme niekde boli, nieco zazili. Dokopy sme boli 2x v zoo a raz na hrade, aj to sa oco opil a mama hystercila ako vzdy, cely zivot. Hanbila som sa za nich, ze sa nevedia spravat v spolocnosti a zial, stale to tak je. Nemozem ist s nimi do restiky ci kaviarne...okrem Vianoc sme spolu nikdy nejedli, kazdy bol zvlast. A vrchol bol, ked som mala 17r a zalubil sa do mna kamarat mojho otca - vtedy 29-rocny chlap. Ja som ho nechcela, pre mna to bol stary dedko 😄 a moja mama ma s nim strasne chcela dat dokopy, pisavala mu listy, ze ona mu so mnou pomoze...🤮🤮🤮 Odvtedy mame vztahy na nule a v sucasnosti sa stretavame iba kvoli mojej dcere. A klop-klop, zatial robim vsetko opacne ako moja matka, hoci obcas, ked mi pretecie pohar trpezlivosti, vybuchnem a zvysim hlas na dceru, ale inak sme podla mna velmi pokojna a harmonicka rodina. A narozdiel od mojej matky, mam uzasneho manzela a sme uplne samostatni. Ona doteraz zije vo svojej "detskej izbe" aj s mojim ocom...

Moji drahí rodičia už nežijú, ale na čo s láskou spomínam, keď mi maminka varila v detstve podľa želania jedlá, ktoré som mala rada - na žiadne negatíva, ktoré by som na rodičoch neznášala si nespomínam s maminkou sme sa veľa objímali - otec bol v týchto veciach ( prejavy lásky ) skôr zdržanlivý a som im veľmi vďačná, že som nikdy nezažila hádky rodičov alebo nebodaj fyzické či psychické násilie

Nenavidela som hadky o nabozenstve-mama evanjelicka, otec katolik- sprotivilo mi to dozivotne vsetko co suvisi s cirkvou🙂🙂🙂 okrem tohoto boli moji rodicia uzasni, obidvaja zili pre vedu a medicinu, vyborne sa doplnali, stale chodili na opery, do filharmonie, bavila ich zahrada systemom pokus -omyl, bola s nimi vzdy zabava….otec bohuzial odisiel dost skoro, paradoxne ho skolila rakovina(cely zivot sa venoval skodlivosti radioaktivity), mama pracovala do vysokeho veku, uz nerobi, ma vela rokov, ale stale ju vsetko bavi, nikdy sa nestazuje, svojim sposobom je uzasna, len ma dost narocnu tvrdohlavu povahu🙂🙂🙂je presvedcena o svojej neomylnosti a velmi neprijemne vnucuje kazdemu svoje nazory a stale dava nevyziadane rady do zivota-toto som dufam po nej nezdedila

@anketkarka Nie každý rodič sa snaží vychovávať svoje dieťa ako najlepšie vie.Su rodičia čo kašľu na deti alebo robia im zo života peklo.
@babababka Ja tak isto ďakovala som mojej babke že ma vychovala, bohužiaľ zomrela keď som mala 12 rokov 😢

A čo som neznášala na svojich rodičoch?Neznášala som že otec sa na mňa vykašľal keď som sa narodila,že som ho nepoznala a že celý život nebol schopný ma kontaktovať.A na mame som neznášala jej výbuchy hnevu keď nadávala a za všetko ma obviňovala alebo keď som dostala bitku.Že sa mi nevenovala nedávala mi lásku,že nikam sme nechodili na výlety,že nikdy v živote mi nepovedala ľúbim ťa.Je ešte kopa vecí čo som na nej neznášala ale to by bolo na dlho písanie.

Že sa nerozišli napriek nekompatibilite a traumatizovali nás tým celé detstvo

Och, toho by bolo na 3 knihy.. neznášala som, keď bol u nás večne problém s peniazmi, aj keď obidvaja robili, veľa si dopestovali; neznášala som víkendy na chalupe bez teplej vody a splachovacieho záchodu,oppekačky a navstevovacky s ich kamošmi, neznášala som, že mamka si radšej dala štamperlík so susedou, ako by sa mi mala venovať, neznášala som ich dokonalosť, tlak na výkon (prišla som zo školy, otázky typu -ako bolo a čo známky.. keď som začala menovať známky, trojku z čoho??!?!? Hneď opraviť!!!!), dodnes neznášam, keď mám iný názor ako oni, tak sa ofukuju, oduvaju huby, alebo keď im poviem niečo, čo sa im nepáči, tak som drzá a čo si to dovolujem.

Negativizmus. Ja asi nepoznam negativnejsich ludi. Vsetko bolo zle,vzdy nas len kritizovali a vlastne kazdeho len kritizovali,vzdy len to zle spominali a taki su dodnes. Vekom sa to len zhorsuje. Ja sa cudujem,ze s takou vychovou som sa nebala vyjst z domu 😃