Čo tolerujú vaši muži na vás?
Nikto nie je ideálny a každý má nejaké chyby. Mala som pár dlhodobých vzťahov a okrem jedného som ich ukončila ja. Mám pocit, že viem vychádzať s ľudmi a nemám nejaké extremné chyby pre ktoré by neboli únosné pre život. Spoznala som človeka a dá sa povedať, že si rozumieme. Chcela som s ním budovať vzťah ale už dvakrát pre maličkosti naznačil, že nevie či to má zmysel. Pre mňa to zmysel má a som človek na dlhodobé vzťahy a budovanie. U neho mám pocit, že čaká kedy to nebude ideálne a potom to celé zabalí. Ideálne to nebude celý život. To je každému jasné. Tak neviem či som ho mala zoznámiť s deťmi. Ale už sa stalo. Na jednej strane mi na ňom záleží a zdá sa že zatiaľ aj jemu na mne ale jeho správanie ma núti čakať koniec. Sme spolu 3 mesiace. Dvakrát už naznačil, že nevie či to má zmysel. Ja takto tiež neviem či to má zmysel, keď sa zdá, že čaká na moju chybu, nedokonslosť.
tak stane sa všeličo, mám tri deti nič nám spolu nechýbalo, jedine mne intimita, zariskovala som, skúsila to, prvé stretnutie v piatok keď som bola bez detí išla som na hodinu vrátila som sa až v nedeľu o šiestej večer, za ten čas som prežila snáď úplne všetko nenormálne vzrušenie, skvelý sex, skvelý pokec, nenormálny trapas, kedy som bosá a polonahá ušla z auta na parkovisku, potom návrat dovnútra, plač, úplne zrútenie, ľahkú turistiku ktorá skončila zas sexom, dotyčnému som predviedla celú škálu všetkých možných emócií, to je tak keď niekto ide na kávu a nemá to v hlave upratané ani len trochu a ide na rande po štvrťstoročí a to som mala už 40+ som normálne pracujúca žena a to ešte pracujem v oblasti s ľuďmi a na všetky emotívne výkyvy a reakcie som zvyknutá a viem s nimi pracovať. Ale od vtedy sme spolu už 5 rokov s deťmi sa zoznámil asi až po dvoch rokoch. ešte spolu nebývame aj keď v realite spí u mňa 7 x do týždňa, ale oficiálne bývanie to nie je, na to nemám odvahu stále, pocit že má svoj byt a väčšinu veci ma tam je pre mňa dolezity. Ale od toho prvého spoločného víkendu som o ňom pochybnosti nemala jedine tak o sebe. a jemu nevadilo vôbec nič, čo som mu dlho neverila lebo kto by dobrovoľne do kludneho života vypustil čistý chaos a tváril sa že mu to vyhovuje. A prvé týždne aj mesiace boli chaotické a riadne. Ale keď chémia funguje tak skrátka nie o čom, nie je priestor na pochybnosti. A do sveta mojich detí som ho pustila neskoro až na jeho naliehanie, lebo to už sám chcel posunúť niekde ďalej a vadil mu taký obmedzený čas, stretávali sme sa každý deň od jednej až do pol piatej kým bola otvorená družina, potom šiel on znova do práce ja domov k deťom. Každý druhý víkend sme si užili spolu. Ale napr. môj ex pochybnosti pri mne mal a tak to aj dopadlo po takmer 25 tich spoločných rokoch sme sa rozišli. On si našiel druhu, kúpil byt a hneď ju k sebe nasťahoval, pochybnosti nemal, doteraz neľutuje už je to nejaký rok. Ťažko povedať kedy to zmysel má a kedy nie. Ale šiesty zmysel väčšinou neklame.