Definovanie vzťahu bez nátlaku: Ako ďalej?

Ahojte,

rada by som počula váš pohľad na moju situáciu.

Sme veľmi dobrí kamaráti. Trávime spolu veľa času, sme si navzájom oporou, pomáhame si a rozumieme si. Sú medzi nami objatia, držanie za ruky, bozky, ale nespávame spolu. Správame sa v podstate ako pár, len ním oficiálne nie sme.

Rozprávali sme sa o tom a zhodli sme sa, že na nič nechceme tlačiť a chceme, aby sa všetko vyvíjalo prirodzene a pomaly.

On nikdy nemal vážny vzťah. Hovorí mi, že nevie, či to, čo ku mne cíti, sú už city, alebo sa len bojí ich pomenovať. Zároveň vie, čím som si prešla v minulosti, a povedal mi, že sa bojí, či by mi vedel dať istotu, ktorú potrebujem.

Ja som mu povedala, že nemusíme nič siliť ani sa nikam ponáhľať. Na druhej strane sa bojím, aby sme sa v tomto procese nestratili. Momentálne je to jeden z najlepších ľudí v mojom živote a veľmi by ma mrzelo prísť o naše priateľstvo.

Nestretávame sa s nikým iným a ani jeden z nás momentálne nikoho nehľadá.

Zaujímalo by ma, ako to vnímate vy. Má podľa vás zmysel nechať tomu čas a netlačiť na definovanie vzťahu? Alebo je to skôr situácia, v ktorej jeden z nás riskuje, že sa bude citovo viazať, zatiaľ čo ten druhý si nikdy nebude istý?

Budem rada za úprimné názory, najmä ak si niekto prešiel niečím podobným.