Dusíte v sebe, keď máte niečo na jazyku a druhému človeku sa to nemusí páčiť?

@viestta môže to byť iba moja pravda, tak ako to vidím ja a pre druhého sa to môže zdať hlúposť a bude si myslieť, že som divná.

Záleží od situácie a vzťahu k danej osobe… nevyžiadané názory a rady si nechávam pre seba a takisto si viem kusnúť do jazyka, keď viem, že problém je čisto v mojej hlave, napr. keď ma počas PMS všetko vytáča a druha strana objektívne nič zlé nespravila, iba ja som podráždená, snažím sa neventilovat na tom druhom, riešim to sama so sebou, radšej sa zhlboka nadýchnem a nechám si to pre seba, lebo viem, že ak by som zbytočne rypála alebo vyčítala blbosti, potom by ma to akurát tak mrzelo a bolo by mi ešte horšie…samozrejme, keď ide o niečo, čo ma zmysel komunikovať, je to reálny problém, snažím sa to riešiť, netrpím potichu (teda stále sa to ucim a pracujem na tom ako konštruktívne komunikovať svoje pocity)… a teda partnerovi nemám problém povedať o tom ako sa cítim, nikdy som sa pred ním necítila ponížene alebo divne…

Nedus v sebe nic, ak sa bojis zverit rodine, ci kamaratke, skus psychologa.

zalezi od situacie a co chcem povedat - vacsinou to ale dotycnej osobe poviem, niekedy hned, niekedy az ked si to premyslim

@kp7333 niekedy nemám potrebu to niekomu povedať, ani nato nemyslím. Skôr keď sa nudím, tak som veľmi citlivá a chcela povedať svoj názor.

@petamich ale hádam nepovieš každému co si myslis nie?

Cudzím ľuďom nevravím nič,iba ak je zautocene priamo na mňa,inak je to môj problém ,ak mám s niekým problém.Mužovi vravím úplne všetko,decku iba čo máme nové a keď sa potrebujem porozprávať

emusim vsetko kazdemu povedat, ale aby som z toho mala mindraky, to nie. Ty mas inde problem ako v tom, ze nepovies vsetko co ti slina na jazyk donesie.

Tak niektoré blbé a urážlivé názory je fakt lepšie nechať si pre seba.. nemusíš každému hovoriť svoj "nazor", hlavne,keď je irelevantny a zbytočne rozducha emócie... nehovorím o dôležitých a zásadných veciach, ale o zabomysich irelevantnych somarinach,na ktorých svet nestojí...naučiť sa "stát nad vecou" je neskutocne dôležité,aj pre vlastnú pohodu...

Podla toho o co ide a o aku osobu ide.

@viestta aký mam problém?

Takmer nikdy nic nedusim v sebe, lebo to ani nedokazem. Moja huba je rychlejsia nez hlava

Záleží od toho s kým sa bavím. Partnerovi poviem aj to čo sa mu nepáči, mame poviem vsetko v rámci rešpektu a slušnosti, sefkovi poviem bez obalu všetko do ksichtu a ostatným poviem čo chcú počuť. Aj tak má každý svoju pravdu a s debilom sa neuhadas.

Tento "Cítim sa veľmi zle, keď musím s takýmito pocitmi bojovať"

@ivik4 cela ja. vekom som sa naucila aspon trochu vazit slova. ale dusit v sebe to nedokazem.

to som nepochopila....keď sa nudíš,tak si citlivá a chceš povedať svoj názor??

napis mi spravu

poviem si vzdy co mam na jazyku a bud to ten clovek prijme, alebo nie. Aj preto tu na MK uz mam svoj antifan klub, ktory by ma najradsej udupal 😁
Ale v beznom zivote najst niekoho kto ma so mnou problem je velmi raritne, zvycajne ma ludia pochopia a neurazaju sa, ani vulgarizmi a urazky sa na mna nevalia, odhliadnuc od nazoru a situacie.

Možno by konkrétne príklady dávali visc zmysel ľuďom, čo nechapu. Ale ja chápem!
Ja mám príklad. Bývame na ulici x domov, s každým susedom sa minimálne pozdravím. Mám aj take susedky s ktorými sa nám ústa nezatvoria… a tu je kameň urazu mám susedky konkrétne 2, ktoré sa navzájom nemusia, ale že vôbec… a Zrovná s nimi som si tunsadla najviac. Majú nedoriešené veci ešte z čias strednej škôlky…ale urobene nehrozi, aj keď som im ti viac krat podsuvala.
…a podstata, strašne mi vadilo, keď mi jedna nadávala na druhu a naopak. Druha na prvú.. mala som v hlave strašne myslienky a nevedela som ako reagovať, tak som ako hlupa len pritakávala. Nechcela som uraziť jednu ani druhu stranu pritom som vlastne dávala akokeby obom za pravdu že ta druha je zlá. Chápeš čo myslím… bola som falosna aj keď som byt nechcela… nenabrala som na to odvahu zastaviť to, lebo som to nechcela pokazit( sme susedia a ja sa nechcem s nikym obchádzat hlavne keď mame deti, ktoré sa kamosia a chodia spolu do skol/skolok) trvalo mi pomerne dlho kým som si to v hláve ujasnila že nechcem byt falosna, tak som samostatne obom povedala “hej, musím ti niečo povedať. Popravde mna vase žabomyšie vojny dosť unavuju a ja mám rada aj teba aj ju, mne ste nikdy neurobili nič z toho, čo na ňu hovoríš a chcem si tu žiť u nas bez konfliktov,hlavne kvôli detom… dosť sa cítim medzi vami ako medzi mlynským kamenmi mozme sa už nebavit o vás?” Akože podľa mna som mala tep 0/0 zastáva srdca, klepli sa mi ruky ale po príchode domov taký kameň zl srdca, že konečne som nabrala odvahu 😁 a odvtedy mám vacsi klud na dusi, predtým som mala vždy výčitky lebo neviem preco kazda téma aj s jednou aj s druhou skončila ohováraním… a doma výčitky preco som to zas dovlolila nepovedať stačí. Nirmalne blok v hlave.
A niekedy mám aj tieto stavy, že si kusnem do jazyka a radšej nič nepoviem pri hádke… už viac krat som vyslovene slova po chvíľke oľutovala. Takze v hneve sa fakt snažím kludnit lebo veľakrát tie slova boli úplne inak myslené ako povedané. Napríkad mužovi, ty nič nerobi všetko robím ja… pritom realita je taká, že robi všetko ako aj ja😁 len ja mam vysoke požiadavky,
Čo sa týka domácich prác(som pedant) a jemu stačí priemer

@rozculena áno všetko mi potom vrie hlavou a všetko mi príde na rozum, na čo som predtým skoro nepomyslela. Napríklad to nudenie nastáva, keď som doma s chorými deťmi a musíme byť doma a nie som v práci.

Ked sa naucis hovorit tie "veci" nekonfliktne a diplomaticky, tak ich mozes povedat, nikto na teba nebude divne pizerst a ulavi sa ti.

ano poviem 🙂 obcas diplomaticky, obcas menej diplomaticky, ja osobne preferujem radsej otvorenost a uprimnost (samozrejme su situacie, kedy si clovek radsej kusne do jazyka, to uz ale snad kazdy clovek vie zhodnotit, kedy je takato situacia)

@ku_uk no presne nejako takto ako píšeš ty. Tiež ti dosť rozumiem, čo chceš povedať. Ja už tiež so susedmi minimálne, lebo som sa veľmi sklamala a uz to nechcem znova zažiť.

@veselo_neveselo ved to potrebujem aby sa mi uľavilo, len potom tie slová niekedy ľutujem, čo som komu povedala. Takže snažím to radšej už držať v sebe a to mam naistotu že nič nepokazím.

@petamich ja som bola takto úprimná ku kamoške susede a ta sa hneď urazila až to kamarátstvo nakoniec pomaly skončilo. Ale po čase keď sa nato pozerám, tak to neľutujem, lebo keď som videla túto osobu prvý raz tak mi niečo hovorilo chod preč od tejto osoby a mala som počúvať svoj vnútorný hlas.

Vies co, presne takto ako ty, zijem ja momentalne dlhu dobu, pokial tak neostanem zit aj dokonca života. Zial je to tak. Nehádam sa, nemá vyznam. Mam dobru naladu sama pre seba. Ked niekomu nieco poviem, upozorním, dotycný bud neverí, alebo si robí srandu, jeho problém, cas vsetko ukáze. Ked mam problem, postazujem sa len Bohu, samo sa potom vsetko pre mna vyriesi. Iba sama musim byt spokojná, ci fyzicky, ci dusevne, nikto iny nezije v mojom tele. Iba sama si musim pomoct a prezriet si cesticku dopredu. Byt zavesena na niekoho moze byt zradné a docasné. Treba byt stale pripravená a stale v strehu, iba tak ta nemoze nic ani dostat, ani vykolajit. Ano, niekedy je toho prilis vela, vtedy si treba urobit tú chvílu iba takú bez ostatnych ludí