Existuje skutočná pravá láska?

Myslite si , že existuje niečo ako pravá láska, že na každého z nás čaká ten pravý a žiadny iný? Ja som toho názoru že nie, že keby nestretnem mojho muža, stretnem neskôr niekoho iného. Nie rovnakého, ale možno o niečo lepšieho, v niečom zase horšieho. Proste za mňa vzťah sa ma budovať, formovať, pracovať na ňom a nikto nevie dopredu povedať, či o 20 rokov budeme s tým človekom rovnako šťastní aj ked obaja robia všetko pre to aby bolo. Ja to cele vnímam nie ako nejaký vesmír, osud a neviem čo, ale čisto ako vec rozhodnutia. V každom vzťahu su problémy, ktoré sa nedajú vyriešiť, vykryštalizuju sa povahové črty, ktoré sa nepáčia a nie vždy sa všetko vyrieši k spokojnosti. Často sa treba zmieriť s takými vecami a už je na každom z nás či sa rozhodneme zostať alebo ten vzťah skončiť. Zamilovanie raz skončí a ďalej je to čisto o tom, čo sme na sebe schopní tolerovať a ako sa chceme ďalej posunúť. Lebo každý ma chyby, nikto si nemôže povedať, že svojej polovičke ničím nevadí. Veľa báb okolo 20-30ky ma asi pocit, že motyliky v bruchu budú trvať do konca života, že sa budú stále ňuňkať ako prvé mesiace, kedy hormóny len tak lietali a keď spadnú ružové okuliare zdupkaju, lebo oni sa zaslúžia dokonalosť a nevadí im na ňu počkať. A potom skončia samé a nakoniec si vezmú debila len pre to že im týkajú bio hodiny. Aspoň toto bol často životný postup ludi v mojom okoli 😃 ako to mate vy? Existuje podľa vás taká ta pravá láska ako v tych predsadených románoch?