Existuje osudová láska?

Co je osudova laska? Ma to nieco spolocne so sudom? Niektore tu pisu, ze maju frajera vo vykone trestu.

Ja a môj muž 😁 ja som sa zalúbila v sekunde ako som ho uvidela. Ale bol vtedy zadaný. On si ma všimol až neskôr, to som bola zadaná zas ja.
Až prišiel čas že sme obaja boli single a ja som to vzala do svojich rúk 😁 toto je pre mňa osudová láska.

@anonym_a70dcd osudová, nié súdová, nie basistitcká 🙈

@maca1984 bore to je krásne 🙂 presne taký príklad som hľadala

je to blbost. planeta ma 6 miliard ludi, vacsinu v azii. Ak by existoval pre kazdeho jeden sudeny tak je absolutna hovadina cakat ze bude zrovna v tej istej mini krajine

@martinmmartin no a pre ten pesimizmus zostanes sam ... ;)

2 a pol roka od môjho prvého zalúbenia sme sa dali dokopy ❤️

Áno, mala som osudovú lásku, presne takú ako z knihy a bola to to rozprávka. Ale ako to býva - fairytale gone bad.

@anonym_245ca5 to ma mrzí, ja skôr hľadám tie pozitívne príklady

@anonym_autor samozrejme že sú lásky osudové ..môj ex je môj osud ,síce sme sa rozišli ,ale ten cas ktorí sme boli spolu jednoducho to bol osud a vďaka nemu máme našu dcérku .
Osud ma dal dokopy aj s mojim priateľom stretli sme sa keď sme boli obaja ešte vo vzťahu a malo sme šancu rozprávať sa spolu keď medzi nami nič nebolo a za tento čas som veľmi vďačná teraz mám jeho,sme spolu a dúfam ,že už navždy

@mirka414 to je krásne, tak držím palce 🙂

@anonym_autor Aktéri príbehu už nežijú.Mlada deva a mládenec niekedy po 2 sv.vojne tvorili pár, ľúbili sa a chceli sa vziať.Zakrocili jeho rodičia, ktorí na dedinské pomery boli dobre situovani a nechceli za nevestu dievča, ktoré nemalo nič len dve pracovité ruky.On sa oženil podľa priania rodičov,ona sa tiež vydala.Treba poznamenať, že rodičia mládenca prišli po r.1948 o role a hospodárske zvieratá, museli ich dať do spoločného,do družstva.Zrazu to,co bolo prekážkou vzťahu dvoch mladých ľudí,bolo preč...Znie to,ako vymyslený príbeh, ale tí dvaja prežili skoro celý svoj život s iným partnerom,on ovdovel,oba tiež a na staré kolená sa vzali.Nebolo to bez prekážok,lebo kým v minulosti zamilovaným bránili rodičia v spoločnom živote,teraz to boli ich deti,ale už si nedali vziať šťastie a nakoniec aj deti pochopili, že ich rodičia majú právo na niekoľko rokov spoločného šťastia

@anonym_dd7e65 krásny príbeh 🙂 🙂

@anonym_autor Poznala som oboch seniorov a aj syna pani.Narovinu som mu povedala, keď frflal, že ci mama na staré kolená sa musí vydať, že on má rodinu a aj keď za ňou chodia často na navstevy, ale inak je sama.Chvilu mu to trvalo, ale potom sa zmieril s rozhodnutím matky

charles a camilla. dôkaz osudovej lásky ako hrom…

@biba_18 pravda tí mi napadli tiež :D ale skôr hľadám aj mladšie ročníky :D

@anonym_autor aj oni boli mladí 😂😂

@martinmmartin AI mi hovorí, že na svete je 8,3 miliardy ľudí.

@biba_18 ale nie ked sa dali dokopy konečne :D

@anonym_autor Je určite osudové zaľúbenie.Zapal, vášeň, motýliky v bruchu. Ale na láske sa maká, každý deň, každý deň sa človek rozhodujete pre partnera.Clovek "musí" pozerať na toho druhého pozitívne,to čo je na ňom dobre, lebo keď bude pozerať na jej/ jeho nedostatky, tak sa zblaznia jeden z druhého.

@anonym_autor trochu humoru... 🙂 u nás v dedine v 40 rokoch minulého storočia tvorili dvaja pár.. Kvôli niečomu sa rozišli a nakoniec každý z nich si vzal niekoho iného a založili rodiny.. Najprv zomrela žena a pár týždňov po nej muž s ktorým sa kedysi rozišli. Manželka toho pána nezabudla poznamenať, že aj tak si ho nakoniec vzala so sebou 🙂

@biba_18 to bolo nejaké memečko.. Fotka zo svadby a tam niečo v tom zmysle, že každá milenka má šancu 😁😁😁

@anonym_e7fafc veď oni spolu chodili dávno predtým než ho donútili oženiť sa s dianou. camilla nebola pre alžbetu vhodná nevesta, tak ju vydala za parker bowlesa aby ju upratala z cesty… to nie je príbeh len takej nejakej milenky…

@biba_18 presne tak.

@biba_18 to ja viem..

To memečko nebolo proti Camile. Ani som to tak nepochopila.. Ale malo úplne iný význam

@anonym_e7fafc proste si len nemyslím že každá milenka má šancu 🤷‍♀️

@biba_18 presne o tom bolo toto memečko predsa.

Z vašej otázky cítiť veľmi ľudskú túžbu veriť, že niektoré spojenia sú „silnejšie než okolnosti“. Často, keď hľadáme odpoveď na otázku o osudovej láske, nehľadáme iba príbeh dvoch ľudí, hľadáme nádej, že niečo, čo má veľkú hodnotu, sa nestratí len preto, že prišli prekážky. Zároveň však môže byť v tomto presvedčení aj pasca, niekedy si zamieňame silnú príťažlivosť, nedokončený príbeh alebo túžbu po niekom za znak, že k sebe dvaja ľudia „patria“. Pýtate sa na osudovú lásku, no pod povrchom tejto romantickej otázky sa často skrýva niečo oveľa hmatateľnejšie, túžba preniesť zodpovednosť za neistý výsledok na vyššiu moc, na osud. Hovoríme tomu externé miesto kontroly (external locus of control). Keď uveríme, že o našom šťastí alebo návrate k partnerovi rozhodujú „hviezdy“, „vesmír“ alebo „osud“, uľaví sa nám. Znižuje to totiž úzkosť z toho, že sme v predošlom vzťahu zlyhali, alebo že nemáme kontrolu nad tým, či sa k nám niekto vráti. Ak je to osud, nemusíme nič robiť, stačí čakať. A ak to nevyjde, nebola to naša chyba, ale nepriazeň osudu. Príbehy z kníh a filmov tento vzorec dokonale živia, pretože dráma predávaná ako „čakanie na správny čas“ vyzerá hrdinsky. V realite je to však často len zamrznutie v minulosti. Reálne príbehy, kedy sa ľudia po rokoch našli, existujú. Stávajú sa však vtedy, keď obaja partneri medzitým dospeli, spracovali svoje staré zranenia a urobili vedomé, pragmatické rozhodnutie začať odznova. Nestalo sa to preto, že ich spojila magická sila, ale preto, že na sebe zapracovali a prevzali osobnú zodpovednosť za svoje životy. Hľadanie dôkazov o osudovosti v okolí vás v skutočnosti drží v pasivite a v ilúzii, že niekde existuje scenár, podľa ktorého sa váš život musí vyvíjať. Kým upierate zrak na horizont a čakáte, či „osud“ zasiahne, uniká vám prítomnosť a schopnosť vytvárať si funkčné vzťahy vlastným úsilím. Možno teda nie je najdôležitejšia otázka: Je to osudová láska? Ale skôr: Sme dnes obaja ľudia, ktorí dokážu túto lásku uniesť? Keby ste vedeli na 100 %, že žiadny „osud“ neexistuje, čo by ste vo vzťahu alebo v láske začali robiť inak vy sama? Láska sama o sebe často nestačí. Dôležité je, či dvaja ľudia dokážu vytvoriť vzťah, v ktorom sa cítia bezpečne, rešpektovane a slobodne. Niekedy sa ľudia k sebe vracajú preto, že sa skutočne našli. Inokedy preto, že sa vracajú k známemu pocitu, ktorý im chýbal.

@anonym_autor Ja si myslim, ze taka laska existuje, pretoze ju prezivam od 18.rokov. Aj ked to zacalo len ako letny ulet, aj ked kazdy z nas mal potom vazny vztah, nejak sa nam raz opat spojili cesty a odvtedy sme spolu uz takmer 16 rokov. Prezili sme krizy, stratu 2 babatiek, stavbu domu a aj narodenie 2 zdravych deti. Ale dnes sme si blizsi ako kedykolvek predtym. Vzdy poviem, ze mam najlepsieho muza na svete. A ked sa rozpravame, je to akokeby som hovorila s mojou druhou polovickou. No cesta k tomu, ako vedla seba stojime dnes, bola trnista a klukata. 😌
Ja napriklad som uz mala aj pocit, ze ta nasa laska a vasen upadaju. Vtedy som spominala o nasich zaciatkoch, o vsetkych zazitkoch, o tej nekonecnej naivnosti, ze svet je duhovy jednorozec, o zlych chvilkach, o tych najkrajsich, o smutnych aj vtipnych. A doslo mi, ze toho cloveka nechcem nikdy stratit. Takze urcite plati, ze vo vztahoch sa treba snazit, a nie len cakat, kto mi co ponukne.