Existuje skutočné kamarátstvo medzi mužom a ženou?
Čo si o tomto myslíte, existuje kamarátstvo medzi ženou a mužom? Alebo môže časom jeden začať cítiť viac než len kamarátstvo? A čo potom ak by k tomu došlo, ukončiť kontakt?
Podla mna nie. Zakazdym je tam proste nieco. Z jednej alebo druhej strany. Aspon u mna to tak bolo, neviem, mozno to ma niekto inak.
@lennaa jasne , že existuje 🙂 mam najlepšieho kamaráta od základnej školy boli sme spolu aj na strednej , na vš sme išli potom každý svojou cestou, bol mi aj na svadbe.Stále sa navštevujeme , chodime na kávy . Ja som vydatá a on slobodný ,no nikdy nas nenapadlo mať spolu viac aj ked som bola slobodná . Naozaj radšej mať jedného kamaráta ako kamarátku .. muži ako kamaráti maju niekedy viac empatie a hlavne nie su tak zákerní ako ženy .
Áno, mam viacerých kamarátov chlapov s ktorými si neviem predstaviť nič viac a aj z ich strany to tak zjavne je, keďže žiadne narážky ani náznaky neboli.
Záleží na tom či je to rodinný priateľ alebo či len tvoj osobný súkromný ideálne 1:1 na stretnutie.
Ten prvý prípad je kamarát. Rodinný priateľ. Nič viac. Kľudne sa stretne aj s tvojim mužom, deťmi, stretávate sa v partii väčšinou. To druhé je potenciálny partner - stretávate sa iba sami dvaja. Riešite aj rodinné veci, aj kadečo. Ten vzťah už je iný než keby bol iba rodinný priateľ - alebo proste kamarát.
Kamarátstvo nezávisí od toho či je muž alebo žena ale od toho že ak je opačného pohlavia či sa stretávate len vy dvaja..
Ak ona bude lesba (takže viem, že je tam nulová šanca) tak by to mohlo fungovať.
Ale z pohľadu chlapa je to zložitejšie, ženy sú proste pekné po fyzickej stránke a na mužov to funguje, tak aj do lesby by sa dalo zaľúbiť. To by bolo o ničom kamarátstvo. A so ženou sa nedá ísť len tak na pivo a viesť pivné reči, čo my magistri a inžinieri vedieme, keď sa stretneme v šenku.
za mňa nie... vlastná skúsenosť. vlastne niekoľko.
chlap to vždy myslel akosi inak ako ja.
Existuje, moj najlepsi kamos je chlap. Od strednej skoly. Nikdy sme nic viac k sebe necitili, lebo ani jeden nie sme pre druheho fyzicky pritazlivi, skor dusevne. Ale ja uz som sa aj vydala, bol mi za svedka, stale sme v kontakte
Existuje. Mam viacero kamosov, teda zopar gayov 😜 ale jeden napr ktory mi je ako brat (aj mi vie niekedy liezt patricne na nervy 😀), pozname sa 15 rokov, bezne u mna prespaval, volali sme spolu vyse hodiny den na to ako som porodila a rozpravala som mu nechutne storky z porodu a smiali sme sa, absolutne ma fyzicky nepritahuje a tipujem ze ani ja jeho a napriek tomu je to jeden z mala ludi, na ktore sa viem 100% spolahnut. Uz si ho medzicasom adoptoval aj moj muz a su velmi dobri kamarati.
Existuje. Mám dvoch kamarátov. Jedného z vlastného zdroja, celý život, ako pubertaci sme si susotali prisne tajné steklive informácie, po desiatkach rokov si skôr susotame danove tipy a frfleme na (každý svoje) deti. Na manželky a manželov nefrfleme, jeho manželku nemusím, takže nič nevravím a on môjmu mužovi nerozumie (nehovorí tým jazykom), takže tiež nič. Druhý kamarát je adoptovany od muža, s tým si pofrflem na muža a muž na mňa s svet je znovu v rovnováhe. V živote mi nenapadla žiadna sexuálna súvislosť medzi nimi a mnou, hoci sme preberali aj kadejaké hardcore témy.
Ja mam pár kamošov, no sú inak orientovaní, už ani nie sme moc v kontakte, ostali v zahraničí. Ostatní, keď som sa snažila len o kamarátstvo, tak to v nejakej situácii skúsili....neviem, možno ak je to kamarát z detstva, tak sa dá. Ono je to také prirodzené, že muž so ženou sa navzájom priťahujú a u jedného to môže byť vždy silnejšie
Za mňa nie, ale tak asi by sme mali zadefinovať, čo sa má brať v tomto prípade za kamarátstvo. Také skutočne kamarátky mám dve. Mám dobrý vzťah aj s kolegyňami, a pod. ale ak sa bavíme o takom uprimnom, hlbšom kamarátstve/priateľstve a nie o "kamošstve" tak sú naozaj len tie dve.. a potom môj muž. Vždy, keď som začínala mať bližšie k nejakému chlapovi ako kamosovi (hore dole jeden, dvaja), ERGO boli tam sympatie, prílišné porozumenie, a pod. ,tak sa postupne začínala narúšať hranica, čo som vnímala či už z mojej, alebo druhej strany, a preto sa to aj nejak ukončilo. Asi sa neviem kamarátiť s chlapmi 😅 plus nemám dôvod... Z Detsva takéto vzťahy nepestujem, vždy som bola skôr v dievcenskom kolektíve a odtiaľ zostali dve skutočne kamarátky, s chlapcami som také vzťahy nemala.. no a odkedy mám partnera (a tiež to začalo ako kamarátstvo), tak ani veľmi nevidím dôvod, priestor, možnosti nájsť si mužských kamarátov.
áno existuje, som toho dôkaz. Sme kamaráti skoro 30 rokov. On ženatý, majú 2 deti. S jeho manželkou si dobre rozumieme. Keď som v rodnom meste, ešte ona ho vyháňa, aby so mnou šiel von...
Ja v stabilnom vzťahu skoro 25 rokov... Môj chlap je s ním kamarát, často spolu telefonujú.
Nikdy som nechcela viac, ani on, napriek tomu, že sa veľmi dobre poznáme, rozumieme si a dôverujeme si. Som šťastná, že má manželku s ktorou si rozumie a zdravé, šikovné deti👍
Pre tých, čo vidia ako potenciálneho sexuálneho partnera každého človeka opačného pohlavia, také priateľstvo neexistuje. Tí, čo majú dlhší zoznam nárokov a nie je pre nich potenciálnym partnerom každý s odlišnými genitaliami, tí sa dokážu s opačným pohlavím aj priateliť 🙂
No a ak dôjde k neželaným citom len z jednej strany, ideálne ukončiť kontakt, lebo už sa v tom priateľstve nebude cítiť komfortne ani jeden.