Frustrácia vo vzťahu: Čo robiť, keď láska bledne?
S mojim partnerom sme spolu od roku 2006. Nikdy sme sa nezobrali, kedze sme deti mat nechceli, nebolo to pre nas nejake potrebne. Resp. teraz sa ukazuje, ze je to aj dobre. Na zaciatku to bola velka laska, taka co hory prenasa, nevedeli sme sa od seba odtrhnut. Prvych 10r rokov to bolo fajn. Poslednych 5 rokov je to vsak zle. Zo 7 dni sa hadame 5. On to pripisuje tomu, ze ja som sa zmenila a ze nie som taka ako som bola v mladosti. No nie, nie som taka. Staram sa o vsetko, mam dve prace, fungujem, aby som nas uzivila. On je doma, nakolko ma zdravotne problemy a je na dlhodobej PN, do prace sa uz nema kam vratit, ide ziadat o ID, co mu urcite neschvalia. Hadame sa na kazdej blbosti, na vsetko je podrazdeny, cokolvek poviem je zle. Dnes mi vynadal, ci si o nom myslim, ze je maly chlapec a nevie nic vybavit. A to som len povedala, ze zavolam svojej lekarke a vybavim, aby ho zobrala urgent - kedze jemu dal lekar termin az 30/06. Mam pocit, ze je podrazdeny len ked ma vidi. Ani neviem, ako sa zachovat. Snazim sa uz byt ticho a veci neriesit. Chodim do prace a po praci sa potom este zavriem vo svojom office, aby som pracovala bezne do ôsmej, deviatej večer. Nepocuva co hovorim, nepocuva moje pocity, ide to ako keby okolo neho. Za to on ma skusa. Minule mi poslal obrazok so siahodlhym odkazom na clanok o zvieratkach. Ja som to prebehla ocami a necitala som to, nemala som priestor. On ma skusal v ten den, co bolo v tom clanku a ze preco som to necitala... tomuto sa podla mna v Amerike hovori pri rozvode neprekonatelne rozdiely.
Dnes som uprimne rada, ze nemame deti, asi by sme sa rozisli ovela skor. Neviem ako dalej. Teda asi viem. Ale ja ho milujem. Len on uz asi nemiluje mna.
Unava materialu. Aj tak ste dost rokov vydrzali. Vela veci ma proste svoj koniec, expiraciu. Ani jeden nie ste zli, ale uz sa nahromadila unava, stare spory, alergia jeden na druheho.
A ja si myslím, že su to okolnosti
On je doma stále a chorý
A ty stále robíš
To ma na vás veľký dopad, bohužiaľ v živote to nieje ideálne a niekedy dvaja co sa milujú nehaju sa tým zlým zahltit miesto toho aby sa tesili z toho dobrého a v tom zlom si emočne pomohli
Ja by som na vašom mieste nasla terapeuta
Urcite on je psychicky na tom zle pre chorobu,nepotrebnost a bohvie čo ešte a ty si vyhoreta, že máš všetko na ramenách
@anonym_autor Mame to podobne, len s tym rozdielom, ze my sme spolu o rok dlhsie, mame dve deti. Ale tiez sa velmi casto hadame. No mame aj pekne chvilky, len uz akoby boli zatienene tymi hadkami :( . On vela pracuje, ja tiez chodim do prace a do toho starostlivost o deti, domacnost a docasne teraz aj parkrat do tyzdna o mamu.
Odišla by som od neho. Je frustrovaný z toho, že je dlhšie doma (úplne stačí 3-4mesiace)😵💫 jemu by prospelo sa vrátiť k rodičom napr
Trrba na vztahu viac popracovať. Určite by som nezahadzovala dvadsaťročný vzťah. Ty mu vyčítaš, on tebe vyčíta, čo takto si sadnúť a vážne sa porozprávať, nájsť si čas jeden pre druhého a hlavne popracovat na intimite a spoločnych chvíľach, keď si budete plne k dispozicii jeden pre druhého. Nemáte deti, tak sa venujte sebe a spoločným aktivitam a zazitkom. Kašli na upratovanie a dokonalu domácnosť, prácu by som tiež už neriešila nad rámec, čo z tych zarobenych peňazí keď si ich nemate kedy ani užiť .
Toto je bežný scenár dlhodobých vzťahov, aby si si nemyslela, že ste niečo extra a všetky ostatné vzťahy sú super-truper. Ako niekto vyššie písal, je to únava materiálu. Na vzťahu stále treba pracovať, po toľkých rokoch si ľudia lezú na nervy už len tým, že pri sebe dýchajú 😁 Kazdy vzťah treba stála nejak oživovať, obnovovať. Vôbec nemusí byť chyba vo vás. Ludia sa menia, menia svoje hodnoty, priority, záľuby. Proste už ste okukani jeden pred druhého a keď neprestujete nové impulzy, tak vztah ide pomaly do zániku, alebo budete bývať do konca života spolu ako spolubývajúci. Treba si sadnúť, porozprávať sa. Ešte ste mladi, či chcete začať odznovu každý s novym partnerom, alebo urobíte niečo pre svoj vzťah. V každom vzťahu sú aj lepšie chvíľky, aj horšie. Ide o to, aby ste neskĺzli do neúcty voči sebe a vulgárnosti. Ak sa viete slušne porozprávať a je tam ešte úcta a láska, tak treba niečo urobiť so vztahom. A ak ste naozaj už obidvaja na prášky z toho, tak choďte od seba. Aj horšie veci sa v živote deju. Clovek by mal byť šťastný a nie iba prežívať zo zotrvacnosti. Duplom ak nemate deti.
Tiež sme s manželom spolu 20 rokov,máme deti. Ako píšu baby vyššie, nie ste nič extra. Jednoducho na vzťahu treba pracovať celoživotne. Len tak ľahko by som nezahadzovala 20 rokov.
Nemôže byť že je frustrovaný z toho že ty zarábas a on sedí doma a je z toho podráždený? V zmysle že akoby si ty mala vo vzťahu tu rolu čo má mať on. Možno keby si mu dala najavo aký je šikovný a dôležitý, možno mu venovať viac času....ako dieťaťu🙂 A ty si určite unavená a podráždená z toho že sa o všetko staráš ako píšeš, verím že to je náročné. Jedna práca by nestačila?
@anonym_autor Mne to pripada,ze prisla prva vazna prekazka a uz to idete vzdat. Co sa stalo? Prisla choroba,Pn,jeden musi tahat. On je doma nervozny,urcite ho trapi,ze vas nevie zabezpecit. Namiesto toho,aby ste sa pochopili,tak sa len hadate. On zavrety doma,ty tahas cele dni v pracach,tak sa to podpisuje na vztahu. Ale v podstate je to len obdobie. Ked sa to utrasie,bude lepsie. Obaja sa musite spamatat. Teraz je takato situacia,tak ju treba prijat a porozpravat sa. Ty mu vyjadri,ze chapes jeho frustraciu,nebudes jesitna s velkym egom. Uvedomte si,ze takyo to funguje bezne v zivote. Ked su problemy,tak nebudete lietat na oblacikoch. Snazte sa namiesto hadky si zahryznut do jazyka,nekomentovat vsetko. Kludne aj odid sama niekam na vikend,zresetovat hlavu,oddychnut si.
Ak mas ako vyriesit byvanie a mas dost penazi, aby si sa o seba postarala, rozisla by som sa.