Je moja kamarátka naozaj dobrá?
S kamaratkou si piseme takmer kazdy den a vzdy viem, co ma nove, co riesi alebo co ju nahnevalo.
Nedavno som si vsak uvedomila jednu vec. Ked dopise o sebe, konverzacia casto skonci. Len velmi zriedka sa ma spyta, ako sa mam ja alebo co je nove u mna.
Neberiem jej to za zle, mozno je to len jej povaha. Ale obcas mam pocit, ze som skor posluchac nez kamaratka.
Mali ste niekedy podobny vztah? Vadilo vam to alebo ste to neriesili?
Sú ľudia, ktorí chcú len o sebe rozprávať a vy ich nezaujímate. Ja mám takú sesternicu, dokázala o svojich problémoch hovoriť hodiny a keď som začala ja, tak mlčala a pozerala do zeme až rozhovor z mojej strany uviazol a potom zase začala ona hovoriť svoje. Po čase ma to prestalo baviť, kedže nie som na nej závislá a obmedzila som s ňou kontakt, lebo mi to nič nedávalo že ja ju iba počúvam. Vybavené. Tebe odporúčam to isté, toto nie je VYROVNANÝ vzťah, ale jednostranný. Zbytočne ťa to vyčerpáva. Nájdi si iné kamarátky, ktoré sa chcú normálne baviť.
Noo, niektorí to majú tak, že sa nepýtajú, ale čakajú, kým sa sama ozveš. Aká je kamarátkina reakcia, keď o sebe začneš hovoriť? Zaujíma sa, pýta doplnkové otázky, nechá ti priestor na vykecanie... ? O sebe rozpráva sama od seba, či ju tiež najprv musíš vyzvať?
Ja som mala takú istú kamarátku. Tiež som bola iba poslucháč. Ona je taká povaha, že ona vo svojom živote hľadá poslucháčov, nie verných dobrých ludi. Vzdy mi volala vecer o 22hej aj 2 hodiny a potrebovala sa vykecať, kedy ma ani k slovu nepustila. A takto to išlo roky. Až kým som neochotnala a na tieto telefonáty som nemala čas. Začala ma citovo vydierať, ze "naj kamoška tu má byť pre teba vždy". A ja doma novorodenca. Tu u mna skončila. Nebola ochotná to pochopiť a to, že som odmietla tieto siahodlhe telefonaty, brala ako zradu z mojej strany. A tam sa skončilo to dňa na deň naše dlhoročné priateľstvo. Odhodila ma ako špinavú handru. My pre takýchto ludi nie sme dôležití. Oni si nájdu barkoho, kto ich bude počúvať.
@anonym_autor Tiež mám takú kamarátku, že ja som len poslucháč v tom čo ju trápi. Z jednej strany to aj chápem má teraz zlé obdobie čo trvá už nejaké roky. No z druhej strany mi je aj ľúto že ani sa ma neopyta ako sa mám a tak.
Poznáme sa už dlhé roky, mám ju rada a dúfam že toto zle obdobie raz prejde a budeme sa baviť ďalej normálne ako predtým. Aj keď pravda je že ja som tá čo dáva viac do nášho vzťahu, čo niekedy už hraničí s využívaním z jej strany. To zas ja som taká povaha že neviem povedať nie a rada pomáham keď viem.
@anonym_autor Áno veľmi podobne s mojou mamou.24 rokov ju v nedeľu pozrieť alebo niečo porobiť,lebo je sama.Ale už sa tam zdržujeme minimálne,lebo presne je ako tvoja kamarátka - v kuse ,v kuse len a len točí o svojích problémoch.Aj keď skúsime nahodiť inú tému,alebo čo máme my nové do dvoch sekúnd už hovorí o sebe.A ide nám to na nervy.Manzelka tam už prestala chodiť a ja sa jej vôbec nečudujem.Keby to nebola mama tak,ale ako u teba kamarátka, pomaly by som ju odsunul.Lebo jedna aj druhá je sebecka.Cize si normálna a tvoje pocity sú objektívne.
Ja to mám tak s rodinou.Ja vypočujem , poradím atď ale mňa sa nikto nespyta "a ty sa máš ako "
Iste, že by mi to vadilo. Ty si vypočuješ jej veci, reaguješ, vydávaš energiu, zahlcuješ sa jej problémami, ale na oplátku dostávaš jedno veľké nič. Nezáujem o teba a tvoju osobu. Veď to nie je priateľ. To je žráč energie.