Je nádej na záchranu vzťahu po stereotypnom období?

Ahojte. Zaujímal by ma váš názor na moju situáciu. S priateľkou sme boli spolu takmer 4 roky. Náš vzťah bol zo začiatku dokonalý. Nikdy sme sa nehádali, rozumeli sme si a trávili sme spolu všetok čas... Časom sa však občas naskytla situácia, kedy sme si občas dokázali pokaziť náladu. Vždy som bol ochotný pre ňu urobiť všetko po čom túžila. Bol som jej oporou, podporoval som ju vo všetkom a snažil sa jej robiť život krajším. Máme za sebou kopec zážitkov, smiechu, ale aj dní kedy sme boli na seba mrzutí. Boli sme spolu šťastní a obaja sme spolu plánovali budúcnosť... Pred nejakou dobou v nás začala vidieť stereotyp... Naše stretnutia boli dlhú dobu o tom istom... Občas sme si zašli na večeru, na nákupy, do kina, alebo na prechádzky... Väčšinu času sme však strávili spolu doma. Hoci som jej vždy dával pocit lásky a pomáhal jej so všetkým, občas boli dni kedy som sa nesprával ako dokonalý partner... Myslím že najväčší problém bol, že som dlhú dobu nevidel ten fakt, že nie je taká spokojná a šťastná ako kedysi.. Totižto trvalo pár mesiacov, kým v sebe nosila celý tento problém. Myslím, že sme zlyhali v komunikácií a namiesto úprimného rozhovoru o tom všetkom, sme žili ja s pocitom že je v poriadku a ona s dúfaním, že sa sám od seba zmením a že sa to cele polepší... Myslíte že to bolo nedorozumenie ? Dokážeme si k sebe nájsť ešte cestu ? Veľmi ma to totiž mrzí, znamená pre mňa veľa a viem, že ma robí šťastným...
Najhoršie na tom celom je, to ako to dopadlo... Keď som si konečne na jej správaní všimol zmenu a opýtal som sa čo sa deje ? po pár dňoch vyložila všetky karty na stôl... Priznala mi, že v nás vidí stereotyp a že prestáva v nás vidieť budúcnosť, prišlo mi to nefér takýmto spôsobom potápať náš vzťah, pretože viem, že keby som o tom vedel skôr mal by som dostatok času na to zmeniť celú tu situáciu... Od tej doby sme sa spolu ešte nejakú dobu stretávali, trávili spolu čas a dokonca sme určitú dobu fungovali tak, ako kedysi... Postupom času sa mi ale čoraz viac vzďaľovala až to prišlo to fázy, kedy sme sa prestali vídať a skončilo to len pri písaní.. Nikdy mi priamo nepovedala, že sa so mnou rozchádza, len nechala čas plynúť a akoby sa pomaly vytrácala... Doteraz si občas napíšeme, ale z jej strany momentálne necítiť záujem..
Veľmi ma to trápi, pretože ju stále milujem, aj keď to trvá už pár mesiacov.. nikdy som sa neprestal snažiť o to , to zachrániť, ale momentálne neviem ako ďalej ? Myslíte, že to chce ešte čas na to aby sme si k sebe našli cestu ? Alebo ta moja snaha, už je zbytočná?
Viem že som jej nikdy neublížil, ale myslím si, že sa nám stala vec, ktorú sme dokázali zachrániť a obaja vieme, že to čo sa deje sme nechceli.. Viem, že aj ju to veľmi mrzí ako to dopadalo a preto verím, že si k sebe nájdeme cestu a budem mať možnosť dokázať jej že to cele napravím.