Je nepozvanie rodičov na promócie neúcta voči nim?
Ahojte…
Je podla vas nepozvanie rodicov na promocie neucta voci nim? Nemam vobec chut, aby mi tam prisli a ani nikto z rodiny a to sa mi tam uz chcu nasackovat aj ludia, ktorych som videla raz za rok, co uz mi pride uplne cez.
Psychicky ma nikdy nepodporili, prave naopak. Jedine financne, aj to som mala stale vycitky za kazde € na jedlo, intrak a ze som nebrigadovala skoro vobec - skrz casovu narocnost studia a praxe aj cez leto som mala tu moznost dost obmedzenu, ale snazila som sa, ked sa dalo, isla som.
Na jednej strane by som rada zavrsila studium ako vsetci ostatni spolu aj s rodinou, pride mi to pekne, na druhej proste citim, ze mne tam bude lepsie bez nich.. mam dilemu, co by ste robili vy?
toto su krasne idealisticke myšlienky, naša mama nemala peniaze, i keby som jej zakon čitala 3x denne i v noci, nemala by mi z čoho dat. Ja to neberiem ako samozrejmost, že rodič musi dat kvalitny vstup do života decku - nemusi..Ale ked sa tak stane, je to plus a treba byt za to vďačný...Keby som mala takeho nevdačneho fracka - (teraz reagujem na ine ako autorku), radsej by som isla na cestu okolo sveta a nech si zarobi na vysoku frajer..
Kto vie, ci vobec maju zaujem prist. Mohla by si to nejak nenapadne zistit a uvidis. Mozno sa to vyriesi samo.
@karolinakr Prepáčte ale môžem sa potom opýtať, čo podľa vás teda je samozrejmosť? Alebo kde sa určuje hranica? Prečo poskytnutie kvalitného vstupu nepatrí do základnej výbavy rodičovských povinností? Alebo takto sa spýtam, čo majú ľudia s vaším zmýšľaním v predstavách Keď čakajú dieťa? Ja aktuálne čakám bábátko a už teraz to vnímam tak, že som zodpovedná za jeho život. Samozrejme chcem, aby bol samostatný, aby sa vedel o seba postarať, nechystám sa financovať ho celý život - takto to ani nesmie byť. Ale ja ako rodič, ktorý sa plne vedome rozhodne priviesť nový život na svet - dieťatko, ktoré sa tu vôbec nepýtalo - cítim povinnosť poskytnúť mu podporu vo všetkom, čo bude potrebovať. Možno nebudem mať takú finančnú situáciu, že mu budem vedieť poskytnúť všetko, po čom túži, keďže neviem čo život prinesie, ale stále sa mu budem snažiť dať najavo to, že čo sa štartu do života týka, som tu pre neho, že sa mu budem snažiť pomôcť ako sa len dá v rámci možností a nech to berie ako samozrejmosť.
@sara288 len tak pomimo priklad, jedna znama presne toto hovorila, že budu mat 1 dieta aby mu vedeli poskytnut top kvalitu vo všetkom..Dnes ma deti 3 a to ochranu použivala, ten najstarši, najšikovnejši ani vysoku nema, hoci na ňu mal, atď ..atd ..atd Tiež si spomeniem na jej slova, proste určite si to takto nepredstavovala. Idealy ma každy krasne, ale nikto nezaruči na 100%, že sa musia podarit
@triss83 Presne pre to sa pýtam, ja len chcem vedieť, ako to vnímate.. ale ja napríklad vôbec netvrdím, že budem na tom určite dobre finančne, presne ako vravíte, hocičo sa môže stať, s tým aj rátam. Ale stále je možné pristupovať k tomu tak, že dieťaťu dáte pocítiť, že má vašu podporu a nie je vám na obtiaž. Poznám veľmi chudobné rodiny, ktoré spravili všetko preto, aby ich deti mohli vyštudovať to, čo chceli. Nešlo to hladko, trvalo to dlhšie ale aj vďaka pomoci rodičov to dali. Je iné mať prístup typu „daj pokoj s vysokou školou, nevidíš, že nemám na to peniaze? Si dospelý Začni robiť a zariaď si život ako budeš môcť…” a iné keď rodič povie že pozri sa, teraz na to žiaľ nemám, ale skúsim zmeniť prácu, prípadne skús si ty nájsť nejakú prácu na rok-dva kým si niečo našetríš pred začatím štúdia, zatiaľ budeš bývať a u mňa a budem ťa podporovať. Je to podľa mňa obrovitánsky rozdiel.
@sara288 každý rodič sa chce čo najlepšie postarať o svoje deti, tak ako rodičia autorky. Investovali do nej všetko,aby sa mala v budúcnosti dobre a ona, ich nie je ochotná pozvať, ani na promócie. Nikdy som deťom nerobila výčitky, že sa musím o nich starať, majú VŠ, venujú sa športu (hokej, hokejbal),čo vôbec nie sú lacné záležitosti. Deti mi robia radosť a teším sa z ich úspechov. Budúcnosť sa nedá presne naplánovať, rodič môže,len predpokladať a postupne sa pripravovať na rôzne životné situácie.
Bez váhania by som otcovi slušne, ale bez príkras povedala, prečo s ním nechcem tento moment zdieľať. A nečudujem sa ti, mala som deda alkoholika a napriek tomu, ako som ho milovala, hanbila som sa za neho ako pes a odmietala s ním chodiť kamkoľvek do spoločnosti.
@triss83 Ale presne o to ide, vy ste svojim deťom dali pocítiť vašu podporu a lásku - je jasné, že vy by ste si vďaku zaslúžili. Ale tu je situácia iná. Autorka jasne napísala, že u nich v rodine to tak nebolo, že jej spôsobovali výčitky, vyvolávali v nej zlé pocity a deptali ju. Tieto záležitosti sú dosť výrazné aj napriek tomu, že ju nenechali umrieť hladom.
@sara288 autorka chcela počuť, že jej konanie je v poriadku, no keďže s ňou nikto nesúhlasil,tak sa velice urazila. Ak poznáš rodiny s alkoholikom,tak určite vieš, že tam sú peniaze veľký problém. To, že otec pije, možno ani nie je pravda, a autorka si potrebuje rýchlo niečo vymyslieť. VŠ je nákladná záležitosť a z platu matky, by sa to utiahnuť nedalo.
@hladamematku 🤣🤣🤣👍
Dovod ktory uvadzas nie je dovodom na to aby si ich nepozvala.
@triss83 Prezradím Vám, že nie som autorka. Ale keď som si prečítala tému, tak som si spomenula na moje podobné zážitky z minulosti. Celé detstvo som sa svedomito učila, stále samé jednotky, potom som pokračovala na vysokú.. robila som
to aj preto, lebo som chcela, aby boli na mňa rodičia hrdí.. otec síce nebol alkoholik, ale mal horšie obdobie (psychicky) a začal ma zanedbávať (nežili spolu s mamou ale predtým sa aspoň ako tak snažil sa mi venovať, aj keď pre neho bola práca stále dôležitejšia). Prestal mi potom platiť aj výživné, musela som to po niekoľkých mesiacoch riešiť na polícii, a keď som sa s ním po čase stretla a opýtala, prečo sa mi nevenuje, prečo sa nezaujíma o moje študijné výsledky, keď mi záleží aj na jeho ocenení ako rodiča, prečo mi neplatí… tak mi povedal takú vetu, že čo som nevďačná a čo to riešim, že každý je zodpovedný sám za seba a rodičia aj kebyže hneď po pôrode odložia dieťa niekde do kontajnerov tak rodičom má to dieťa byť tak či tak vďačné za život.. ďakujem pekne.. extrémne ma to vtedy zabolelo ale povedala som si, že toto nie je normálne a stále keď budem mať možnosť sa vyjadrovať proti takýmto názorom (aj menej extrémnym, lebo autorka taký extrémny prístup nezažila, ale princíp je podobný) tak to spravím.. kto nezažije nepochopí, ako dokáže nepodpora zo strany rodičov zničiť dušu dieťaťa alebo mladého človeka..