Jedináčikovia, chýbal vám súrodenec?

Ja ako mala som si myslela, že mi chýba, lebo som z každej strany počúvala ako mám rodičom povedať, že mi maju urobiť bračeka a podobné debilné kecy, lebo sa nemám s kym hrať a bla bla. Aj ma to tak vydeptalo, že som aj plakala kvôli tomu, ale keď som sa nad tým dokázala zamyslieť sama za seba, tak mi došlo, že mi je vlastne dobre. Ale štvalo ma, že som často počúvala, že som rozmaznaná, nesamostatná a tak. Spravidla od ľudí, ktorí o mne prd vedeli, lebo som úplný opak tohto stereotypu. A čím viac deti poznám, tým viac vidím, že to, či je niekto rozmaznaný a nesamostatny vôbec nesúvisí s počtom súrodencov.

Moj muz je jedinacik a jedine ze na dovolenkach mu chybal surodenec inak nie, ved mal kamaratov 🤷🏽‍♀️ neviem ja osobne neviem posudit. Ja som chcela vzdy apson dve deti.

Nie. A to mam 35rokov. Mam super kamaratky, manzela a 2 deti. Jediny raz som si povedala, ze bolo by super mat surodenca aby moje deti mohli mat super stryka/tetu.

Môjmu synovi určite chyba súrodenec

nikdy mi nechýbali súrodenci..čo viem,ešte som mamče vždy hovorila že žiadneho nechcem nikdy.A mám to takto doteraz.Som velmi rada že už po mne nezamiesili nič😀 ja mám plno sesterníc a bratrancov takže nikdy nie som v tomto sama.Vlastne z celej našej velkej familie som jedinačik iba ja.Všetci majú tak po 2,3 deti a len sa medzi sebou vadia

Manžel nemá súrodenca, ani mu nechýba,ja mam 2 sestry ,ale keby som ani nemala, žiaľ 😶

Mne osobne nie, ale zas, pre mňa je jeden z bratrancov ako brat.

V detstve ani v puberte absolútne nechýbal..naopak som bola šťastná, že súrodencov nemám. Stačili mi kamaráti a úžasný vzťah s rodičmi. Ale teraz čím som staršia si uvedomujem, že ak tu raz rodičia nebudú budem úplne sama, opustená. Síce mám vlastnú rodinu ale aj tak

Áno chýbal, moja mama, má 65 a vždy hovorí ze v náročných životných obdobiach jej vždy chýbal súrodenec, aj teraz ako ide do dôchodku.

Poznam dve, jedna kamoska, druha kolegyna. Prva to riesila vkuse, vzdy to rodicom vycitala, teraz v dospelosti este viac, lebo sa od nej ocakava, ze bude volat, navstevovat, starat sa, ale ona je na to vsetko sama, nie je ziadne ine dieta, ktore by tiez prislo a zavolalo. Druhu nepoznam tak dlho, ale ma 4 deti a vsade hovori, ze kedze ona bola jedinacik, vzdy chcela velku rodinu.

Velmi

Ja som jedináčik a súrodenec mi vždy veľmi chýbal. Môj muž má veľmi pekný vzťah so sestrou, tak to mám stále na očiach a ten smútok sa mi pripomenie aj teraz v dospelosti. Keď sme sa bavili o deťoch, povedala som, že v žiadnom prípade nechcem jedináčika. Máme tri deti.

Áno chýbal a preto som chcela viac deti.

Ja mám dve sestry, celé detstvo a pubertu sme sa len hádali a bili. Väčšinou boli oni dve proti mne. Aj teraz sú vzťahy na bode mrazu. S jednou ako tak, s druhou sa nemáme o čom baviť. Stretneme sa len náhodou u rodičov. Celé detstvo som túžila byť jedináčik.
Dieťa som mohla mať len jedno, ma 9 a sem tam povie že by chcela mať staršieho brata. Kôli vzťahom aké mám ja zo sestrami a muž zo svojimi bratmi mi vôbec nevadí že mám jedináčika. Bolo by mi smutno keby sa dožijem toho že moje deti sa v dospelosti nerozprávajú a ignorujú existenciu toho druhého.

@mimikarol
Prosím ťa a aké ste mali vzťahy s rodičmi? Cítila si, že je niekto preferované dieťa? Alebo, správali sa k vám rodičia rôzne?

@yoxinka áno, mladšia sestra bola u mami na prvom mieste, tak ako aj doteraz. Ale to som jej nikdy nevyčítala, mám som starkú s ktorou som mala velmi dobrý vzťah, aj mám. Otec medzi deťmi rozdiely nerobil, teraz v dospelosti si najviac rozumie somnov.