Jedináčikovia, chýbal vám súrodenec?
Ahojte,ste jedinacikom alebo poznate niekoho kto je?
Zaujimalo by ma,ci vam surodenec chyba/chybal alebo nie.
Stručné zhrnutie
- Pocity chýbania súrodenca sú rozdielne; niektorí jedináčikovia uviedli, že súrodenec im chýbal v detstve aj v dospelosti, iní napísali, že im súrodenec nikdy nechýbal.
- Viacerí rodičia v diskusii uviedli, že chceli mať viac detí, aby ich dieťa nebolo jedináčikom; niektorí majú tri deti, iní zostávajú pri jednom.
- Ako čiastočné náhrady súrodeneckého vzťahu boli spomínané kamaráti, sesternice/bratranci, širšia rodina a domáce zvieratko.
Q: Prečo niektorí jedináčikovia pociťujú chýbanie súrodenca?
A: Diskutujúci spomínali viacero faktorov vrátane nedostatku súrodeneckej spoločnosti doma, očakávania rodičov a rodinného prostredia; ako konkrétny príklad bol uvedený 11‑ročný vekový rozdiel, ktorý podľa účastníkov oslabuje súrodenecké puto.
Q: Ako môžem kompenzovať, že moje dieťa bude jedináčikom?
A: V diskusii boli spomenuté konkrétne riešenia: mať ďalšie dieťa (niektorí rodičia plánujú viac než jedno), podporovať kontakty s kamarátmi a sesternicami/bratrancami, alebo zaobstarať domáce zvieratko (jeden rodič uviedol, že dieťa chcelo aspoň zvieratko).
Q: Ovplyvňuje veľký vekový rozdiel medzi deťmi kvalitu súrodeneckého vzťahu?
A: Áno; viacerí účastníci uviedli príklady, kde 11‑ročný vekový rozdiel viedol k slabšiemu súrodeneckému puta a k tomu, že súrodenci nie sú veľmi blízki.
Q: Môže domáce zvieratko nahradiť súrodenca pre jedináčika?
A: Niekoľkokrát sa v diskusii spomenulo domáce zvieratko ako čiastočná náhrada; konkrétne jedno dieťa údajne chcelo „aspoň domáce zvieratko“, keď nemalo súrodenca.
Q: Kedy sú ľudia náchylnejší cítiť chýbanie súrodenca — v detstve alebo v dospelosti?
A: Odpovede sa líšili; niektorí uviedli, že súrodenec im chýbal hlavne v detstve, iní napísali, že im chýba aj v dospelosti (jedna respondentka napísala, že jej súrodenec chýba aj po 30).
Q: Je pravda, že jedináčikovia sú viac rozmaznaní?
A: Diskusia priniesla protichodné názory; jedna účastníčka explicitne napísala, že stereotyp o rozmaznanosti jedináčikov „nesúvisí s počtom súrodencov“.
Závery z diskusie
Zhoda
- Pocity z toho, že je človek jedináčik, sú veľmi individuálne a líšia sa od osoby k osobe.
- Mnohí rodičia spomínali plánovanie ďalších detí, aby ich dieťa nebolo jedináčikom.
- Kamaráti, širšia rodina a domáce zvieratá boli uvedené ako bežné spôsoby kompenzácie absencie súrodenca.
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že súrodenec im chýbal celý život; iní tvrdia, že im súrodenec nikdy nechýbal a že im kamaráti úplne stačili.
- Niektorí tvrdia, že súrodenecké vzťahy sú dôležité a chýbajú, zatiaľ čo iní opisujú súrodenecké vzťahy ako zdroj konfliktov a tvrdia, že sú radi, že boli jedináčikmi.
- Jedni vnímajú jedináčikov ako potenciálne „rozmaznaných“, iní uvádzajú, že takýto charakter nezávisí od počtu súrodencov.
Otvorené otázky
- Kedy je opodstatnené mať ďalšie dieťa primárne kvôli tomu, aby prvé dieťa nebolo jedináčikom?
- Ako výrazne ovplyvní rôzny vekový rozdiel medzi deťmi kvalitu ich vzťahu v dospelosti?
- Ako sa mení pocit chýbania súrodenca počas života (detstvo vs. dospelosť vs. staroba)?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
žiadne
Miesta a osoby
žiadne
Ja ako mala som si myslela, že mi chýba, lebo som z každej strany počúvala ako mám rodičom povedať, že mi maju urobiť bračeka a podobné debilné kecy, lebo sa nemám s kym hrať a bla bla. Aj ma to tak vydeptalo, že som aj plakala kvôli tomu, ale keď som sa nad tým dokázala zamyslieť sama za seba, tak mi došlo, že mi je vlastne dobre. Ale štvalo ma, že som často počúvala, že som rozmaznaná, nesamostatná a tak. Spravidla od ľudí, ktorí o mne prd vedeli, lebo som úplný opak tohto stereotypu. A čím viac deti poznám, tým viac vidím, že to, či je niekto rozmaznaný a nesamostatny vôbec nesúvisí s počtom súrodencov.
Moj muz je jedinacik a jedine ze na dovolenkach mu chybal surodenec inak nie, ved mal kamaratov 🤷🏽♀️ neviem ja osobne neviem posudit. Ja som chcela vzdy apson dve deti.
Nie. A to mam 35rokov. Mam super kamaratky, manzela a 2 deti. Jediny raz som si povedala, ze bolo by super mat surodenca aby moje deti mohli mat super stryka/tetu.
nikdy mi nechýbali súrodenci..čo viem,ešte som mamče vždy hovorila že žiadneho nechcem nikdy.A mám to takto doteraz.Som velmi rada že už po mne nezamiesili nič😀 ja mám plno sesterníc a bratrancov takže nikdy nie som v tomto sama.Vlastne z celej našej velkej familie som jedinačik iba ja.Všetci majú tak po 2,3 deti a len sa medzi sebou vadia
Manžel nemá súrodenca, ani mu nechýba,ja mam 2 sestry ,ale keby som ani nemala, žiaľ 😶
V detstve ani v puberte absolútne nechýbal..naopak som bola šťastná, že súrodencov nemám. Stačili mi kamaráti a úžasný vzťah s rodičmi. Ale teraz čím som staršia si uvedomujem, že ak tu raz rodičia nebudú budem úplne sama, opustená. Síce mám vlastnú rodinu ale aj tak
Áno chýbal, moja mama, má 65 a vždy hovorí ze v náročných životných obdobiach jej vždy chýbal súrodenec, aj teraz ako ide do dôchodku.
Poznam dve, jedna kamoska, druha kolegyna. Prva to riesila vkuse, vzdy to rodicom vycitala, teraz v dospelosti este viac, lebo sa od nej ocakava, ze bude volat, navstevovat, starat sa, ale ona je na to vsetko sama, nie je ziadne ine dieta, ktore by tiez prislo a zavolalo. Druhu nepoznam tak dlho, ale ma 4 deti a vsade hovori, ze kedze ona bola jedinacik, vzdy chcela velku rodinu.
Ja som jedináčik a súrodenec mi vždy veľmi chýbal. Môj muž má veľmi pekný vzťah so sestrou, tak to mám stále na očiach a ten smútok sa mi pripomenie aj teraz v dospelosti. Keď sme sa bavili o deťoch, povedala som, že v žiadnom prípade nechcem jedináčika. Máme tri deti.
Ja mám dve sestry, celé detstvo a pubertu sme sa len hádali a bili. Väčšinou boli oni dve proti mne. Aj teraz sú vzťahy na bode mrazu. S jednou ako tak, s druhou sa nemáme o čom baviť. Stretneme sa len náhodou u rodičov. Celé detstvo som túžila byť jedináčik.
Dieťa som mohla mať len jedno, ma 9 a sem tam povie že by chcela mať staršieho brata. Kôli vzťahom aké mám ja zo sestrami a muž zo svojimi bratmi mi vôbec nevadí že mám jedináčika. Bolo by mi smutno keby sa dožijem toho že moje deti sa v dospelosti nerozprávajú a ignorujú existenciu toho druhého.
Syn bol 11r. jedinacik a surodenca nechcel. Bol rad sam. Teraz uz ma sestru, ale kedze je tam taky velky vekovy rozdiel, tak to nijak nepocituje. Ja aj muz sme surodenca mali (maly vekovy rozdiel) a cele zle. Cely zivot sme tuzili byt jedinacikovia.