Kríza vo vzťahu
Baby, tak mi napadlo.... Vo vzťahoch vraj bývajú rôzne krízy. Po určitých rokoch to vraj príde... Poväčšine som čítala, že po 7... Ale aj po 4 rokoch... Napadlo mi to preto, lebo u nás s partnerom tiež po 4 rokoch zažívame krízu... Bojujeme, ale aj tak ma to zaujíma, či tá kríza sa dá prekonať, či je "zákonom" dané, že kríza proste musí prísť, alebo sú aj vzťahy, kde krízy neexistujú? Je to len povera, alebo to očakávať reálne vždy v tých určitých rokoch? Ako dlho krízy môžu trvať, či narušia vzťah alebo ho zlepšia?
Internety vypľujú čokoľvek, no mňa by zaujímali reálne príbehy a skúsenosti...
Ako sa s takou krízou dá bojovať? Alebo ako jej predísť? A či vôbec sa to dá nazvať krízou, alebo je to len pomenovanie problémov vo vzťahu, ktoré časom prišli (ponorka, odlúčenie, menej intimity, stereotyp...)?
Ziadne krizy nie su "zakonom" dane....
Nastavaju proste v hocijaky cas, ked sa ludia rozchadzaju v nazoroch, navykoch, komunikacii,... A je jedno ci po pol roku alebo 7r alebo 30r vztahu.
Podľa mňa je to taký blud ako keď ti čierna mačka prebehne cez cestu a spôsobí nešťastie
Ide o blud a druha vec, čo je kriza? Pretoze pises, ze chodite spolu 4 roky. Lenze ani ta kriza nemusi byt krizou. Moze to byt stav, kedy sa vam zacinaju viac otvarat oci, vztah je uz mozno aj prechodeny, a proste zacinaju prichadzat myslienky a pochybnosti, ci vnimate dany vztah na cely zivot a ci chcete sa vziat a mat deti, alebo "spolu skor nie".
Tieto veci su silne individualne a vo vztahu pre mna kriza znamena 1-2 mesiace "nepohody", a to tak raz za 10 rokov...
My sme s drahym takmer 16 rokov, z toho 14 rokov ako manzelia, zatial sme nemali ziadnu krizu
Ano, krizy vo vztahoch sa deju, a je to normalne. A ak niekto tvrdi, ze ma 20 rokov vztah bez krizy, tak pravdepodobne v istom obdobi zatvaral oci ;)
@zmrzlinka2021 no my spolu žijeme nejaký ten rok a máme spolu dieťa. Čiže preto ma to aj zaujímalo, lebo som čakala, že niečo príde skôr, alebo po narodení bábätka, ale stále to bolo ok, prišlo to až teraz, aj som už mala pobalené, ale nejak sa to utriaslo 🙈 uvidíme dokedy, lebo uvedomujem si, že ani ja nie som bez chyby a reagujem emocionálne, v tom momente neviem premýšľať a chápem aj jeho, že moje časté "prejavy" nie sú príjemné.... Nehovorím, že u nás je nepohoda prvýkrát, ale prvýkrát som bola pobalená, tak som si sadla a zamyslela sa.... A preto som chcela prečítať aj nejaký ten názor iných žien...
Pretože predchádzajúce vzťahy, nebolo ich veľa, ale nevydržali mi dlho, vždy keď prišla "kríza", sme šli od seba... Tentokrát to vyzerá, že to "dáme"...
u nás je " kríza" každý mesiac keď mám pms 🙈🙏
ale už to ťaháme skoro 9 rokov, no.
a prečo si bola teda pobalená, kvôli čomu? dá sa to zmeniť ten dôvod?
@mondolina skôr som sa pobalila kvôli sebe... Neviem reagovať a neviem tolerovať, že proste on je zvyknutý celý život žiť inak.. teda... Je veľmi pracovitý, až taký workoholik, nedokáže sedieť doma, keď nie je v robote, uteká na záhradu, prerábať chatku, sadiť, skalku robiť atď.. a keďže máme malú dcérku, myslela som, že bude viac s nami... Ale on doma nevie sedieť, alebo len tak s nami pozerať tv, hrať sa a tak... On potrebuje robiť, vyrábať, prerábať... Chodí do práce, koľkokrát príde až večer a keď má konečne deň voľna po dlhých mesiacoch, alebo cez víkend má voľno (robí aj každú sobotu - 6 dní v týždni), tak uteká tam... Mohla by som ísť s ním, ale mňa to tam nebaví, lebo malá je dosť náročná a stále vyžaduje pozornosť, nevie len tak sedkat v kočíku, alebo sa sama baviť... Stále na rukách...
A ja sa cítim stále sama, psychicky aj fyzicky vyčerpaná, chýba mi ako partner, všetko toto som mu povedala, aj ho to mrzí, aj uznal, že to preháňa s tou prácou, ale on si nevie pomôcť 😔 a ja sa učím to tolerovať, snažím sa zmeniť myslenie a byť rada, že mám čas aj pre seba, ale nejak sa to neviem "naučiť"... A často sa za to hádame, ja sa urážam a jeho zas nebaví sa pozerať na moju ofucanu tvár 🙈 to sa ani nečudujem, ani mňa by nebavilo tráviť čas doma s niekým, kto sa stále sťažuje, resp kto je stále oduty 😔 je to taký začarovaný kruh, ani z voza, ani na voz... Sme rozdielne povahy, hovorí sa, že je to aj dobre, aspoň je stále "vzrúšo" vo vzťahu, no ja v tom výhody nevidím, mňa to práveže ubíja...
A áno, vedela som do čoho idem, no myslela som, že aj vekom, aj časom sa to trošku zmení... Aspoň trošku, nechcem aby sedel 24/7 po mojom boku... Ale aby sme trebárs aspoň jeden deň v týždni venovali len sebe...
Veď skús ja ty chodiť s malou von ja viem že to nieje ideálne a musíš sa sama proste rozhodnúť či ostať alebo neostať ..ale určite by som nečakala partnera doma celý deň že kedy príde a kedy bude tráviť čas so mnou proste nájdi si koníčky s malou na výlety plávanie s dieťatkom je stále čo robiť neexistuje nuda ..možno mu treba dať pocítiť že proste aj ja si viem postaviť hlavu a budem nám s malou dobre aj bez neho a potom možno pochopí že aha veď aj oni si vedia dobre spraviť program ...a keď ani to nepomôže tak len proste rozhovor že prečo ti nieje s nami dobre doma veď si chcel dcéru a si stále preč mala potrebuje tatina ako soľ alebo spravit proste kompromis buď v robote ale pôjdeme aspoň na výlety ako spoločne strávený čas ..
@barbora19911 to sme sa viackrát rozprávali, resp som sa ho pýtala, načo chcel dcéru, keď s ňou nie je. Odpoveď stále dookola že chodí do práce... Keď spomeniem voľno, tak to záhrada, proste sa MUSÍ spraviť a hotovo, nepočka to... Xkrat som hovorila, že malá vyrastie ani nebude vedieť kedy, že či mu tá záhrada za to stojí... Odpoveď, on to robí pre nás... Hotovo...
Ja chodím bez neho von, viem si spraviť program, ale sa mi zdá, že mu to práveže vyhovuje, že má kľud keď nie som doma a nie, že by sme mu začali chýbať... 🙈
