Láska, ktorá mala trvať dalej
Veľmi by som bola vďačná, ak mi niekto na toto napíše svoj názor. A dlhší 🙂. Nech sa vyjadrí čo si o tom mysli, ďakujem !
Áno, som síce mladá a budem mat iné vzťahy, ale chcem sa len spýtať. Viem, že mi tu budete pisat, že som s ním nežila, nemam deti s ním a že to nič neni ( v mojom veku by to bolo skoro na deti aj tak 🙂 ) ale mala som priateľa. Ktorý bol pre mna iný, bol to iný vztah ako predtým čo som mala. Bol to prvý muž, s ktorym sme sa rozprávali o rodine, o našej rodine. O našej budúcnosti. Aj keď sme bývali od seba 30 minút, mame veľa zážitkov, veľa spomienok atd atd. Nechcem sa veľa rozpisovať, ale chcem tým povedať, že mala som pred ním vzťahy a aj keď sme sa rozprávali o našej budúcnosti, toto bolo iné. Predstavovala som si to tešila sa že to bude s ním. Veľa sme sa rozprávali, mala som pocit že je to moja spriaznená duša.
Udialo sa niečo, bolo toho viac a nakoniec sa stalo to že na som tomu človeku neverila. Aj keď som videla, že sa snaží. Stále sme boli spolu a zas sa niečo udialo, podobne tomu predtým. Po pár týždňoch on to vidí, že som sa zmenila a že mi vadia veci ktoré pred tým nie, kvôli jeho vine sami zmenšila dôvera, ktorá nám začala cely vztah ničiť. Na vzťahu sme pracovali, ale ja som sa zmenila a vyčítala mu všetko možné. On sa tiež zmenil .On to moje hnusne správanie nezvládal a začal moje správanie “ignorovať”.Nereagoval nan z coho som bola smutná ešte viac a na neho pritlačila s výčitkami a z podpichovanim ešte viac…. Takto sme fungovali niekoľko týždňov a aj mesiacov, až sme sa postupne strácali jeden druhého, aj keď si to neuvedomovali.
Sú tu staršie zeny a chcem sa spytat na názor. Nie som žiadna zamilovana pobláznená pubertiacka, obaja mame okolo 25. Mrzí ma to cele čo sa stalo, viem, že pokial nejde o život nejde o nič, ale veľmi ma to mrzi. Fakt som sa cítila ako keby on bol moja láska, človek ktorý bude otec mojich deti. Nikdy som takeho človeka nepoznala, necítila toľko veľa k niekomu, nemala taký vztah, ( aký sme mali na začiatku). Mne to tak príde, že sa toho udialo medzi nami tak veľa ( nenapisala som tu všetko 🙂 ) že je najlepšie ísť ďalej a vymazat toho človeka zo života.
Nie, nedá sa spolu normálne porozprávať. Mám v sebe strašnú nenávisť voči tomu čo sa udialo, výčitky. Premýšľala som nad tým a nejakým spôsobom neviem prijať to čo sa udialo. To ako z tych drobnosti vznikli väčšie veci, ktoré som mu začala vyčítať. Tie drobnosti, ktore sme spolu na začiatku brali s humorom. A co sa z toho stalo.
Ten posledný týždeň čo sme sa bavili, som si uvedomila že na konci vzťahu som bola iniciátor “všetkého” ja. On by aj komunikoval, ale mne vadilo že mi ublížil v dôvere. Ide o druhé ženy. Ako keby som sa nevedela cez to preniesť. Cez všetky problémy. Keď sme boli na konci vzťahu proste bolo toho na mna tak veľa a aj ako som videla že sa to všetko ruce dole vodou.
Ja by som nevedela ísť pred neho a objat ho a porozprávať sa. Príde mi že mám momentálne taký blok. Veľmi veľkú nenávisť v sebe z toho sklamania zo vzťahu ktorý pre mna veľa znamenal. Zrazu sa ako keby vo mne spojilo všetko a keď si ho predstavím ze sa postaví predo mna, posielala by som ho za tými ženami. (nepodviedol ma!), vykricala by som mu, nech im rozprava veci ktoré rozprával mne, nech idu tam kam sme mali ísť spolu, nech zažijú to čo sme mali spolu.
Taká by som nikdy nebola. Ja tomu človeku a sama sebe vycitam všetko, hlavne jemu jeho každú chybu vo vzťahu, všetko čo mi kedy ublížilo (aj keď sme si to vyrozprávali), vycitam mu všetko. Keď si predstavím, ze kde sme boli a kde sme teraz. Tak sa tá nenávisť vo mne stupňuje. Fakt mám v sebe takú veľkú nenávisť fakt to nejde porozprávať sa s ním. Pri tom viem, ze toho človeka stále milujem a chcela by som, aby to bolo ako predtým. Ale nejde to a ani nikdy nepojde.. Ja už sa v tom strácam…
Je tu niekto kto mal tiež takúto svoju lásku? Ktorú nechal odísť ? Rada by som si vypočula nejaké názory alebo niečo 🙂 Budem veľmi vďačná.
Aj ja som sa v tom stratila. Tak chces s nim byt ci nechces?
to nie je o nom, ale o tebe.. ty si musis uvedomit, co je laska.. v prvom rade k sebe a potom to pojde aj k inym.. ak niekto robi nieco, co sa ti nepaci, tak je to dovod to odmietnut a ked to nejde zmenit, je to dovod na rozchod.. vsetko v klude, ide sa dalej.. ak citis nenavist, je to preto, ze mas na druhych nerealne poziadavky a ocakavania.. ale nikto nie je povinny plnit tvoje ocakavania.. nie je dovod na nenavist.. ak ti nieco nevyhovuje, staci to pustit.. a moze prist nieco dalsie, vyhovujuce.. v nenavisti sa zbytocne zaseknes.. a obvinujes druhych, ktori ale vinu nemaju.. len nesplnili tvoje predstavy.. 'prava' laska je ale tam, kde druhy plni tvoje predstavy automaticky tym, ze je, aky je.. nemusi sa o nic snazit 'kvoli tebe' .. ked to tak nie je, tak to nie je 'prava laska' .. a pracovat na takom vztahu je aj tak zbytocna namaha.. to, ze tento vztah bol iny a lepsi, ako tie predtym, este neznamena, ze to musel byt ten 'pravy' .. keby bol, tak by fungoval.. kedze nefunguje, tak nie je.. bude dalsi 🙂
Myslím že viac žien zažilo takú lásku, to je proste láska toto, miluješ ho ale ti ublížil tak ťa to bolí a nevieš byť s ním ani bez neho, ach jaaj kde sú tie roky keď som toto prežívala, teraz mám dobrého manžela ktorý mi neublížil nikdy a na takéto lásky len spomínam a som rada že som s človekom ktorému môžem veriť a mám v ňom istotu a nikdy som sa s ním necítila zle.
A keď cítiš to čo si tu opísala tak nie nie je to ten pravý, ten pravý je ten s ktorým sa budeš cítiť dobre a nie takto ako tu píšeš
Súhlasím do bodky s tým,čo tu napísala reanda.
Je to celé o tebe. Ten vzťah,aj keď nevyšiel, ti môže dať do života veľa. A namiesto nenávisti mu v duchu poďakuj,že bol pre teba životnou školou,kde sa človek učí vzťahom.
Lásku, ktorú nechal odísť? Riadny oxymoron. Keby to bola naozaj láska, nikdy neodíde. Ja si myslím že problém je v tebe, keď tak čítam tvoj príspevok. Strašne riešiš veci, analyzujes a pod. Nehnevaj sa ja by som od teba zdrhla. Až keď budeš vyrovnaná sama so sebou, vtedy pride ten pravý
Myslim, ze ziarlis. A nepracujes s tou ziarlivostou spravne.
Ryla si do neho, lebo to boli take skryte nepriznane vykriky: urob nieco, presvedc ma, zbav ma mojich demonov, uisti ma. A zaroven si verit nechcela.
Takze on netusil, co urobit/povedat a ty si vlastne sama nevedela, co chces presne pocut, aby ta to ukludnilo.
Hnevas sa na neho, lebo sa citis podvedena, ze sa nesnazil dost. Problem je, ze nevies presne definovat, co je pre teba snazit sa dost. A z tohto sklamania vinis jeho.
Zaklad je v tebe. Musis sa prestat orientovat na vonok (a nutit druhych, aby ta utisili. Prenasat tuto zodpovednost na nich a vinit ich. Kedze logicky oni nemaju moc nad tvojimi pocitmi a myslienkami.), ale orientovat sa do seba a postavit sa proti svojim neistotam, ktore ta zeru.
Tvoj obranny mechanizmus je zatial taky bezny, prvoplanovy. Ze ked sa citi clovek zle, prenesie to na druheho (napr. mal zly den, tak nahučí na niekoho).
Ale aj keby on prvotne mohol za tvoje neistoty, dostat sa z nich je na tebe.
No a k tomu, ze tvoje spravanie zacal casom ignorovat.
Predstav si seba na jeho mieste. Ze on do teba ryje (ci uz si urobila chybu, ci nie). Ako prve, ked toho cloveka mame radi, sa snazime vysvetlovat, utisit, uistit, upokojit. Vie to nachvilku pomoct, ale zaroven paradoxne to v tom druhom upevnuje jeho chovanie. Lebo za obvinenie pride odmena v podobe upokojenia.
Takze u obvinujuceho je tendencia chovanie stupnovat (dozadovat sa takymto neprijemnym sposobom svojej davky dobrych pocitov - ukludnenia) a u ukludnujuceho vznika naopak pocit marnosti, zbytocnosti, lebo to nikam nevedie, dokonca sa to zhorsuje. Tak zacne ignorovat.
Co samozrejme u obvinujuceho vyvola este vacsi hnev. Lebo prisiel o svoju davku a narazil na mur.
Takze vidis, ze je sice normalne dozadovat sa vysvetleni a uisteni (hlavne, ak on realne pochybil a nebola to len tvoja neistota z inych zien), ale zaroven je bezpodmienecne nutne vzdy, vzdy, vzdy aj pracovat na sebe.
Lebo ked ostanes takto zavisla od vonkajsieho zdroja (od jeho uisteni), nic sa neriesi, iba sa to zhorsuje.
To to mozete rovno zabalit a ist kazdy svojou cestou. Lebo to po case skonci aj tak zle.
Neviem, co spravil, ale ocividne sa cez to nedokazes preniest a iba si ublizujete. Ak si mu prestala doverovat, tak to je podla mna o to tazsie udrzat. A ak o vasom vztahu uz pochybujes, mozno je naozaj cas to ukoncit a zbytocne nepredlzovat, dovera nie je nieco, co sa zo dna na den zase objavi. Podla toho, co pises, si myslim, ze mu to budes aj tak dalej vycitat, ked sa v buducnosti stane nieco podobne, vzdy ti to pripomenue, ze sa to uz vo vasom vztahu stalo a bude to len horsie.
Si mlada, stale mas dost velku sancu najst si niekoho noveho, lepsieho, ktory neurobi nejaku blbost, pre ktoru mu prestanes doverovat 🙂
Táto hatlanina mi nepripadá ako láska. Som rada že som nikdy nezažila takýto debilný vzťah, aby som sa zacyklila v minulosti a nemohla pokračovať ďalej 🙄 Ale ak ti mám poradiť tak mu napíš dopis a tam vypľuj všetky svoje pocity. Tebe sa uľaví a on ak vylúšti ten guláš slov, buď pochopí čo od neho chceš, možno sa zahanbí a ospravedlní sa ti alebo si pomyslí že si totál chudera a že je taak úžasný že ti až tak poplietol hlavu.
Ja mam chaos z toho, čo a ako píšeš. Strašne veľa omacok, vzletnych slov, komplikovane píšeš, a pointa aa v tom stráca.
Ale v skratke ti poviem takto - nie vždy vzťah vyjde, aj keď na začiatku to vždy vyzerá ako najväčšia a jediná láska na svete. A často sa s tým treba len zmieriť.
Otazka je, ci by si ty sama chcela zit s toxickym clovekom, ktory vykrikuje, podpichuje a ked to chces urovnat, je na teba este horsi. Ked ho nechas, tak zacne doliezat, ako mu je to luto.
Otoc list a pouc sa do buducnosti. Vztah je na to, aby sa v nom citili v pohode obaja. Nie iba ty, ze budes riesit dookola v nom iba seba. Ked sa jeden z nich v nom v pohode neciti, odide a vztah skonci.
no, čo na to povedať? prečítala som, niektoré vety aj 2-3x, keďže som nenachádzala ich zmysel... sorry, ale vyzeráš byť dosť komplikovaná povaha. skrátka už ho nerieš. ži a nechaj žiť, bude to jednoduchšie pre oboch.
Joj, strašne rozpísané, opísané.. Až neviem.. Co ta vlastne mrzí..
Nerieš.. Ideš ďalej.. Nebol ten pravý.. Nehľadaj co sa prečo udialo co kto začal povedal..
Nevyšlo to, bodka.
Dnes zahtra je ďalší deň.
Posun sa..
Zbytočné rozoberás.
Mne to pripadá, že ty chceš "vrátiť čas" do doby, keď to bolo sladké a ružové. A si zúfalá, že to nejde, a výčitas to jemu, sebe, celému svetu. A nenávidíš ho za to, že sa to podľa teba kvôli nemu zmenilo a stalo inak, ako si to predstavuješ ty.
No... Čas vrátiť nejde.
Bohužiaľ, každý vzťah sa mení, nastupujú iné okolnosti, pod vplyvom udalosti sa každý človek niekde posúva. Život nie je statický, že trebárs vždy všetko bude také, ako na začiatku.
Jednoducho ste boli spolu stali sa veci, ktoré zapríčinili, že sa vás vzťah rozpadol a teraz už ste každý inde. A nikdy nijako už sa to nezmení respektíve nevrátis aa do doby, aká bola na začiatku. Pretože to nejde, to by si si musela vymazať z hlavy spomienky
Co prirodzene tiež normálne nejde (akteda neutrpis amneziu)
Uzavri to v sebe, proste sa k sebe nehodili, a aj keby sa pokrajas, už to nezmeníš. Nepríde vila s prutikom a nevezme z teba nenávisť. Prestaň sa pokúšať vrátiť čas, vyčítať jemu, že sa to zmenilo, a aké mohlo to byť krásne, keby, sa to nezmenilo a ži to, čo je teraz.
Určite by ten vzťah nemal pokračovať a hlavne všetko sa deje pre niečo. Ak som správne pochopila on si buď s nejakou písal alebo za nejakou inou chodil počas vášho vzťahu a dialo sa to opakovane. Nie, ten chlap by to neurobil keby tá naozaj ľúbil a videl veci tak ako ty. Proste si do neho bola zalubena a to neodíde teraz zo dňa na deň. Aj keby ti ublížil oveľa viac, stále nad tým budeš premýšľať čiže tu pomoze len čas a to že ho odstranis aspoň na nejaký čas úplne zo života. Ak sa s ním chceš neskôr kontaktovať ako s kamarátom tak kľudne ale až keď sa cez to prenesieš. Bude to bolieť, dlho ale prejde to.
Je to velmi dlhe citala som len medzi riadky ale ak ho nenavidis nemozes ho milovat tak ze nic neries.
Je to o tebe, veci co vzťahoch sa deju. Dokonalý človek neexistuje hádam. Nepoznám vzťah kde by to neskripalo aj ked vynimocne. Je na nás ako sa k tomu postavíme. Ak nedokážeš s tým fungovať, odpusit, prispôsobiť sa,.treba odísť. Obom to v podstate pomôže. Výčitky, rypanie z druhé strany neberie dobre ani tej, ktorý sa previnil. Donekonečna sa nedá vo vzťahu sypať si popol na hlavu. Bud ideš ďalej, rozhodneš sa ze druhého proste miluješ, ide vám to spolu, bola to chyba ktorá sa opakovať nebude (dúfajme) a viac to nebudeš vyťahovať alebo to ukončiť. Nič medzi. Naťahovanie času kým to preboli atď robí podľa mňa iba ďalšie rany na vzťahu. Na oboch stranách. Dôvera je u vás dôležitá, vážna.. nepíšeš koľko ste spolu atď... ale nevera je vážna vec, nie je si co vyčítať ak to ukončiť. Je to totiž lotéria, ci sa to bude opakovať alebo nebude.
Takto si doseries každy vztah a odoženies od sebai nadejneho chlapa..Žiarlivost - može byt, ale ked ta nepodviedol, ako pišeš, je uplne pilenie si konara pod sebou mu vycitať každu drobnost a znasobovat to, ked problem je inde..Alebo odpustit - to znamena uzavriet a ist dalej, nevracat sa k tomu a nevyčitať, alebo keď je moc toho na teba to prekusnut, navrhnut rozchod !!...zostavat vo vztahu a vyčitky do nekonečna, este ked ta nepodviedol, ja by som poslala k vode.Máš utrum..On si zasluži medailu, ked to znáša, asi ta ma rad, inak by si už davno bola minulost
Asi ked ho stratiš nadobro, zistiš, že si mu mohla odpustiť, ale v tejto faze to zrejme nedokažeš, lebo ako si pisala, tvoja nenavisť sa stupňuje..
takže alebo sa spamätáš, alebo je tento vzťah v prdeli 👎
Prepac mi, ja som ani nedocitala vsetko, co si napisala. Same neurcite somariny, akoby sa bojis sama pozriet pravde do oci, a zahmlievas nie tu, na verejnom fore, ale sama pred sebou. Mas 25 rokov, ak ta podviedol niekolkokrat, tak rozmyslam nad cim places a smutis. Chces toto povazovat za osudovu lasku? Tak mas 2 moznosti, bud si to v sebe upraces, no chce to aj cas, aby si uvazovala viac racionalnejsie, alebo sed, rozmyslaj, a place nad sebou, a nad ukoncenym vztahom
@stanislavicenka no ja som z toho vyrozumela, ze k telesnemu aktu nedošlo, ale zrejme lajkoval, alebo pisal niekomu oblbovaky, to ju tak nasralo, ze ide z kože vyletieť..alebo srat nato, alebo rozchod..mna by taka ufnukana frajerka nebavila, dennodenne vytky počuvat..načo🤷♀️
Mala som takú lásku, trvala viac ako 3 roky. On bol môj a ja jeho prvý vzťah, veľmi sme si rozumeli a vedeli si všetko vyrozprávať, bol takou mojou chýbajúcou polovickou... Ale tiež sa stalo pár veci, on mal problémy, ja som ho zrejme veľmi nepodporila no a tiež skončil u iných... Neviem či má podviedol, alebo nie .. skrátka sme to skončili, keď som sa dozvedela, že za nimi beha - neskôr mi povedal, že ho to veľmi mrzí, ale bol hlúpy a chcel skúsiť ak ,,iné,,... .dnes mám úžasného manžela, ktorý mi vo veľa veciach (tých dobrých) pripomína tohto bývalého. Akoby som našla jeho ešte lepšiu verziu. Bývalý sa zmenil, ja tiež, veci ktoré sa stali sme si vysvetlili, pre mňa je stále taka srdcovka a myslím, že ja pre neho tiež. Ale nikdy by som sa k nemu už nevrátila, bez ohľadu na môjho muža.
Ktovie, možno aj Vám treba čas aby ste získali iný pohľad. Alebo nájdete toho pravého inde ❤️
Jasné že áno aj ja som mala 20 a za tie 4 roky dome sa niekoľko krát zišli rozišli milovali nenávideli telenovela vždy to bolo vzrušujúce stále sa niečo dialo riskovali sme ako blázni a aj teraz na neho myslím aj keď som vydatá za iného že čo s ním je niesme v kontakte a je to tak lepšie ...on by si ma nikdy nevzal nemalo by to budúcnost...viem to doteraz je slobodný ...🙈