Má vzťah s kamarátom budúcnosť alebo je to len charita?

Mám jedného kamaráta. Sama som už dlho a jeho som spoznala asi pred pol rokom. Párkrát sme sa stretli, niekoľkokrát sme spolu strávili čas alebo celé víkendy. Bola som u neho aj s dcérou a rozumeli sme si. Nikdy však neprišiel s návrhom, že by sme spolu mali vzťah, a tak sme sa postupne stretávali čoraz menej. Už v lete však chcel, aby som mu poslala hlasovú správu od dcérky, v ktorej by povedala, čo by chcela alebo potrebovala. Chcela mobil a nejaké hračky. Mobil povedal, že jej zatiaľ nekúpi, ale priniesol mi domov takmer všetko ostatné, čo si želala. Potom sa to opakovalo skoro každý mesiac. Malá si vypýtala nejaké oblečenie a topánky a on jej ich kúpil. Niektoré veci sú síce z Lidla, ale napríklad tenisky boli Adidas, ale nebola dobrá veľkosť a keď sme šli vymeniť som videla cenovku že 43 euro. Minulý mesiac jej dokonca kúpil značkovú zimnú bundu. Včera večer sme si opäť písali a znovu mi povedal, aby som mu poslala hlasovú správu, v ktorej mu malá povie, čo by chcela pod stromček. Teraz čakám, kým vstane, aby sme ju nahrali. Premýšľam však, či je to správne. Finančne na tom nie som veľmi dobre, dokonca skôr veľmi zle, ale neviem, či týmto neklesám v jeho očiach. Vlastne to nemôžem povedať ani kamarátkam, pretože si budú myslieť, že som naozaj zúfalá. Nejde o to, že by som chcela, aby kupoval niečo aj mne. Pomáha mi to, pretože aspoň nemusím dcérke kupovať oblečenie a iné. Napriek tomu sa cítim trápne, pretože na začiatku to medzi nami vyzeralo tak, že by sme si mohli postupne vybudovať vzťah, ja a on. A teraz mám pocit, že sa z toho stalo niečo úplne iné a berie ma ako projekt charity.