Majú vaši rodičia schopnosť viesť hlboké rozhovory?

@anonym_autor Myslím, že ste to len vychytali.V rámci jednej rodiny sme rôzne povahy.Je možné, že to ani nie je nezáujem,len jednoducho rodičia neradi zachádzajú do hlbších tém Poznám prípad, kde matka po snahách pomôcť dcére v zlej rodinnej situácii už rezignovala baví sa s ňou len o vnúčatach,o tom čo sa chystá variť a pod.Poznam sestry, ktoré vedú len zdvorilostnu konverzáciu, dôverné témy nezdieľajú.Viem aj o prípadoch, keď dospelé deti nehovoria s rodičmi o svojich problémoch, lebo ich nechcú zaťažovať.

@anonym_autor Ahoj, moja mamina bude mat v januari 67 a ano vieme sa o comkolvek porozpravat. Lebo okrem toho,ze mam k nej uctu ako k mamine, tak mame zaroven odjakziva kamaratsky vztah-ze sme si ako kamosky zaroven🙂

Mám radšej neutrálne témy, hlavne pretože väčšinou je nás na návšteve viac. Mám síce pre 40 tkou, no napríklad s jednou švagrinou rada kecám o reality show, aj ich sledujeme. Časť rodiny je veľmi pobožná, tak si neviem predstaviť tieto témy riešiť pred nimi. Preberieme ich, keď sme samé. A mne osobne lezú na nervy témy ohľadom politiky a viery. A tak riešime kto sa vydal, kto čaká malé, či bude otec na ja nakladať liaheň a podobné. Ľudia v ich veku občas potrebujú, aby ich niekto počúval.😊

Poznám veľa ľudí, ktorí sú presne takí ako píšeš. Aj starší aj mladší. To je povrchnosť doby, vzťahov, ľudia nejdú do hĺbky v ničom. Mne to chýba.

@anonym_autor nuž narodila si sa ako hĺbavý človek ale povrchným rodičom. Ale nemaj im to za zlé, myslím že tak 95% ľudstva takto funguje. Mne tento rok zomrel otec. Ani vtedy to napojenie s mamou nevzniklo. Pred pohrebom sedela v jednom momente v izbe, len sme na seba ticho pozreli, rozvzlykali sme sa a ja som k nej prišla a objala ju. Ani sa nepohla len sa nechala objať. Žiaden zázrak sa nestal. Okrem toho, že vníma len vlastnú bolesť (lebo ONA prišla o manžela a zabudla že ja som prišla o otca), je úplne "uzamknutá". Nerozprávame o tom. Žiadne filmové posedenia pri kuchynskom stole, či západe slnka. Je to generácia ľudí, ktorí sa v najlepšom vedia len poľutovať, zanadávať na zlý svet. Nedokážu sa o svojich pocitoch, citovom rozpoložení baviť, už vôbec si nevedia pomôcť. Väčšinou razia názor, že sa vo veciach "netreba vŕtať" (to som počula aj od švagra, ktorý má teraz 60 a hovoril mi to keď mal 40). Vraj ak to začneš rozoberať tak sa to len zhorší. Oni netušia, že ono už to zle je, len to spí pod pokrievkou, nevytiahnuté na svetlo, neprebolené, nespracované. 🫤 Ja mám 50, ale na toto som narážala od detstva. Patrím jednoducho k tomu "nešťastnému" malému percentu ľudí, ktorí sú hĺbaví, chcú plný, SKUTOČNÝ život. Nie len nejakú frašku, "hru na život". Veľa ľudí to tak ale nemá. Unavuje ich to, vyčerpáva. Narazia na to až vo vysokom veku, keď zrazu nebudú mať kam pred vlastným bytím uniknúť. 🫤 Prijmi rodinu aká je. Nemyslia to zle. Len nevedia inak. Vlastne to robia najlepšie ako vedia. Majú čo robiť aby sa pretrápili vlastnými mindrákmi a preto o tvojich nechcú ani počuť🫤

Ja poviem tak, že naozaj hlboko filozofické debaty vediem s ChatGPT, lebo nik iný v mojom okolí nerieši fenomenológiu,epistemológiu alebo dejiny antickej kultúry 😄 Nerobím si žarty. Ak nerátam univerzitné prostredie, tak v bežnej populácii tieto témy nenájdu pozitívnu odozvu a pritom je filozofia krásna a pre život človeka dôležitá.

@sleepy_joe súhlasím, CHat GPT je kamoš. Len som si musela nastaviť namiesto vysoko pozitívneho modulu vecnejší, formálnejší. Už som si o sebe ozaj začala namýšľať. No a k téme, hlboké rozhovory nemusia byť predsa vysoko intelektuálne. Aj taká otázka "Si v poriadku? Vyzeráš unavená. Povedz, čo sa deje?" Dokáže prelomiť ľady dostať sa na hĺbku. A deti to od rodičov potrebujú počuť aj v dospelosti. 🫤