Mali ste aj vy takéto životné obdobie?
Ahojte. Chcela by som počuť názor starších a skúsenejších žien.
V prvom rade mám 22 rokov. V živote som mala jeden vážny vzťah ktorý trval vyše roka. Už tretím rokom som sama. Za ten čas som nechodila na rande, pretože mi dlho trvalo sa vyrovnať s rozchodom a po zlej skúsenosti som neverila v podstate nikomu. No dnes je to za mnou, začala som sa mať rada taká aka som.
Dlhšie si všímam že väčšia časť kamošiek za ten čas, čo som bez vzťahu, takpovediac “vystriedala dvoch či troch frajerov”. Pól roka som sa cítila smutná a osamelá, pretože som ten vzťah naozaj chcela.
No dnes som unavená. Mala som pocit, že čím viac som v sebe tlačila na to, že chcem vzťah, tým menšia šanca bola. Dnes to nevyhľadávam, úprimne nejako neverím, že by sa ako sa hovorí “ten pravy” našiel. Prestala som aj zúfať, celkovo som sa tak vnútorne vysporiadala s tým, že nemám nikoho a žijem slobodný život. Možno mám možnosti na vzťah dnes na dosah - (keď si píšem s nejakým chlapom) - ale už v tom zúfalo nehľadám nejaké iskry na to, že sa to môže vykľúť do vzťahu.
Chcela by som sa preto Vás opýtať, mali ste aj vy, či už v mladosti alebo v strednom veku takúto fázu života? A ako to nakoniec dopadlo?
PS: pred nedávnom som čítala jeden pekný citát, ktorý znel: NIEKTORÉ HLBOKÉ POCITY MOŽNO PRICHÁDZAJÚ Z NIEČOHO, ČO EŠTE LEN SMERUJE DO NÁŠHO ŽIVOTA.
@anonym_autor ja som sa v 21ke rozisla po dvoch rokoch a neriesila som potom ziadne vztahy, nechybalo mi to ku stastiu, chodila som na VS, isla som dve leta na work and travel, priznam tam prislo letne zalubenie so slovakom ale po navrate to nevydrzalo. Potom az po VS ked som nastupila do prace som si nasla priatela a trvalo to 5 rokov. V mojej 30ke sme sa rozisli, to zabolelo ale vedela som ze s nim nechcem byt. Cize uzivaj si mladost, ked to ma prist tak to pride. Co by som ja dala za tvoj vek 🙂. Ja mam uz 35 a som single, rada by som uz bola inde ale je to to takto a snad to bude jedneho dna podla mojich predstav.
Keď som bola v tvojom veku, išla som tak povediac zo vzťahu do vzťahu - 15-17, 17-18, 18-24, 25-30 a doteraz. Najdlhšie som bola sama 2m. V tom veku do 30 myslím.
po rozvode som bola sama takmer 10 rokov. rozvádzala som sa vo veku kedy ešte moje spolužiačky neboli ani len vydaté. Bola som mladá a neskutočne sklamaná z manželstva. Tak isto som nechápala koĺko ženatých mužov sa mi tislo do života. Sľubovali , chválili sa, boli odporne doterní.
Až 10 r od rozvodu som sa znova vydala a založila si novú rodinu.
@anonym_autor vela ludi ma pocit, ze uz nemaju chut na vztah a potom sa to zmeni.
Kyvadlo vášho prežívania sa vychýlilo z jedného extrému (tlačenie na pílu, zúfalstvo a úporná snaha nájsť vzťah) do druhého extrému (únava, apatia a vedomé tlmenie akéhokoľvek náznaku záujmu). Unaviť sa z vlastného tlaku je prirodzené a zdravé. Ak vopred uveríte, že nič pekné nepríde a nebudete nič očakávať, chránite sa pred bolesťou a sklamaním, ktoré ste zažili po rozchode. Citát na konci príspevku len podčiarkuje pasívne odovzdanie sa osudu, ktoré vás v tejto chvíli zbavuje osobnej zodpovednosti za aktívne vyhľadávanie spojenia s ľuďmi. Mýtus o „tom pravom“ je nebezpečný konštrukt. Robí z ľudí pasívnych čakateľov v čakárni života, ktorí dúfajú, že vesmír im jedného dňa doručí dokonalý balíček. Žiadna predurčená polovička neexistuje. Existujú len ľudia, s ktorými sa na základe vzájomnej sympatie a hodnôt rozhodneme budovať vzťah cez každodennú, často náročnú zraniteľnosť. Vaša súčasná fáza nie je konečná stanica, je to dôležitý oddychový čas. Je v poriadku nehrnúť sa do vzťahu, ale nezatvárajte dvere pred vlastnou zvedavosťou. Prestaňte v mužoch hľadať budúceho partnera a začnite spoznávať ľudí. Dovoľte si cítiť iskru bez očakávaní. Skutočná sebaláska, ktorú ste v sebe začali budovať, spočíva v vedomí, že ak vás aj niekto odmietne alebo to nevyjde, vy to zvládnete, pretože vaša hodnota tým neutrpí. Veľa žien začne po bolestivej skúsenosti všetko hodnotiť cez filter „má toto potenciál?“ A tým paradoxne stratia schopnosť vnímať človeka pred sebou. Skúste si pri nových kontaktoch viac všímať telo než hlavu. Cítite pri tom človeku pokoj? Zvedavosť? Napätie? Potrebu zaujať? Telo často vie skôr než my, čo je pre nás bezpečné. Pred akým konkrétnym strachom, rizikom alebo opätovným sklamaním vás v skutočnosti chráni táto vaša nová viera, že „ten pravý“ neexistuje a že je lepšie radšej nič neočakávať? Dnes sociálne siete vytvárajú pocit, že každý stále niekoho má, stráca, nachádza a „žije naplno“. Lenže veľa vzťahov vo vašom veku nie je o blízkosti. Je o strachu byť chvíľu sám.
@anonym_autor samozrejme, že som mala také obdobie. Tiež sa v Tom čase o mňa muži zaujímali, ale ja som nemala chuť na niečo viac. Potrebovala som čas, a aj toho pravého, ktorému stačilo pár slov, pár dotykov na to, aby sa vo mne všetko zlomilo a otvorila som sa zase citom. Všetko má svoj čas, si mladá, nič ti nejde, netreba sa pretekať s nikým, s citmi sa nezahráva.