Mám napísať otcovi?
Ahojte. S mojím otcom sa nebavíme cca 10rokov. Ani ťuk. Pretrhol so mnou kontakt v mojom tínedžereskom veku, kedy si našiel priateľku, dnes už manželku a jej dvoch synov. Priateľka mňa a moju sestru neprijala a nejakým spôsobom časom dosiahla to, že sa otec od nás už úplne otrhol. Nemám mu to za zlé viem, že má na tom vinu hlavne ona. Otca mám rada. No od vtedy som ho ani nikde nestretla aj keď sme bývali v jednom meste.
Teraz mám dve detičky, svoju rodinu a od známych som počula, že otec sa presťahoval blízko mňa. Vedela som, že ho raz určite stretnem. A tak sa aj stalo.
Vošla som do obchodu a bol tam aj s manželkou. Hneď uvidel mňa aj môjho syna. Nepozeral škaredo, skôr to bol pekný pohľad. Ale akonáhle nás uvidela jeho manželka, ponáhľali sa k pokladni a rýchlo preč. Mňa to strašne mrzí, že sme sa ani nepozdravili. Tak veľmi mi chýba. Mám mu napísať smsku? Jeho číslo som našla na googli firemné, lebo ani to nemám. Čo by ste mu napísali na mojom mieste? Ak by ste mu vôbec písali? Ďakujem za rady.
Určite by som radšej zavolala, lebo ten telefón možno ani v skutočnosti nemá, môže mať inú pozíciu ( bez telefónu...) atď viem ako rýchlo sa takéto veci na internetových stránkach opravujú - čiže myslím skôr neupravujú. Aby si si bola na istom že tvoj pokus o kontakt sa k nemu dostal - zavolaj. ( nečítala som všetky komenty, možno ste to tu už rozoberali) Veľa šťastia 🙂
Už ako si sa rozhodla ... čo sa má stať, stane sa. Nemôžeš sa do nekonečná trápiť.
Pozri ja som svojmu otcovi dlhé roky nevedela odpustiť, proste som sa strašne hnevala naňho. Nie nebol zlý v zmysle nebil nás, staral sa o nás po finančnej stránke ... - bol len alkoholik. Postupne som na to prichádzala ... až teraz po dlhých rokoch
/ teraz keď už ja sama mám moje deti vo veku, keď som bola ja vtedy/
som si uvedomila, že mohla som sa trošku viac snažiť , aby náš vzťah bol lepší, ale nie ja som sa iba búrila, zhoršovala to. Teraz to chcem darmo napraviť - už je neskoro. Otec mi zomrel v tom období, čo sa mi narodila moja dcéra a dokonca sa narodila presne na otcove narodeniny / deň, mesiac /.
Takže prajem ti veľa sily.... 🍀
Kedysi som bola v podobnej situacii, s rozdielom, ze on volal, ja som 4 roky nedvihla telefon az sa raz objavil pred mojou pracou, skoro som skolabovala. Nakoniec odisiel dozit domov kde sa narodil, volali sme pisali sme, dodnes mam hrbu dopisov, na zle sa casom zabudne, chyba mi a uz mi prichadzaju na mysel iba pekne spomienky. Vtedy by som povedala ze nezavolal ( nezdvihnem ) ani za svet, teraz by ma to spatne mrzelo, ze po smrti uz taka moznost nie je.
Ja by som sa mi ozvala. Bez ďalších očakávaní. Ze on utiekol ako zbabelec je jedna vec. Ale práve preto, ze viem, aké zlé rozhodnutie z jeho strany to bolo, nezachovam sa tak isto. Keď sa kontakt neobnovi, tak sa neobnovi. Ale ja budem mat sama pred sebou čisté svedomie, ze som sa snažila.
Ja ti poviem z vlastnej skusenosti, moj exmanzel sa takto zachoval k synovi. Ked bude dospeli a uzna za vhodne, ze sa snim chce stretnut, nebudem ho odhovarat. tolko zla, kolko jeho manzelka narobila a on je len hlupy, nie zly. Aj ked by sa mi to nepacilo, aby ho vyhladaval.....ale len ty vies, co citis a mozno prave sa boji on urobit prvy krok, daj mu sancu a uvidis, ci bude chciet on.
@makodob aha krestanka...mne neublizilo ale ona je dooptavdy smutná oslavujte boha namiesto reality stratených rokov a nezáujmu zaslúži si reálne nad ním nedumat a nenat traumy podmedome prenasajuce ba deti. To je jediné čo vás drzi dosť hnusne ospravedlňovať druhych voľby..kedy zabudli a ublížili deťom.