Mám zmeniť svoj život úplne?

Ahojte dievčatá, už som tu písala nejaké príspevky, ale aktuálne sa nachádzam v tak komplikovanej situácii, že som sa rozhodla opäť tu skúsiť napísať. Chcela by som to nejako rozumne zhrnúť aj keď je to taká komplexná téma.
Hneď po škole som odišla pracovať do BA (bolo to hlavne kvôli ťažkej situácii doma, najmä zlému až žiaľ takému toxickému vzťahu s mamou..).
Keď som sem šla, snažila som sa naladiť pozitívne, povedať si, že toto mesto si chcem zamilovať. Začala som ako 24ročná pracovať v korporáte čo ma ale extrémne vyčerpávalo. V tom čase som začala aj taký vzťah na diaľku cez celú republiku, ale akosi som to ešte dávala. Potom to nevyšlo a doľahli na mňa veľké výčitky svedomia, že som tomu človeku ublížila. Začala som byť často chorá, vynechávala som v práci, prestala som chodiť s priateľmi na túry a pod. Do toho sa pridala šikana na byte (bývala som priamo s majiteľkou a začala po mne kričať, buzerovať ma za úplne drobnosti ako nesprávne uložený príbor, či stupeň môjho radiátora v izbe a pod.) Takto po rozchode zničená som musela ešte utekať z bytu, šla som na nový byt kde boli opäť zlé podmienky, nekúrilo sa, kopa molí a pod, utekala som teda odtiaľ do ďalšieho bytu kde bývali zase chalani a baby ktorí tam fajčili, vodili si tam partnerov (počula som hocikedy zvuky cez stenu). Bolo to pre mňa o to ťažšie že som veriaca baba a preto sa mi tam nebývalo dobre. Do toho všetkého prišlo extrémne vyhorenie v práci, šikana zo strany šéfky a pod. Utiekla som odtiaľ do novej práce kde ma síce typ práce menej vyčerpával (bola to štátna správa) ale opäť obrovská ešte väčšia šikana od nadriadeného. Krik, ponižovanie, výsmech typu že som totálne neschopná a pod. Často som v práci skončila v slzách ale začala v tom čase korona a bála som a odísť tak som to trpela ešte rok. Do toho som ostala aj úplne sama na byte bez spolubývajúcich a tu sa začali asi moje psychické. problémy zhoršovať. Napokon ma z tej práce veľmi surovo vyhodili s tým že som úplne neschopná. Nejako som ale pozbierala a začala na sebe makať, rôzne kurzy a pod a o pár mesiacov sa zamestnala v novej práci kde boli tie vzťahy o 360 stupňov iné. Veľmi som sa snažila uspieť a získala som tam rešpekt u vedenia čo sa ale odrazilo na kolegyniach ktoré závideli a jedna ma opäť začala hnusne šikanovať. Najhoršie bolo, že to vyhorenie sa vrátilo a bolo to ešte horšie. Začala som mať depresie, úzkosti, práca ma nebavila hoci stále som ju robila veľmi dobre a vedenie bolo spokojné. Medzitým som mala ešte pár neúspešných vzťahov s takými psych. chorými chalanmi čo boli ďalšie bolestivé veci. Viem, že je to dlhé ale už sa blížim k záveru.
Čiže v skratke takéto striedanie práci, bytov, vzťahov, kamošiek a stále neúspešné po 1,5 roku väčšinou silné vyhorenie. To posledné vyhorenie vyústilo v zaseknutie platničky v chrbtici a liečila som to skrz chronické bolesti asi 2 roky. Práve v tomto momente mi tak aj mama začala klásť na srdce či som v tej BA skutočne šťastná či je to správne miesto pre mňa. Priznám sa že nikdy som tu nechcela ísť, ale nevedela som kam a vedela som že musím preč z domu. Mala som tu ešte kamošky zo strednej a vš preto som vtedy šla do BA. Napokon som odišla aj z tej poslednej práce kde bolo vedenie spokojné a zobrala si pol roka voľno aby som sa dala dokopy no upadla som ešte do väčšej depresie a úzkosti. V tom čase som prišla aj o všetky doterajšie kamošky. Platila som si drahé terapie ale akosi mi bolo stále zle. Napokon som sa opäť zamestnala v korporáte ale tentokrát s veľmi fajn šéfom aj kolektívom hoci bývanie mám opäť zlé. V práci mi je dobre ale čo sa týka platu nemôžem si dovoliť brať hypo ani samostatný nájom a stále som na byte s ďalšími 4 ľuďmi kde mi nie je dobre a nemám súkromie. Dostala som prac. ponuku do KE a premýšľam či všetko zanechať a odísť z miesta kde bolo toľko zlého alebo to bude len útek. Viem, že domov sa vrátiť nemôžem, hoci by mi to veľmi pomohlo, nájsť na chvíľku pokoj a oddych v rodine. KE sú trošku menšie mesto a bližšie k mojej rodine. Premýšľala som či tam nezačať nový život, ale mám už po 30tke a akosi si neverím vôbec ani čo sa týka nájdenia vzťahu či kamošov. Pred pár mesiacmi som s depresiou skončila aj u psychiatra a rozmýšľam či v tom všetkom urobiť toto rozhodnutie. Moja terapeutka mi priamo povedala žeby to na mojom mieste skúsila, ale ja som totálne rozbitá a v chaose čo ďalej. Neviem to ani opísať ako sa cítim, ale čistý chaos.