Mamičky, ako zvládate odchod detí z domu?
Mamičky dospelých detí, ako znášate (alebo ste znášali) odchod detí z domu? Či už dočasne alebo natrvalo, či na internát alebo trvalé odsťahovanie? Pre mňa je to dosť ťažké - jeden syn ide na VŠ internát, ďalší do podnájmu (tiež na VŠ, ale do iného mesta). Máme viac detí, takže prázdne hniezdo ešte nemáme, ale proste cítiť, keď i len jeden nie je doma. A viem, že deti vyrastajú a postupne budú odchádzať, ale nejak som si ten pocit nevedela predstaviť, až kým som ho neokúsila 😢 A viem, že závisí veľa aj od postoja detí, od ich povahy, od vzájomných vzťahov atď., a práve aj v tomto sú obaja synovia dosť odlišní.
Je tu niekto, kto prežíva niečo podobné? Alebo kto tým už prešiel? Ako ste to prežívali? Ja som veľmi citlivá a to ma štve, lebo to prežívam najviac v celej rodine..
pri tej predstave ma mrazi, o chvilu je dospely, ale stale je to moj chlapcek, myslim, ze to budem tazko znasat :( zacinam pomaly chapat semetriky svokry, ked im nejaka"vezme" syna 😂
Ťažko to znášam, ale snažím sa syna nedusiť. Takže sa v tom vedome kontrolujem, aby som nevolala príliš často atď. a nerušila veľmi. Ale je to veľmi ťažké a je mi veľmi smutno za ním. Najprv 6 rokov študoval v inom meste a chodil len na víkendy. Po výške hneď si našiel prácu v ČR. Najprv som preplakala 3 dni. Je tam už 8 rokov. Domov chodí tak aspoň raz do mesiaca, niekedy viac. Je taký typ, že chce ukázať, že je samostatný. Ja by som prijala viac komunikácie, takže dosť trpím, chýba mi a nikdy si nezvyknem. Človek to musí len akceptovať.
no ja mam
doma dospelu a uz by som prijala keby sla do svojeho😀
Postupne sa to zlepšovalo,voláme si píšeme,občas sa stretneme,podľa toho ako má kto dovolenku
Máš dar cítiť silno pozitívne emócie a smútok keď niečo pekné končí. Neštvi sa na seba. Maj sa rada! Váž si to na sebe. ❤️ ❤️ ❤️
Iní to možno tiež prežívajú, len to nechcú priznať. Skvelé,
že to priznávaš.
Moja mama bola smutná a bolo jej do plaču, keď som odchádzala na vysokú školu.
Ale práve po mojom odchode sa náš vzťah zmenil k lepšiemu. Dnes sme spolu často, môže ma navštíviť kedy chce a rozprávame sa viac už ako dve kamarátky a pomáhame si. Oveľa viac si dnes rozumieme.
Takže niečo dobré ťa znovu čaká - možno vnúčatá, možno niečo iné.
Neodsudzuj sa za to, že niečo veľmi prežívaš. ❤️
Deti majú šťastie, keď majú milujúcu mamu, dospelé či nedospelé.
@zobaka na toto sa snažím zatiaľ ešte nemyslieť, to už je vyšší level, ale verím, že keď to príde budem na to pripravená a nevesty budú super.
@zmrzlinka8 tá bolesť neprešla ani po takej dobe? 😲
@galioska to som si aj ja myslela pri najstaršom, koľko bolo aj hádok a nedorozumení, no a na to som zabudla a chýba mi 😢
moja babička stále prežíva dodnes že či sa nám niečo nestalo keď len meškáme cestou k nej a keď nedvíhame telefón. Na jednej strane skvelé, že aj po takej dobe sú vzťahy s deťmi vrelé 😊
Na druhej, škoda zanedbávať jedno dôležité dieťa - to v tebe. Deti sa trošku musia starať sami o seba, ale ty si môžeš dopriať niečo pekné a rozmaznávať svoje vnútorné ja a byť trošku "sebecká". o to viac energie budeš mať neskôr pomáhať im, keď bude treba.
Mne je smutno len to čítam.Myslim, že to budem s mojou povahou prežívať zle a muž ani nehovorím.Teraz bola dcéra 3 dni na výlete v zahraničí a stále sa pýtal či písala, už sa ozvala...
Ale dusiť a držať ju doma nemôžeme.Uvidime co nám život este prinesie a je úplne samozrejmé, že chýbajú a zrazu je doma tichšie atď...menej citlivé ženy to majú ľahšie😉
Tes sa, ze si dostala ten dar mat deti, ktore su schopne samostatneho zivota, pre rodica nie je nic viac ako prave toto. Co by za to dali ti, ktori vedia, ze ich deti su na nich odkazane a ze oni sa raz pominu.
Ja som sa vzdy povazovala za citliveho cloveka, ale asi som hrosia koža podla toho co tu citam ake ste mali nareky.🙈 Ja sa tesim, ze nezostali trcat doma, urcite je samostatnost pre nich lepsia ako trcat mame doma pri sukni. Nech sa len ucia, prebijaju zivotom. A to mne obaja odisli pred rokom naraz prec, ziadne ze jeden a potom druhy. Ale vselico sa moze v zivote stat, este sa mozu domov vratit
Dve dospelé dcéry sú z domu,o rok odíde aj syn na vš do česká a ja pôjdem do dôchodku.Uz teraz sa toho prázdneho hniezda bojím.Nebude to vôbec ľahké.Nastastie to trochu kompenzuju vnucatka,aj keď ich vidím menej akoby som chcela.Toho posledného " posiela" do sveta nielen študovať ale aj žiť situácia na Slovensku,a to ma teda riadne štve.Ale podporujem moje deti vo všetkom,je to ich život a nech ho žijú podľa svojich predstáv,ja sa s tým len musím zmieriť a modliť sa za ne.
Dcéra odišla na internát,mne je smutno najviac v nedeľu, keď odchádza, ale zároveň som nesmierne hrdá, že je z nej schopné mladé žieňa.
autorka, bolesť neprejde, len sa snažím ju nevnímať a nemyslieť na to. takže si zamestnávam myseľ inými vecami. Rešpektujem a snažím sa to vidieť z tej strany, že som vychovala šikovného syna, som naňho hrdá . Keď príde domov, tak som šťastná. Keď doma spí, tak mám taký pokoj v sebe vtedy.
Pridávam sa k hrošej koži. Bola som rada, že dcéra je samostatná a nie je odkázaná na vodenie za ručičku. Dúfam, že to tak bude aj pri synovi a za 2 roky, keď bude mať 18 bude tiež schopný samostatného života.
Dcéra býva 10 minút autom od nás, stretávame sa, mame dobrý vzťah, žiadnu drámu som pri jej odchode nezažila.
@sisaka no veď keď býva 10 minút autom od vás, tak to nie je vzdialenosť. Môj syn žije 9 hodín autom odo mňa
Ja sa toho tiež bojím a do ma moje dieta len 9 rokov. Ale na druhej strane chcem aby žila svoj život. Tak to má byť a hotovo
@mimikarol to áno, len tá bolesť na dušu prišla a nepýtala sa 😕
Moje starsie dieta islo na intrak do UK v 16. Prve dva roky to bolo pre nas dost narocne, najma kvoli veku. Od 18 je v Amsterdame, uz dostudovala VS. Sme nesmierne hrdi, akeho zivotaschopneho a samostatneho cloveka sa nam podarilo vychovat😊.
Mladsie buduci rok maturuje, tiez pojde dalej studovat do Holandska. Uvidime, ako to budeme zvladat, ked budu uz obe deti prec.
Ale tak letiet sa da do Holandska vzdy 🙂
Na mña to dolahne najma po prazdninach, ale uz som si zvykla. Vidime sa tak raz za mesiac, niekedy aj menej. Na druhej strane som rada, ze si pripravuje buducnost a ze vie fungovat sama, od 18-tich je 2000km od domova vo velkomeste, ktore predtym nepoznala, v byte, nie na internate, musi si robit jedlo, do skoly chodit metrom cez po mesta..... Pre mladych je takato skusenost pozitivna, ziskaju rozhlad, naucia sa spoliehat sami na seba a byt zodpovedni, spoznaju svet. My sa musime naucit zit s tym, ze nasa uloha bola pripravit ich co najlepsie na zivot a dalej uz musia ist sami, aj ked lubit ich budeme stale, rovnako ako tu aj budeme pre nich vzdy, ked to budu potrebovat
ja to budem citit rovnako ale zaroven budem rada ked si uvedomi aj ine zivotne udalosti, strasti. Lebo takto je to stale spolah na rodicov. A generacne rozdiely tiez robia svoje, ja som za akcnot, ona ze ved to pocka a to je uz potom zle😬
Ja dufam ze moje deti budu po mne a muzovi a nikam neodidu 😂 My by sme daleko nesli od rodiny.
Buď rada že máš schopné dieťa. Radšej by si chcela prevádzkovať mu mamahotel do 40tky? Poznám zopár rodicov, ktorí sa nevedia ,zbavit' dávno dospelého dieťaťa. 25rocni mladí ľudia sedia doma, nepracujú....veď načo, rodičia zabezpečia....buď šťastná.
ako prirodzený chod života. Chýba mi, samozrejme, ale ja som vychovávala svoje deti pre život (ich samostatný a čo najlepší život), nie ako svoju hračku, ktorú mi nesmie nikto vziať (ani nejaká nevesta, ktorá je už dopredu zlá)
ja sa na to neskutočne teším, teraz bol 2 týždne na sústredení, týždeň doma a zase týždeň mimo a tak sme si s manželom oddýchli a užili si jeden druhého ako už dávno nie... syn má ešte len 17 ale teším sa keď bude samostatný mimo nás (a to máme vzťahy veľmi dobré)
@janinah pamätám si na tvoj starší príspevok, kde si písala, že dcéra je celé leto preč a bolo ti smutno 😔 Asi je to ale iné, keď bude "vylietať" posledné dieťa, však? Pred pár rokmi bol najstarší pol roka 400km od domova, vtedy som okúsila tento pocit prvý krát, potom sa ale vrátil, našiel si tu prácu a bolo dobre, na všetko som zabudla. Hovorím si, veď neviem aj teraz, čo a ako budú ďalej.. Každopádne rátam s tým, že raz odídu úplne a založia si svoje rodiny.. Len chcem byť na to nejak duševne pripravená a verím, že nebudú ďaleko a budeme mať dobré vzťahy.
Nemyslím.ze na toto sa dá pripraviť.To len raz príde a budeme musieť nejako reagovať a spracovať celú situáciu.
@zmrzlinka8 aha, ja že sa bavíme o deťoch, čo vyleteli z hniezda a nebývajú doma. Som to zle pochopila.
Ja v pohode a to mám iba jedno dieťa. Teším sa, že som ho vychovala tak,že je samostatný jedinec, ktorý sa vie o seba postarať, má svoj vlastný život a že sa nestratí. Ale ak potrebuje pomoc, pomôžem, no inak sa nevnucujem