icon

Ako podporiť partnera pri strate blízkej osoby?

15. okt 2024

Prežívame veľmi ťažké obdobie. Pred týždňom nás opustila mužova starká. Bral ju ako druhú mamu a veľmi ťažko nesie jej odchod z tohto sveta. Je to pre nás všetkých veľmi náročné, ale on sa trápi najviac. V noci nemôže spávať a každý deň za ňou plače, nevie sa s tým vyrovnať a hovorí, že to nezvláda. Stojím pri ňom, pokiaľ mi dovolí obíjmam ho a som mu oporou, ale mám pocit, že to nestačí. Boli ma vidieť ako trpí. Máme malé dieťa, ja sa musím držať, hoci tiež mám ťažké noci a zle spávam kvôli tomu čo sa stalo. Ja nesmiem tak veľmi trúchliť, zlomilo by ma to a to nemôžem dovoliť. Obaja sme veľmi citlivé povahy, hlavne keď sa jedná o našich blízkych. Prosím, ako mu môžem pomôcť prekonať to?

avatar
bublinka1426
•
15. okt 2024

cas :(

avatar
biba_18
•
15. okt 2024

tak. čas. čas nie vždy pomôže ale on má predsa vás, takže myslím že jemu čas pomôže…

avatar
janinah
•
15. okt 2024

Kúp mu Persen forte.

avatar
marianarem
•
15. okt 2024

No najviac asi tak, ze mu nechas priestor, aby bol smutny. Mozete sa o starkej rozpravat, robit nejake ritualy, napr. zapalit jej kazdy den sviecku. Musi sa to odsmutit, tam niet inej cesty. Akurat treba davat pozor, ci sa z toho nestava patologicka depresia a to je vsetko.

avatar
liv1
•
15. okt 2024

Ak hovori ze to nezvlada, tak mu vyhladajte psychologicku pomoc. Ulavi sa mu

avatar
dominikamacakova
•
16. okt 2024

Je to len týždeň. Normálne vyrovnávanie je aj to keď človek plače po nociach. Bežne najhorší smútok trvá rok a odznieva druhý rok. Ty netrúchliš a je to pre teba v poriadku, on trúchli a to je tak isto v poriadku.

autor
•
16. okt 2024

@dominikamacakova ja trúchlim tiež, ale nemôžem sa spustiť ako on, ja som celý deň s malou, nemôžem v jej prítomnosti neustále plakať, nerobilo by jej to dobre, je velmi vnímavá a cíti zo mňa, keď smútim…

avatar
benimnadir
•
16. okt 2024

Nemáš iný liek na to, len čas. Tiež som hľadala kadejaké rady, keď mi zomrel ocino, čas pomohol. Bolesť nezmizla, ale už je znesiteľná.

avatar
dorottka
•
16. okt 2024

Nijako, len na neho netlac a neukazuj, ze mas obavy. Jeho smutenie je uplne v poriadku. Najviac chyb robia blizki, ked ludom davaju deadline na smutenie, to je neuveritelny tlak. Smutok ma velmi vela podob a u kazdeho prebieha inak.

avatar
dominikamacakova
•
16. okt 2024

Mne zomrel muž a tiež som nerevala pred deťmi ani som sa neopúšťala a to bol "trochu" rozdiel ako keby zomrela mužova babka... Však jeho nechaj nech sa s tým vyrovná po svojom.

avatar
rorino
•
16. okt 2024

U mňa bol hlavný dôvod syn,pre neho som sa musela pozbierať ,prekonať a fungovať.Su chvíle keď sa aj teraz dokážem rozplakať,že už nemám ocina,no ale to je život🤷🤷

autor
•
16. okt 2024

@dominikamacakova ja naňho absolútne netlačím, to je tak ťažké pochopiť, že ma trápi keď ho vidím ako ho smútok zožiera? mne je jasné, že to bude trvať kým sa s tým vyrovná

avatar
dominikamacakova
•
16. okt 2024

Je to iba týždeň, ako som napísala môže to trvať aj rok, dva....aj psychológ iba počúva a podporuje, žiadna rýchla "pomoc" neexistuje. Mozog si musí zvyknúť na to, že tu daná osoba už nie je a to chce čas, nič iné len čas.

avatar
cukroska
•
18. okt 2024

Chce to čas....všetkých nás to zlomí ,zasiahne aj bolí..Určte by som mu dala niečo na ukludnenie a ak to nepomôže a ani dohováranie tak nie je hanba ani psychológ. Hlavne keď dlhodobo nebude spávať môže to spustiť rôzne iné choroby. Aj depresiu. Úprimnú sústrasť. Bude to časom lepšie. Prežila som v rodine už veľmi veľa úmrtí blízkych ľudí ktorých som milovala..aj otec mi zomrel ked som mala 14.rokov a zmenil sa nám život úplne. Ale časom prebolí...musí!

avatar
cukroska
•
18. okt 2024

Nesmie sa tomu poddať proste. Je v poriadku smútok sj bolesť a ak plače aspoň sa mu uľaví a nedrží to v sebe.Ale nemôže zabúdať,že ON má pre koho žiť.Má predsa VÁS aj inú blízku rodinu a to je najviac! ❤🙏 Život je raz taký...a kľudne mi to prečítaj. Je úplne v poriadku smútiť,aie vysvetliť mu,že jej je možno už lepšie a netrápi sa.A bude dávať na Vás zhora pozor.

avatar
vasilpalo
•
21. okt 2024

Mne zomrel najprv 32rocny syn a o rok manzel.Bolo to v priebehu 2022-2023rokov.Zivot sa mi zastavil.Ani neviem ako som to vsetko zvladla a ako mam ist dalej .Ostala som vo velkom byte sama.Deti mam este dve,tie maju svoje byvanie a rodiny,ziju v inych mestach,nehovorim ze mi nepomahaju,ale maju svoje starosti.Som vdova s nizkym dochodkom a viete ako sa dnes tazko zije,zaplatit ucty a lieky na zivot mi ostava sotva150eur,su odomna este ludia co sa maju horsie,mam aspon kde byvat ,mam co jest a zijem s bolestou v srdci.Je to tazke kto take nieco nezazil to nepochopi.Zamestnat sa nemozem kvoli zdr.stavu a u nas na vychode takych ani nezamestnaju.