Mamky, ktoré už nemajú mamky
Ste tu také? Asi sa potrebujem vyrozprávať a trochu podporiť. Moja mamka sa nedožila ani môjho tehotenstva. Bola som s tým ako tak vnútorne zmierená, až pokiaľ sa mi nenarodilo bábätko. O chvíľu ma rok a ja mám pocit, že je to pre mňa z mesiaca na mesiac, s každým pokrokom dieťatka len horšie a horšie🥺😢 Chýba mi najviac na svete a ten pocit, že nikdy neuvidí moje deti 😭 Ako to zvládate baby?
Moja mama sa nedozila ani mojej dospelosti. Hned po svadbe mi zomrel aj otec, takze moje deti nikdy nepoznali mojich rodicov. Zivot pise rozne pribehy a aj ked to je smutne, nemozes sa tomu poddavat, dakuj za to, co mas.
Ťažko, ťažko....časom to neprešlo a nikdy neprejde....hocikedy si poplačem. Deti nemajú starých rodičov vôbec. Ocka sme našli, keď sme prišli sláviť Vianoce....život vie byť celkom sviňa😢😢😢
Mne mama zomrela rok pred narodenim dcery. Otec ked mala menej ako 4 roky. Pamata si ho, ala on bol chory, vacsinou z nemocnic... Dnes mam pubertiacku a je mi strasne prestrasne luto, ze nezazila atmosferu mojej povodnej rodiny.
Moj muz su uplne rozdielni, potrpia si na vyzor, zamerani su na vykon, sutazenie, vhravanie, funguje u nich sarkasticke podpichovanie atd atd atd...
U nas fungoval skor humor a boli sme dotykovi - vystiskali sme sa, pohladkali.
Moj muz iba pozdravi mamu a otca, ked ta pride. Oni sa ani pri stretnuti nevyobijmaju. Ani ked sa dlho nevideli. Nezavola im len tak ani oni jemu, len ked nieco hori, ked nieco potrebuju. Ja som nasim volavala 2-3 razy do tyzdna... len tak ako sa maju.
Nasa dcera je skor do tamtej chladnej rodiny. Ale podla mna hlavne preto, ze tu vrucnost nemala kde odkukat, lebo samozrejme moj muz je taky rezervovay aj ku mne. Aj mne to chyba, aj si pytam, aby to bolo inak, ale niektore veci nevies velmi zmenit na ludoch...
Áno sme tu také viaceré.. ja už tiež nemám ani jedného rodiča, mama zomrela keď som mala 6 a ocino keď som mala 28. Ľúto ti to bude vždy ale musíme žiť tak ako nám to osud/vesmír/pán Boh pripravil..
@jumama
@gelifil
Máme rovnaký príbeh všetky tri 😥 Ten istý scenár aj u nás. Preto mi je to ešte viac ľúto všetko a horšie to nesiem. Keby som bola v mužovej rodine prijatá s otvorenou náručou a zažila to, čo bolo vždy v našej rodine (láskavosť, prejavy úcty, vďaky), tak by to určite bolo aspoň o kúsoček lepšie, tak som ale odkázaná akurát sama na seba.
@ anonym 😢😢😢
Moja mama sa nedožila prveho roku a to stihla objednat aj tortu 🙈🙈🙈 o to horsie, ze zomrela tragicky. Myslim na nu aj po 10 rokoch. Ako by sa tesila z vytúženého vnúčika. Veru chyba mi v zivote. Sem tam si s nou imaginárne pokecám. Ale zivot ide dalej, treba to zobrat ako fakt.
@gelifil môžem prosím napísať správu?🙏❤️
@betulinka1 😢 veľmi ma to mrzí..
@všetci vidím, že nás je tu kopu, ďakujem všetkým za komentáre a príbehy ❤️ aj za povzbudenie..
Moja nevyziadana rada - hladaj si spolocenstva mimo rodiny, kde ti naplnia tu potrebu prijatia. Potrebuje to kazdy clovek. A ked prijmes, ze tamta rodina je chladna a vies, ze sa to nezmeni, prestanes aj cakat od nich nieco. Ale mozes to najst inde. Ci kamosky, ci v praci nejaka kolegynka, alebo vyslovene chodievaj na nejake kurzy, tvorenia spolocne, u nas v materskom cetre byva vselico aj pre mamy, nejake svoje hobby rozvijaj, kde najdes tie spriaznene duse. To velmi pomaha, mat to takto v nejakej inej komunite, nemusi to byt silou mocou rodina.
Mne mama zomrela mesiac po mojej maturite.. už to bude 21rokov..
Moje deti ju teda poznajú len z rozprávania.. chyba mi, bola by výborná babka.. ale je zvláštne že ju veľmi vidím najmä v mojej dcére... Dokonalo v tomto príklade vidno, ako predkovia žijú v našich deťoch, čo je úžasné..
Mne mamina náhle zomrela necelý týždeň po narodení mojej druhej dcérky. Dokonca som ju "musela" ako také týždňové bábo zobrať aj na pohreb. Ešte ju stihla vidieť aj naživo a na druhý deň už nebola. Staršia si to obdobie odplakala so mnou, aj keď tým, že som mala dve maličké deti, nemala som veľa času na smutenie. Bolo, je to ťažké stále. Aj deťom občas ja sama poviem, akú by z nich mala starká radosť. Verím, dúfam v to, že nás od niekial vidí a teší sa s nami z našich rodinných radosti.
jasné
inak všimla som si viac deti, ktore sa podobaju na starych rodičov, aj synovcovu fotku, ked som dala vedľa môjho otca, akoby mu z oka vypadol, ked boli v rovnakom veku..ak ťa to poteší, možno nájdeš v svojich deťoch záblesk rodičov či už výzorovo alebo povahou a tie podoby sú neskutočné
@tairyx tak ty si to zas mala podobne ako ja. Mne mama, ked som mala 10 a ocko, ked som mala 26. Sice som bola dospela a samostatna, ale veruze som citila vtedy obrovsky pocit prazdnoty, ako by som nemala za kym ist. Toto mi zaplnili deti, tie su moja rodina, jedina istota.
@lindusss2016 ja mám pocit prázdnoty stále. Tiež mám deti, už veľké (ešte nezaopatrene, študujú), a desím sa už teraz toho, že ma jedného dňa nebudu potrebovať, ale čo narobím, taký je život🤷♀️
Je mi z toho smutno. Zomrela velmi skoro. A stále mi chýba. Myslím na ňu stále.
Je to divny pocit,ale casom to potom preslo. Moja mama,moje deti nikdy nevidela. A otec stihol obe deti. Ale horsie ,ze si ho nepamataju ako deda. Je to niekedy strasne hlavne ked idu vianoce atd zapaluju sa sviecky a syn sa opyta ze a kto to bol? Tak ho ukazujem aspon n foto