Miluje ma, no odmieta manželstvo. Ako ďalej?
Som sama s dieťaťom a po čase som stretla muža (rozvedeného), pre ktorého som (podľa jeho slov) „to najlepšie čo ho v živote stretlo“, ale nie je ochotný sa znovu oženiť (na začiatku vzťahu sa vyjadril, že by bol ochotný to kvôli mne prehodnotiť). Vysvetlila som mu, že ak niekoho milujem a chcem s ním stráviť zvyšok života, tak chcem mať vzťah „na poriadku“ a nechcem s nikým žiť „nadivoko“, že je to pre mňa veľmi dôležité. Prvý rok sme trávili väčšinu dní spolu, ale postupne sa čas ukracoval (práca, separátne domácnosti) a teraz máme na seba čas tak hodinu denne počas pracovného týždňa, ale priestor na intimitu väčšinou nemáme. Keď prejde nejaký čas, odkedy sme mali možnosť byť sami, a iniciatíva odo mňa neprichádza (čaká, že nechám povinnosti, dieťa, a v stave maximálneho vyčerpania budem po práci letieť pol hodinu v premávke za ním, mať s ním sex a potom letieť pol hodinu v premávke naspäť za dieťaťom), začne byť nepríjemný, odutý, hľadá na mne chyby a vyčíta mi rôzne veci. Sme spolu už dosť dlho na to, aby sme náš vzťah posunuli, čo by vyriešilo aj tento nedostatok, ale keď otvorím túto tému, začne byť nepríjemný a povie, že keď budem na neho tlačiť, tým viac sa tomu bude brániť. Na jednej strane cítim jeho lásku a oddanosť, trávime spolu takmer všetok voľný čas, je mi oporou, absolútne so všetkým mi pomôže, je pozorný, venuje sa môjmu dieťaťu, vyjadruje sa, že ma nechce nikdy stratiť..., na druhej strane ma tento jeho postoj zneisťuje a cítim, že som sa ocitla v slepej uličke a neviem ako ďalej. Máte s takouto situáciou niektorá skúsenosť?
Stručné zhrnutie
- Viacerí diskutujúci odporúčajú pred rozhodnutím o svadbe najskôr vyskúšať spoločné bývanie, aby sa preverilo, ako partner funguje 24/7 a ako reaguje na starostlivosť o cudzie dieťa.
- Časté zistenie v diskusii je, že muž, ktorý otvorene odmieta svadbu, pravdepodobne nechce dlhodobý záväzok a toto treba brať ako relevantné kritérium pri rozhodovaní.
- Riešenia navrhované v diskusii boli: otvorený kľudný rozhovor o predstavách, nastavenie hraníc a priorít, prípadne psychoterapia pre opakujúce sa vzorcovité problémy vo vzťahoch.
Q: Ako postupovať, ak partner miluje, ale odmieta sa oženiť?
A: Diskusia odporúča viesť kľudný otvorený rozhovor o očakávaniach, skúsiť spoločné bývanie ako test kompatibility a ak sa nedospeje k dohode, zvážiť rozchod alebo dohodu na jasných hraniciach vzťahu.
Q: Má zmysel dať ultimátum "svadba alebo koniec vzťahu"?
A: Viacerí diskutujúci považovali nútenie do svadby za neefektívne a radili hľadať kompromis (napr. spoločné bývanie, jasné finančné dohody) alebo vzťah ukončiť, ak sú predstavy nezlučiteľné.
Q: Prečo by sme mali pred svadbou skúsiť spoločné bývanie?
A: Diskusia uvádza, že víkendové stretávanie a sex sú odlišné od spoločného bývania 24/7; spoločné bývanie rýchlejšie odhalí problémy s každodennou starostlivosťou o dieťa, financiami a rutinnými konfliktmi.
Q: Ako vplýva na rozhodnutie svadby prítomnosť dieťaťa z predchádzajúceho vzťahu?
A: Mnohé príspevky tvrdia, že veľa mužov má problém akceptovať cudzie dieťa a že vzťah s dieťaťom vyžaduje overenie cez spoločné bývanie pred záväzným rozhodnutím o svadbe.
Q: Čo robiť, ak vierovyznanie bráni žiť v konkubináte, ale pár má už intímny vzťah?
A: V diskusii sa objavila rada poradiť sa s kňazom alebo náboženským vodcom a zároveň reálne zvážiť, či sú praktické vzťahové kroky (spoločné bývanie, dohody) v súlade s vierou, prípadne zvážiť iné riešenia.
Q: Má zmysel hľadať odbornú pomoc pri opakujúcich sa problémových vzorcoch vo vzťahoch?
A: Viacerí diskutujúci odporučili objednať sa na terapiu ako spôsob riešenia opakujúcich sa vzorcov vo vzťahoch a prevenciu opakovania chýb z minulosti.
Závery z diskusie
Zhoda
- Pred svadbou je rozumné overiť fungovanie vzťahu spoločným bývaním, pretože víkendové stretávanie nemusí odhaliť každodenné problémy.
- Muž, ktorý na začiatku vzťahu jasne odmieta svadbu, pravdepodobne nechce záväzok a toto treba považovať za dôležitý signál pri rozhodovaní.
- Ak sú v partnerskom správaní manipulatívne postoje alebo opakované vzorce, diskusia odporúča psychoterapiu ako možnú pomoc.
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že svadba je zásadná pre „mať veci na poriadku“, zatiaľ čo iní tvrdia, že papier nie je potrebný a dôležitejší je obsah vzťahu; obe možnosti sa v diskusii uviedli ako legitímne prístupy.
- Niektorí považujú sex bez spoločného bývania za nekonzistentné s vierou, iní považujú spoločné bývanie za nevyhnutné overenie pred sobášom; diskusia uviedla obe perspektívy.
Otvorené otázky
- Ako rozlíšiť, či odmietnutie svadby je prejavom strachu zo zlyhania minulého manželstva, alebo jednoduchou neochotou k záväzkom?
- Ako najlepšie ochrániť záujem dieťaťa pri rozhodovaní o spoločnom bývaní s partnerom, ktorý nie je jeho biologickým rodičom?
- Aké konkrétne kroky a časový rámec sú optimálne pri testovaní spoločného bývania pred sobášom?
- Ako zladiť náboženské presvedčenie so želaním overiť vzťah spoločným bývaním pred svadbou?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
spoločné bývanie, konkubinát, svadba, terapia, ultimátum
Miesta a osoby
žiadne
@sheila121 nemyslíš vážne, ze ideš porovnávať vztah otca k dietatu a cudzieho chlapa k dietatu? A že je jedno, ci je to bio dieťa a chlap ma mat rad rovnako deti. To si urcite robíš prdel. Drvivá, fakt drvivá väčšina chlapov ma problém akceptovať cudzie deti, to ženy sú tolerantnejsie k chlapovym deťom. Vo svojom okolí mam množstvo takých príkladov, kedy chlapi s cudzími deťmi nevychádzali, našli si neskor bezdetne partnerky, oženili sa a su dobrými otcami. Aj môj švagor mal takýto vzťah a kým spolu nezačali žiť, s partnerkyným dieťaťom si rozumel, v spoločnej domácnosti už spolu žiť nevedeli a rozišli sa preto. Oženil sa, ma 2 synov, už škôlkarov a je výborným otcom. Nepoznám človeka, ktorý by mal cudzie dieťa rovnako rád ako svoje, to je proti logike. Ja som pred MD pracovala v jasliach, deti mám rada, ale v žiadnom prípade nie tak, ako svoje vlastné.
@sheila121 je psychogicky nemozne a uplne proti prirode prechovavat rovnake city k vlastnemu a cudziemu dietatu. Existuje len velmi malo muzov, ktori dokazu bezproblemovo fungovat s cudzimi detmi. Prizvukujem bezproblemovo. Mam rozvedene kamaratky, maju chlapov, ale vo vacsine pripadov to je neustaly boj dieta vs. chlap. Moj svagor zije s rozvedenou, ktora ma 2 skolkarky. Dievcata su v striedavke, pocas chorob vzdy u otca (matka ma oslabenu imunitu) a svagor milionkrat povedal, ze keby s tymi jej dievcatami mal zit stale, teda 24/7, uz su davno rozideni.
Moj manzel je prikladnym otcom, s detmi sa dokaze zahrat tak ako ani ja nie, navesa na seba satky, dcera ho zmaluje, vyrobi z polystyrenov kadeco a uz je dinosaurus, hroch a neviemco. Nemam problem odist z domu aj na cely den, postara sa. Cudzie deti nema rad a netaji sa tym. Pri oslavach, stretnutiach, kde su cudzie deti sa nebude hrat, cudzie dieta nepohladka, nevezme na kolena, nic. Porovnavat vztah k vlastnemu dietatu a cudziemu je absolutne nemozne. Samozrejme, ze existuju vynimky ludi, ktori dokazu milovat cudzie deti, ale to su veeelke vynimky. Cudujem sa autorke, ze je ochotna ist do manzelstva s chlapom, s ktorym si cez tyzden len zasexuju a po vikendoch vyletuju. O normalnom spolocnom zivote nemaju ani potuchy a ona sa divi, preco si ju nechce vziat. Pretoze je rozumny a prezieravy. Stacilo by mozno par tyzdnom 24/7 spolocneho fungovania- choroby, obdobie vzdoru, kruzky, skola, nedostatok casu, atd.a chlap by si to "milujem az za hrob" rozmyslel a vzal nohy na plecia.
@sheila121 a co je na tom preboha smutne? ak mas rada deti, tak musis vychadzat s kazdym dietatom? pobavila som sa. ja som matka a okrem svojich deti nemusim ziadne ine deti. a myslim, ze 80% zdravych jedincov to ma rovnako.