icon

Miluje ma, no odmieta manželstvo. Ako ďalej?

26. jan 2024

Som sama s dieťaťom a po čase som stretla muža (rozvedeného), pre ktorého som (podľa jeho slov) „to najlepšie čo ho v živote stretlo“, ale nie je ochotný sa znovu oženiť (na začiatku vzťahu sa vyjadril, že by bol ochotný to kvôli mne prehodnotiť). Vysvetlila som mu, že ak niekoho milujem a chcem s ním stráviť zvyšok života, tak chcem mať vzťah „na poriadku“ a nechcem s nikým žiť „nadivoko“, že je to pre mňa veľmi dôležité. Prvý rok sme trávili väčšinu dní spolu, ale postupne sa čas ukracoval (práca, separátne domácnosti) a teraz máme na seba čas tak hodinu denne počas pracovného týždňa, ale priestor na intimitu väčšinou nemáme. Keď prejde nejaký čas, odkedy sme mali možnosť byť sami, a iniciatíva odo mňa neprichádza (čaká, že nechám povinnosti, dieťa, a v stave maximálneho vyčerpania budem po práci letieť pol hodinu v premávke za ním, mať s ním sex a potom letieť pol hodinu v premávke naspäť za dieťaťom), začne byť nepríjemný, odutý, hľadá na mne chyby a vyčíta mi rôzne veci. Sme spolu už dosť dlho na to, aby sme náš vzťah posunuli, čo by vyriešilo aj tento nedostatok, ale keď otvorím túto tému, začne byť nepríjemný a povie, že keď budem na neho tlačiť, tým viac sa tomu bude brániť. Na jednej strane cítim jeho lásku a oddanosť, trávime spolu takmer všetok voľný čas, je mi oporou, absolútne so všetkým mi pomôže, je pozorný, venuje sa môjmu dieťaťu, vyjadruje sa, že ma nechce nikdy stratiť..., na druhej strane ma tento jeho postoj zneisťuje a cítim, že som sa ocitla v slepej uličke a neviem ako ďalej. Máte s takouto situáciou niektorá skúsenosť?

Strana
z3
avatar
matkahelka
28. jan 2024

@sheila121 a co je na tom preboha smutne? ak mas rada deti, tak musis vychadzat s kazdym dietatom? pobavila som sa. ja som matka a okrem svojich deti nemusim ziadne ine deti. a myslim, ze 80% zdravych jedincov to ma rovnako.

avatar
milovnickakvetov
28. jan 2024

@sheila121 nemyslíš vážne, ze ideš porovnávať vztah otca k dietatu a cudzieho chlapa k dietatu? A že je jedno, ci je to bio dieťa a chlap ma mat rad rovnako deti. To si urcite robíš prdel. Drvivá, fakt drvivá väčšina chlapov ma problém akceptovať cudzie deti, to ženy sú tolerantnejsie k chlapovym deťom. Vo svojom okolí mam množstvo takých príkladov, kedy chlapi s cudzími deťmi nevychádzali, našli si neskor bezdetne partnerky, oženili sa a su dobrými otcami. Aj môj švagor mal takýto vzťah a kým spolu nezačali žiť, s partnerkyným dieťaťom si rozumel, v spoločnej domácnosti už spolu žiť nevedeli a rozišli sa preto. Oženil sa, ma 2 synov, už škôlkarov a je výborným otcom. Nepoznám človeka, ktorý by mal cudzie dieťa rovnako rád ako svoje, to je proti logike. Ja som pred MD pracovala v jasliach, deti mám rada, ale v žiadnom prípade nie tak, ako svoje vlastné.

avatar
sheila121
Odpoveď bola odstránená
avatar
luciaaaaa
28. jan 2024

@sheila121 je psychogicky nemozne a uplne proti prirode prechovavat rovnake city k vlastnemu a cudziemu dietatu. Existuje len velmi malo muzov, ktori dokazu bezproblemovo fungovat s cudzimi detmi. Prizvukujem bezproblemovo. Mam rozvedene kamaratky, maju chlapov, ale vo vacsine pripadov to je neustaly boj dieta vs. chlap. Moj svagor zije s rozvedenou, ktora ma 2 skolkarky. Dievcata su v striedavke, pocas chorob vzdy u otca (matka ma oslabenu imunitu) a svagor milionkrat povedal, ze keby s tymi jej dievcatami mal zit stale, teda 24/7, uz su davno rozideni.
Moj manzel je prikladnym otcom, s detmi sa dokaze zahrat tak ako ani ja nie, navesa na seba satky, dcera ho zmaluje, vyrobi z polystyrenov kadeco a uz je dinosaurus, hroch a neviemco. Nemam problem odist z domu aj na cely den, postara sa. Cudzie deti nema rad a netaji sa tym. Pri oslavach, stretnutiach, kde su cudzie deti sa nebude hrat, cudzie dieta nepohladka, nevezme na kolena, nic. Porovnavat vztah k vlastnemu dietatu a cudziemu je absolutne nemozne. Samozrejme, ze existuju vynimky ludi, ktori dokazu milovat cudzie deti, ale to su veeelke vynimky. Cudujem sa autorke, ze je ochotna ist do manzelstva s chlapom, s ktorym si cez tyzden len zasexuju a po vikendoch vyletuju. O normalnom spolocnom zivote nemaju ani potuchy a ona sa divi, preco si ju nechce vziat. Pretoze je rozumny a prezieravy. Stacilo by mozno par tyzdnom 24/7 spolocneho fungovania- choroby, obdobie vzdoru, kruzky, skola, nedostatok casu, atd.a chlap by si to "milujem az za hrob" rozmyslel a vzal nohy na plecia.

avatar
sheila121
Odpoveď bola odstránená
Strana
z3