Mlčanie ako ochrana
Bývala som tá, čo sa vždy snažila vysvetliť, upokojiť, urovnať. Aj keď som cítila krivdu, radšej som hovorila, len aby bol pokoj. Až kým som raz nezistila, že niekedy mlčanie nie je útek, ale ochrana. Niekedy mlčím, lebo viem, že moje slová by aj tak nikto nepočul. A niekedy preto, lebo len v tichu viem zostať sama sebou. Máte to podobne?
mlcanie moze byt aj sposob utoku - ako ticha agresia , dolezite je preco si sa rozhodla mlcat ...
to strašne záleží na tom, kto je tá druhá strana... niekedy je naozaj lepšie nechať veci "vyhniť" a nekomunikovať
Mlčanie je najlepší spôsob komunikácie v prípade že druhá strana je narcis, psychopat, alkoholik, žiarlivec, hraničiar, agresívny jedinec, ... a pod. Vtedy totiž nie je schopný posúdiť realitu správne, nechápe, nemá na to kapacitu, empatiu, ... Nie všetko sa dá poriešiť komunikáciou.
Nie, to co si napisala vobec nedava zmysel
Vďaka za názory, aj keď nie všetky boli súhlasné. Ja viem, že rozprávať sa je dôležité – ale len vtedy, keď ten druhý naozaj chce počúvať. Niekedy som veľa vysvetľovala a nakoniec to aj tak bolelo ešte viac. Nemyslela som to ako návod, skôr ako myšlienku. Že mlčanie môže byť aj rozhodnutie, ako sa chrániť. Nie trest, nie trucovanie.
Sú ľudia, s ktorými sa dá rozprávať otvorene. A potom sú takí, pri ktorých si rozmyslíš každé jedno slovo, lebo vieš, že ho raz použijú proti tebe. Nie každá to možno cítila rovnako. Ale niektoré ženy áno – a pre tie to bolo napísané. ❤️
Ja si myslím, že si to úplne presne vystihla. Zvlášť tu v diskusiách sa to hodí. Lebo tu platí to čo ti povie aj polícia. Akurát trochu inak. Všetko čo poviete môže byť prekrútené a použité proti vám.
Mlčanie je najlepší spôsob komunikácie v prípade že druhá strana je narcis, psychopat, alkoholik, žiarlivec, hraničiar, agresívny jedinec, ... a pod. Vtedy totiž nie je schopný posúdiť realitu správne, nechápe, nemá na to kapacitu, empatiu, ... Nie všetko sa dá poriešiť komunikáciou.
Ak to tak cítiš, tak mlč. Ak máš nejaký problém, tak ho treba vydiskutovať. Ak máš protistranu nejakého debila, alebo poruchu osobnosti ako napísala @rejka7 , tak tam sa oplatí mlčať, s debilom sa nedohádaš. A ideálne prerušiť kontakt.
Ako myšlienkový pochod ok, ak chceš ďalej rozvíjať túto diskusiu, tak napíš o čo konktétne ide, bude sa ľahšie diskutovať.
trochu konkretnejsie… Roky som bola vo vztahu, kde som vsetko vysvetlovala. Ked som mala pocit, ze nieco nie je v poriadku, povedala som to – slusne, s kludom, nie v hneve. Ale casto to skoncilo tym, ze sa to cele otočilo proti mne.
„Zasa prehanas.“ „Robis z komara somara.“ „To len tebe nieco vadi.“ A ja som zacala pochybovat o sebe. A zacala som mlcat. Najprv obcas. Potom castejsie. Lebo ked som nic nepovedala, aspon nebol hadka. Ale ani ziadna zmena. mlcanie ma vtedy chránilo. Pred tym, aby som uplne stratila samu seba. Teraz uz som inde. Ale stale sa ucim, kedy mlcat, a kedy hovorit. A hlavne s kym.
tak keď je človek v nefungujúcom vzťahu, kde nie je akceptovaný, vždy je najlepšia cesta odísť. Čiže už nie si v tomto vzťahu, tak máš skúsenosti do ďalších vzťahov, ber to ako poučenie. Vo vzťahu by to nemalo byť o mlčaní, ale pri niektorých ľuďoch ani ja vždy nevysvetľujem, hlavne keď vidím, že to nemá význam.
Ja mám okolo seba dosť výbušných pováh, alebo tých, čo bagatelizujú moje pocity (ako to tebe robil priateľ), takže v takých prípadoch nech by si povedala čokoľvek, len by to eskalovalo konflikt.
Takže rozumiem, že si sa potrebovala chrániť a radšej si bola ticho.
Sú prípady, kedy to inak nejde.
Avšak vo vzťahu by to tak byť nemalo. Tam by si sa mala cítiť prijatá a v bezpečí.
Áno, niekedy aj ja mlčím, lebo sa nechcem otvárať pred ľuďmi, o ktorých viem, ze by ma nedokázali pochopit a toto nepochopenie by ma zranilo. A ide o veľmi blízkych ľudí.
Autorka Plne ťa chápem... drž sa...
tak keď je človek v nefungujúcom vzťahu, kde nie je akceptovaný, vždy je najlepšia cesta odísť. Čiže už nie si v tomto vzťahu, tak máš skúsenosti do ďalších vzťahov, ber to ako poučenie. Vo vzťahu by to nemalo byť o mlčaní, ale pri niektorých ľuďoch ani ja vždy nevysvetľujem, hlavne keď vidím, že to nemá význam.
Vo vzťahu s partnerom to nechápem. Ale ako píše
@0silvia0, niekedy mlčať zmysel má.
Nemlcim, mlcanie je tichy suhlas a to ja nerozdycham
niektorí ľudia mi nestoja za to aby som im vôbec niečo povedala , ale partner je niečo iné
@alenka58 áno, partner by mal byť iná liga… ale keď ťa roky niekto nepočuje, alebo ešte horšie – otočí tvoje slová proti tebe, prestaneš mať silu hovoriť aj tam, kde by si vlastne mala. Nie je to ideál, viem to. Ale niekedy sa v tom človek ocitne skôr, než si uvedomí, že už vlastne mlčí zo zvyku.
mlčanie je pasívna agresia a do vzťahu nepatrí . Z takého vzťahu treba odísť .
ja som na to rovnako....rokmi to vo mne partner vybudoval, ze uz posledne roky doma len mlcim, lebo sa bojim, ako sa to proti mne obrati...a cim viac sa chce rozpravat on, tym viac mlcim ja..ano viem, zijem v uplne toxickom vztahu, ale este viac sa bojim odist, lebo po tom, co som uz zazila a nebolo to prijemne, nemam odvahu odist a tak by som chcela...
Nie
Základom riešenia akejkoľvek problémovej situacie je komunikácia
Ak je niekto ticho tak potom čo? Ako mam vedieť že mu niečo nevyhovuje? Má s niečim problém?
No tak mlc, ale to podľa mna nie je dlhodobo uspokojivé nastavenie