Môj muž je kópia môjho otca

Môj otec bol super, mala som ho veľmi rada, ale bol nesamostatný a mama doma viac menej všetko musela manažovať, on sa len viezol. Vedela som, že takého muža nechcem, že chcem samostatného muža, niekoho, koho budem obdivovať a bude hlava rodiny. Našla som si chlapa, s ktorým mi bolo dobre, do ktorého som sa zamilovala, bol bláznivý, vedel ma rozosmiať, mal ma rád takú aká som. A kde sme po 20 rokoch? Podobá sa na môjho otca čoraz viac. Má svoje rituály a malé OCD, musíme sa vrátiť domov skontrolovať plyn a či zamknuté. Po obede si vždy ide ľahnúť a spí. Potom večer nemôže spať a ja idem spať o desiatej, zaspím o pol jedenástej, on ide spať o jednej. Všetko za neho niekto vybaví. Čo nevybavím ja, vybaví jeho sestra a čo nie, jeho mama. Včera dve hodiny tancoval pred zrkadlom, že nevie čo si má obliecť - v preklade sivé tričko a mikinu alebo červené tričko a mikinu. Presne ako môj otec, kým niekde ide trvá mu to hodinu. Ja som hotová za 20 min. Presne ako môj otec sa ma stále pýta, čo budem jesť, čo chcem jesť, čo mi môže spraviť a ja mu dookola opakujem, že nie som hladná, som v poriadku, keď budem chcieť niečo dám si apd. Nosí trenírky. Začal ich teda nosiť nedávno, lebo v boxerkách je mu tesno a tlačí ho to. Minule si obliekol tie trenírky a dal si nohu na stoličku a vyseli mu odtiaľ tie gule presne tak ako môjmu otcovi, keď som bola dieťa. Dnes príde za mnou s telefónom, nefunguje mi zvuk. OK, a ja som opravár alebo čo? Nerozumiem teraz. Veď ho vypni a zapni. Ja neviem aký mám PIN. No normálne flash back, na môjho ocina. Všetko mu vybavujem ja, všetky papierovačky, úradné veci, banky apd. Všetko čo sa týka lekárov zase vybavuje jeho sestra. Objedná ho, zoberie mu krv, pozrie do PC, či už má výsledky apd. On keby nemal mňa a svoju sestru, tak by tu nebol asi. Mám pocit, že som si zobrala kópiu môjho otca, len môj muž je flegmatik. A začína ma desiť, kde som dospela. A začínam chápať mamu, keď bola nešťastná...