Následky zlého rozhodnutia. Čo robiť, keď je neskoro?
Ahojte, posledné dni premýšľam nad jedným zlým rozhodnutím...cca 15 rokov dozadu som odmietla muža, ktorý by pre mňa urobil všetko..dnes má on už rodinu a ja som rozvedená..stretla som ho po rokoch a som si uvedomila ako som s ním mohla byť šťastná ..dosť to boli, že bol tak blízko a nič..dnes sa už ani nezdravíme.. nahneval sa, že som ho dávno odmietla, teraz cítim to, čo on kedysi..keby sa dal vráti čas..mám pocit, že on ma nenávidí a ja ho to cítim práve úplne inak ako pred tými 15 rokmi. Možno má niekto podobnú skúsenosť..
@autorka mám niečo podobné za sebou. Mladá a blbá som bola a teraz viem, že ma ľúbil tak ako nikto. Vtedy som si to nevážila a nezaslúžila som si ho. Boli sme spolu dva roky a ja som sa zľakla, keď ma požiadal o ruku. Nie sme v pravidelnom kontakte, ale nehnevá sa, lebo keď sa stretneme, tak v pohode pokecáme. Ja som rada, že je šťastný. Dostala som lekciu, ktorú som potrebovala.
Počuj, pokial sa on na teba naštval, lebo si ho odmietla, až taky skvelý nebol! A chýbala u teba "len" chémia? Ved sorry ale bezmála chémie je to o houbi! Pokial chyba iskra, moze byt ten druhy najsamlepsi krajší atd, prišli by problemy a ver, že ta chýbajúca chémia by to ešte viac zhoršila.
Napriklad raz som sa skamaratila s jedným kolegom. Prisaham fakt, že som nikoho nehladala, vedel p tom, bola som krátko po rozchode. Len sa mi stalo nim dobre kecalo. On sa Bohužiaľ zamiloval, pre mňa bol len kamos a potom sa tiez nasral, ked som ho odmietla. Mala si vidieť potom tie nenávisťou pohľady, ked prišiel nový kolega, neurobil ani 1% z toho co on a bác!
Chémia bola, orvy krat som ho videla a zrazu som bola šťastná! Po takmer 2 rokoch po ex. Už som fakt neverila, že budem vedieť niekoho tak veľmi milovať - a niekto mňa tak ako ex.
Už len ten pocit, že s týmto by to išlo z mojej strany, bol napĺňajú. A teda ta chémia tam bola obojstranná a za 3 tyzdne sne uz boli pár. Ten kolega bol až hnusný koli tomu!
Myslíš, že keby ma tak velmiblubil ako sa tváril, neprial by mi radsrj šťastie aj s niekym iným?
aha zazila som to aj opačne. Mala som kamaráta a zaľúbila som sa do neho. Tam síce bola chémia z oboch strán ale zase chybalivine veci. Nikto tomu nechapal (kamosky o tom vedeli) ze som sa veľmi tešila, ked si našiel priatelku. Len krútili hlavami ze mam z toho radosť, keď som predtým chcela viac ako priateľstvo s nim. Ale ja som ho naozaj mala rada, v mnohom mi veľmi pomohol, mal charizmu obrovskú. Ale fakt som bola šťastná, že je aj on 🙂
Takže asi toľko k tomu ako veľmi ta údajne ľúbil a bolo by ti s nim isto super! No skôr nie ako áno.
Pretože kto ĺúbi, nezväzuje a nehneva sa.
Ty si sa vtedy správne a mudro rozhodla, môžeš byť hrdá na seba.
A teraz si užívať zivot, tes sa a ešte sa dockas krásnych momentov 🙂 A keď budeš spokojná a matcradost so seba a zivota, vtedy ta moznobaj prekvapí nový muž 😉
Ty toho chlapa poznáš len z videnia, v podstate. Netušíš ako to u nich doma vyzerá a či su naozaj taká šťastná rodinka. Vieš koľko ľudí sa navonok tvári dokonalo a vlastne vôbec nie su? Kľudne to môže byt jeho prípad. Kľudne môže byť úplný debil, ktorý svojej žene nadáva, mláti ju, nestará sa. Tiež som mala kamarátku čo mala navonok krásny vzťah. Mali sa dobre čo sa týka financií, deti ako z katalógu, manžel velice starostlivý všetko to vyzeralo ako z gýčového amerického filmu a nakoniec z nej vypadlo, že si musela súdom vydobiť výživné a nakoniec žijú v oddelených domácnostiach a každý ma svojich milencov. Túžiš po niečom, čo neexistuje. A aj keby on je dokonalý, čo nie je, tak nemáš istotu ze by vám to vydržalo. Pre niečo si ho pred tým nechcela, myslíš, že by si bola šťastná s človekom, o ktorého si nemala záujem?
Odhliadnuc od gra témy..mne je skôr divné,že muž,ktorý má vlastnú rodinu a prešlo 15rokov sa nepozdraví je stále nahnevaný..tak to je mega divné.
Že by som sa ja nepozdravila s niekým, keď si žijem svoj život a je to x rokov ďaleko.
@majo111222
prečo by som mala trepať blbosti?? Robili sme v jednom hotely spolu a a museli pracovné komunikovať. Tu nešlo o odmlcanie sa ale doslova o protivnost a drzé správanie sa. On od zaciatku vedel, ze nikoho nehľadám a fajn sa mi stalo nim ako s kamošom rozprava.
To by si musel zazit, všimli si to aj ostatní kolegovia.
Ci ako si vlastne ty pochopil moj príspevok?
@svetlonos aj ja som veru mala takeho kamarata, pokecali sme, vecer pizza s partiou atd...brala som ho ako kamarata. K mojmu manzelovi ma to tahalo velmi skoro a o 2r bola svadba a spolu sme 14r. Az po svadbe som sa od kamosky dozvedela, ze ten moj kamos bol do mna zalubeny 🤦♀️...ale nijako to ani nedal vediet a chemia nula bodov 🤷♀️
Ak by bol taky Dobry, vtedy ho neodmietnes. Funguje spomienkový optimizmus a skratka - nás mozog rad fantazíruje.
Vieš čo, ja som stretla svojho ex po vyse 10 a viac rokoch. Niekedy, keď som mala tazke chvíle (hadka vo vztahu, hocico), som si na neho pomyslela, že keby som možno bola s ním, že by mi bolo lepsie. Boli sme spolu na kave a nie, že má už fyzicky nepriťahoval, ale vyhasla v ňom energia, rozhovor bol nudný (tu sa len potvrdilo, že sme v absolútne rozličných životných fázach a v danom momente, v ktorom sme sa stretli, by sme si nerozumeli ako partneri). Vyjasnili sme si niektoré veci, prečo som to ukončila, prečo som sa mu neozvala, preco som mu nikdy neodpisala. Mal záujem sa ešte stretnut, evidentne som ho stále priťahovala, aj som mu nebola ľahostajná, ale to som mu ozrejmila, že aj tá káva je prva a posledná, aby sme si ten koniec vysvetlili a urovnali. Aj keď by bol dobrý partner, postavil veľký dom, má karieru, nadštandardný príjem, už som nikdy viac nerozmyslala nad tým, že by mi s ním bolo lepsie. Podľa mna si ho idealizujes, to, že si s ním vtedy neskončila, malo svoj dôvod a je to tak správne. Po rozvode sa cítiš, že si možno zlyhala, alebo tvoj ex, že s ním by to bolo lepsie, čo nemusi byt vôbec pravda.
Citim, myslim..... Neviem. Len zavidis.
Keby bolo keby. Tieto uvahy ta budu len zozierat. Nemas istotu ako by to dopadlo v manzelstve s tebou. To ako to ma( teda ako si ty myslis ze má) je vysledok zhody v nazoroch, povah, kompromisov, zivotny pristup, rofinnych vzorcov.....s tebou by to klapalo/ neklapalo uplne inak. Myslim ze kazda z nas sa niekedy zamysli co by bolo keby........som nesla vtedy do baru, ked som spoznala manzela, spoznala by som ho inde??? Ale ty si to zobrala moc vazne a trapis sa tym aj ked je tu velka pravdepodobnost ze by to dopadlo inak ako si predstavujes. Pozeraj sa na to z inej strany? Vsetko je tak, ako ma byt. Zivot nekonci a ty mas este vela moznosti.
Milá autorka, viem si predstaviť, čo cítiš. Ja som pred 15 rokmi dala prednosť inému mužovi. Dnes som už rozvedená a uvedomujem si, že som si nevybrala dobre. Lenže čo som ja vtedy vedela - nápadník, ktorého som odmietla, bol o 5 rokov mladší ako ja a len na počiatku svojej cesty muža. Dnes je z neho pohľadný a úspešný muž. A ženatý. Viem, že v manželstve nie je spokojný a šťastný, a dokonca viem, že uvažoval o odchode, ale celé to beriem tak, že presne takto to malo byť. Áno, moje srdce ťaží túžba po ňom, ale rozum dobre vie, prečo som si kedysi dávno vybrala iného a ako to ovplyvnilo môj osud. Lenže veci vždy sú, ako sú, a ak by si stála o radu - oplač to, odsmúť poriadne, ale nerob si plané nádeje.
Rešpektuj že on má ženu, s ktorou si založil rodinu a snívaj ďalej koľko chceš. Nič viac.
Je to ale normlane takto rozmyslat a premyslat, kde by clovek bol, keby... ALE to ako by to dopadlo s inym, inde = nevies. Nemozes to vediet a ja verim, ze proste bol dovod, preco sme sa rozhodli v minulosti "inak". Mozno teraz by si sa zamyslala, po boku toho dokonaleho, a mozno aj nudneho muza = ako by ti bolo s tym druhym.
Cize ano, porozmyslaj, spomienkovy optimizmus je fajn = ALE nikam to nevedie, rozmyslanie co by bolo, keby bolo... je proste len strata casu. Treba sa venovat viac pritomnosti a buducnosti.
Človek co sa hnevá na teba za odmietnutie po 15 rokoch fakt nestojí za snívanie, lebo to nie je dobrý chlap, teda chlap co nemá komplexy. A to ze ma rodinu nie je už absolútne prejav dokonalosti, stačí čítat modry konik a akých blbcov tu ženy majú.
Čo vlastne riešiš? Pred 15 rokmi ti ponúkol viac ,ako priateľstvo a ty si slušne odmietla a chcela si zostať ,len priateľka ,čo odmietol on .Všetko je jasné.Vôbec si nemyslím ,že sa na teba hnevá ,len si už pre neho "Vyriešená " minulosť ,hlavne teraz keď je štastne ženatý.
Nikdy nevies, aky by bol zivot s nim po 15 rokoch.
A prečo si ho odmietla? To čo sa v tebe ozvalo je závisť.
15 rokov nosi v sebe hnev a urazenost z odmietnutia. Slusny vykon.
Ty by si sa s nim doma bala aj krivo polozit sparatko, aby nebolo mesiac dusno. 🙂
Teraz vazne.
Z minulosti sa mas poucit, co do buducna chces a hladas. Nie sa v nej topit, ako v studni.
Teraz zijes z par chvil pred 15 rokmi, co ste mali spolocne. Zvonka ti pride charizmaticky, pekny, co je podporene hlavne sympatiami, ktore citis z tej nostalgie a sklamania nad svojim zbabranym zivotom (prezatial).
Cim mame vacsie sympatie k niekomu, tym je nam krajsi a pritazlivejsi.
Tie tvoje sympatie zivi tvoja potreba pritipolu k smutku. Nasla si to v zalubeni do byvalej lasky, resp. do tych veci, co ti ponukal v tej chvili kedysi. Ani nie tak do neho. Neklam sama seba.
Pritom vobec nevies, aky je za zatvorenymi dverami. Vobec nevies, ci keby ho prvy osial z teba presiel, ponukal by ti slubovane nadalej. Alebo by prislo sklamanie a horekovala by si teraz pre zmenu za tym, s ktorym si sa napokon rozviedla.
Zijes a zivis svoje snivanie z cistej iluzie, co by bolo keby a samozrejme, ze si to kreslis duhovo.
Zamysli sa nad jednou vecou - vedela by si mu dat to, co jeho zena? Bola by si ako ona?
Nie?
Tak darmo pozeras na to, aky su spokojni spolu. Ty nie si ona, takze to, co maju oni, by ste vy spolu nemali.
A uz vobec to nie je iba nim. Je to ich spolupracou. On by bez nej nebol to, co je dnes (a ona bez neho).
Nemozes proste len tak seba vo snoch supnut na jej miesto po jeho boku a cakat ten isty pekny vysledok.
Snami, zalozenymi na falosnych predpokladoch, sa zbytocne trapis. Saju ti iba energiu a beru cas. Kym sa nimi zaoberas si tak sladko stastno-bolna. Ked si zas uvedomis realitu, je to iba zbytocne bolestive.
Kasli na to.
Dobý deň, to je len pocit osamelosti (teda aspoň ja to tak vnímam). Ja by som si na Vašom mieste našla nejakú peknú aktivitu, šport, tanec alebo čítala knihy, maľovala hocičo, čo by Vás bavilo. Išla na výlet, našla si inú záľubu. Láska príde znova časom. Verte mi, poznám to z vlastnej skúsenosti. Treba sa upriamiť na prítomnosť a žiť tu a teraz, užívať si okamihy. A nikde nie je napísané či by ste s ním bola šťastná a či by ten rozvod nebol aj s ním.
@autorka ty mas asi vela casu, keď premyslas nad zbytocnostami
Mozno by si s nim stastna nebola. A co robit?no cas sa vratit neda spat ani nic. Uz s tym nespravis bohuzial nic.zbytocne budes lutovat to co sa uz raz stalo
V tvojom vnútri žije rozmaznané decko, ktoré zničí svoju hračku, ale nedajbože aby sa jej chytil niekto iný, to bude potom revať moje, moje, moje.
Máš iba bájnu ilúziu o ňom. Nechaj ho žiť jeho život. Úplne zbytočne sa ním zapodievaš a fantazíruješ. A nezáviď. Nieje to pekná vlastnosť. Dopraj mu a bude ti dopriate.
Na co je toto dobre,keby bolo keby.Nicis samu seba,malo to tak byt a hotovo.Minulost nezmenis,zmier sa s tym.O chvilu zase zabudnes,teraz sa ti vyronili len spomienky,na ktore musis zabudnut.
Noooo dobrý chlapci koncia vecer sami v sprche.😀 Vzdy to tak bolo aj bude. Mlade dievca chce skor toho drzejsieho hajzlika,nie slusneho tichsieho.....ocenila by to az po rokoch.Co bolo,bolo treba pozerat dopredu. Nevratis u, nic
Vieš asi tam nebola až taká chémia...keby aj on veľmi vtedy chcel, tak bojuje viac o teba...pospominaj a choď ďalej, netráp sa zbytočne