Necítim sa na svadbu
Ahojte...s priatelom sme spolu 3 roky,máme spolu pol ročnú dcerku.Počas tehotenstva som sa dozvedela že nemá v sebe uzavretý predošlý vzťah a vypisuje si s bývalou,mal v telefone aj ich spoločne foto.Toto sme si vysvetlili nejak to ustáli,hodili za hlavu.Teda myslela som si že som to hodila za hlavu.Minule prišla reč na svadbu.Jasné že iná žena by skákala 2 metre od radosti ale ja som v tom momente pocítila že to nechcem. Nechcem s ním svadbu a byť jeho manželka vôbec po tom už netúžim a občas ma prepadá myšlienka či by nám s malou nebolo lepšie bez neho.Lenže ja som tak blbá že ma trápi čo urobiť ak vyrukuje so žiadosťou o ruku ako mu to podať aby som mu neublížila a netrápil sa pre moje odmietnutie. Vlastne ani som nechcela radu ale aspon takto to dostať so seba von lebo ma to neskutočne žere
Vopred mu povedz, ze keby nahodou uvazoval o svadbe, ze ty sa na to necitis a odmietla by si, skus s humorom. Ak nechces takto priamo, tak vyckaj, urcite na to kazdu chvilu pride tema, pri svadbach pribuznych ci znamych ludi ci spomenutie v telke, len tak to k tomu dodaj, ze pekne, ale pre teba teraz nie. Ak to nepochopi, tak si to odmietnutie asi zazije 🤷
Ak by nejaká témy svadby prišla o niekom inom či v správach,v rodine a tak tak mu medzi rečou povedz,že tebe to takto vyhovuje a nechceš svadbu.Ale ak pochybuješ o vašom zťahu a máš možnosť kam ísť z dcérkou tak to urob,čím dlhšie budeš odkladať tým tobude horšie pre Vás všetkých troch čiže aj pre dcérku.
Ak uz teraz takto premýšľas, nešla by som do toho.
@jj298 treba čítať s porozumením a všetko aby ste pochopili prečo nechcem očividne vam unikla pointa
Ja som tiez nechcela svadbu aj ked som nemala na to take argumenty ako ty, vzdy som vyhlasovala , ze si aspon 10rokov s chlapom odzijem a potom mozno.
Bohuzial moj manzel to asi nejak nebral vazne a ziadost o ruku prisla no uplne v najnevhodnejšej chvili, ked sme prechadzali asi najväčšou krizou aku sme doposial mali. Hnevala som sa za to na neho, ze co si myslel, ze vsetky problemy cau a hura svadba? Odmietla som. Az ked sme to ustali, vtedy som to zacala citit pozitivnejsie . Prišlo to na mna po 12tich rokoch vztahu . Sme piaty rok manželia ,teda ale pre mna to nie je len papier po tolkych rokoch, vnutorne to citim uplne inak, tak silnejsie ,istejsie a krajšie. No musela som na to dozriet.
No ty chces v podstate nemožné, aj byť s ním ďalej vo vzťahu, aj mu neublizit, ak ťa požiada o ruku. Lenže mu to povedz čím skôr, že sa na svadbu momentálne necitis. Lebo máloktorý chlap dokáže takéto odmietnutie predýchať. A aj tak si myslím, že ak mu to povieš, tak vzťah to nevydrží. Vlastná skúsenosť.
Nič mu nehovor. Skús navštíviť párového terapeuta a prebrať si s odborníkom sama v sebe túto tému. Čím skôr, tým lepšie. Už pre to dieťa to skús urobiť. Možno Ti pomôže to všetko spracovať a keď príde na tú tému, tak možno z toho nebudeš mať taký strach. Keby si to chlapovi povedala a neskúsila s tým sama popracovať v sebe, tak je to istý začiatok vášho konca. Možno sa to dá zachrániť. Mozno nie. Ale 🙏 aspoň to skús. Každé dieťa si zaslúži kompletnú rodinu. Takýmto postojom už teraz tú šancu Tvojej dcére berieš.
Tak ty si to v sebe neuzavrela a neodpustila si mu. Nevydavaj sa, pokial s tym nie si stotoznena.
Pozri, zatiaľ ťa o ruku nepožiadal. A keď požiada, môžeš pokojne povedať áno. Poznám celú kopu ľudí, čo sú zasnúbení už celé roky (aj naozaj veľa rokov) a k svadbe sa "ešte" neprepracovali.
No hlavne mu to naznac nejak dopredu, ze to nechces...nie ze s tym vyrukujes uz ked bude klacat s prstenom.