Nemám priateľov
Ahojte, som zrelá žena, pracovne celkom úspešná. Ale nemám priateľov. Nebolo to vždy takto. Mala som od mladosti veľa priateľov, pár blízkych, a veľa známych. Nebolo dňa, kedy by som bola sama alebo nemala kde s kým ísť. Potom som vyštudovala VŠ, našla som si partnera a usadila som sa. Tieto pseudovzťahy išli bokom a ostali vzťahy so štyrmi blízkymi ľuďmi. Avšak, aj tieto vzťahy sa zredukovali a dnes mi ostal jeden človek. Inak priateľov nemám. Mala som rodičov, mala som partnera, deti, to mi stačilo. Dnes nemám rodičov, a s partnerom sme sa rozišli. On bol môj najlepší priateľ. A teraz rozmýšľam, že nemám nikoho skoro. A viem, že to je môj problém, a musím sa s tým vyrovnať. Len ma zaujíma, či sú tu ženy, čo nemajú kamarátov a priateľov ... či len ja sama som takto dopadla.
@anonym_autor ten partner vie dost nahradit priatelov. Pride domov a kecame o nasom dni,planoch,myslienkach,obavach a niekedy len o uplne banalnych veciach,ale viem ze mu muzom povedat vsetko a aj on mne. Tento pocit som nikdy nezazila so ziadnou kamoskou. Ano, mala som take s ktorymi sme sa nasmiali,prezili studenske casy a boli sme partacky. Akosi som vsak vzdy mala pocit,ze mna zaujima cim ziju a oni skor hladaju butlavu vrbu a moj zivot pre nich nie je podstatny. Prestala som robit "psychoterapeuta". Ale mam aj dodnes par kamosiek s ktorymi si napiseme raz za cas nejaky zivotny update - radosti,statosti,postrehy,serialy 😂. Za mna dolezitym zlomom bol fakt,ze sa v prvom rade potrebujem venovat sama sebe,lebo to som si cely zivot nevedela predstavit,byt chvilu osamote spokojna.