Neverím mu. Mám odísť?
Ahojte. Potrebujem sa vyrozpravat a vypočuť si nazor. Vydata som uz ten nejaky piatok. Mame aj deti. A po prvom dieťati sa zacali problemy. Preslo mu to potom bolo nejake obdobie dobre. Prisiel abort (mozno to tak malo byt ale na 50%je na vine partner) bola som smutna z toho ze som prišla o bábätko. Dostala som sa nejak z toho. Potom po niekolkyvh rokoch som ostala znova tehotna. Tehotenstvo prebehlo az do konca v poriadku. Po cca 2 rokoch som ostala neplanovane tehotna a tymto to zacalo bolo to posledna kvapka. Neprajem to nikomu. Vlastny chlap. Ma poslal na interupciu. Prosila som ho kym pojdem ze nech ma neposiela te to male za to nemoze. Nedal sa obmakcit. Ja som. Uz nemala ani sil plakat po zakroku. Bola som vycerpana fyzicky ale aj psychicky. Myslim ze uz s nim nechcem osta mam deti ale myslim ze tak by to bolo nsjlepsie aj ked budem sama s detmi bude to tazsie. Ja uz tomu cloveku nefokazem verit. Hadky skoro na dennom poriadku. Co mam robit zostat alebo odist???
Stručné zhrnutie
- Donútenie ženy k interrupcii zásadne naruší dôveru vo vzťahu a môže viesť k dlhodobým psychickým ťažkostiam a pocitom viny.
- V diskusii sa najčastejšie odporúčalo odísť z partnerstva („zbaliť veci a odísť“, rozvod) ako spôsob ochrany vlastného zdravia a stability detí.
- Alternatívne riešenia, ktoré niektorí navrhovali, sú otvorený pokojný rozhovor s partnerom a práca na sebahodnote, pričom názory na možnú nápravu vzťahu sa výrazne líšili.
Q: Mám odísť od partnera, ktorý ma prinútil k potratu?
A: Mnohé príspevky v diskusii priamo odporúčali odísť; konkrétne rady zahŕňali „zbaliť veci a odísť“ alebo zvážiť rozvod, pričom niektorí účastníci navrhovali najprv pokus o rozhovor.
Q: Pomôže rozhovor s partnerom po tom, čo ma poslal na potrat?
A: Niektorí diskutujúci odporúčali „porozprávať sa ako dvaja dospelí“ a viesť pokojný rozhovor, zatiaľ čo iní uvádzali, že dôvera je nenávratne zničená a rozhovor nemusí stačiť.
Q: Ako sa vyrovnať s pocitom viny a psychickou ťažkosťou po interrupcii?
A: Diskusia odporúčala pracovať na sebahodnote a hľadať podporu blízkych; v niektorých príspevkoch sa uvádzalo, že žena si to „bude niesť celý život“.
Q: Mám zostať kvôli deťom, ak partner nechce niesť zodpovednosť?
A: V diskusii prevládal názor, že zostať „kôli deťom“ v nefunkčnom vzťahu nie je vhodné, pretože deti vycítia nespokojnosť, hoci niektorí diskutujúci priznali, že oni sami zostali z rovnakého dôvodu.
Q: Čo ak nemám kam odísť alebo peniaze na živobytie?
A: V diskusii zaznelo priame upozornenie otázkou „Mas kam odist ? Mas dost $ na uzivenie deti?“, teda treba vážiť finančné a bytové zabezpečenie pred odchodom.
Q: Ako reagujú ľudia, ktorí zažili podobnú situáciu?
A: Niektoré ženy uviedli, že neposlúchli partnera a neskôr neľutovali, iné popisovali, že vzťah po takom zásahu zostal „zlomený“ alebo „zničený“.
Závery z diskusie
Zhoda
- Donútenie k potratu silno naruší dôveru vo vzťahu a má dlhodobé psychické dopady.
- Väčšina príspevkov odporúča odísť z nefunkčného vzťahu (zbaliť veci, rozvod) ako bežné riešenie.
- Dieťa označili účastníci diskusie za nevinné: „to malé za to nemohlo“.
Sporné názory
- Niektorí tvrdili „nikto ti nedržal pištoľ pri hlave“ a kládli zodpovednosť na ženu, zatiaľ čo iní trvali, že žena bola prinútená k zákroku a netreba jej vyčítať.
- Niektorí odporúčali okamžitý odchod, zatiaľ čo iní považovali za relevantný pokus o otvorený pokojný rozhovor ako možnosť.
Otvorené otázky
- Dokáže sa vzťah po donútení k potratu skutočne napraviť, alebo je dôvera nenávratne stratená?
- Ako prakticky zabezpečiť finančné a bytové podmienky pri odchode s deťmi?
- Aké konkrétne formy psychologickej pomoci sú najefektívnejšie pri zvládaní viny po interrupcii?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
interrupcia, potrat, rozvod, načúvacie strojčeky
Miesta a osoby
žiadne
Je mi smutno z tejto témy. Nakladať ti nebudem, lebo máš toho na pleciach už veľa, no napriek tomu ti nerozumiem. Jedine, že si už príliš zdeptana a počúvaš na slovo, lebo ako sa dá dospelý človek k niečomu prinútiť čo nechce, to si predstaviť neviem. Ma ti kto pomôcť pri odchode? Ľúbiš ho ešte? To su dôležité otázky. Ani píšes, že mu neveríš, ale či nie si len sklamaná. Treba sa porozprávať, a chcieť počuť názor, prečo to chcel. Je ľahké poradiť odísť, ale ťažké urobiť to a do vzťahu vam nikto nevidí.
Je mi to ľúto, čo sa tebe stalo. Poviem ti môj príbeh.
Narodil som sa ako nedoslýchavý na 99%, iba 1% počujem, nosím načúvacie strojčeky, hovorím normálne rečou ako každý človek, posunkový jazyk neovládam. Keď som mal 1.5 roka, moja mamina zistila že nereagujem na slová alebo na zvuky, iba na svetlo, vtedy pochopila, že niečo so mnou nie je v poriadku. Mojich rodičov to zlomilo, hlavne môjho otca a jeho maminu. Starká a môj otec mňa nechceli, chceli ma vyhodiť a obviňovali moju mamu.
Od 2 rokov nosím načúvacie strojčeky a moja mamina ma s láskou učila, za čo som jej veľmi vďačný. Keď som mal 8 rokov čakal som buď brata alebo sestru, lenže otec nechcel druhé dieťa, lebo si myslel, že druhé dieťa bude ako ja. Tak poslal moju maminu na potrat, bohužiaľ poslúchla ho a doteraz to ľutuje. Otec mňa častokrát ponižoval, vysmieval, aj moju maminu, veľakrát bol nervózny, výbušný, egoistický, potreboval sa veľa krát pochváliť čo spravil, mňa nechcel vychovávať, učiť, väčšinou bol pri telke, veľa pracoval vonku, chodil veľa fajčiť ako jeho mama (jednu krabičku za 1-2 dni) a častokrát si veľa vypil. Našťastie nikdy nebol násilnícky typ.
Moja mama neznášala môjho otca, za to že si veľakrát vypil, bol opitý, robil nepekné veci v opitosti, škaredo rozprával na moju mamu, aj povedal také že napr. nech ide dpč alebo choď preč alebo nech zomrie… chcela sa rozísť s ním viackrát, no neúspešne. Nemala kam, nikoho iného nemala, ani rodičov. A vieš prečo ? Lebo zostala hlavne kvôli mne, lebo som pre ňu jediné šťastie v živote. A ako čas išiel, boli manželské krízy, nezhody, hádky. Vždy keď bol vážny problém vo vzťahu, môj otec vždy utiekol od problému preč a neriešil to. Problémy stále pretrvávajú dodnes.
Teraz to ako to vyzerá ? Nemilujú sa vôbec, žijú si ako spolubývajúci, nevyhľadávajú si nové vzťahy ani jeden a pikoška na záver, nemali sex už vyše 25 rokov.
Aj taký je život… moja mamina sa obetovala pre vyššie dobro. Prial som mať súrodenca, lenže som už s tým zmiernený, že nikdy nebudem mať.
Prajem ti veľa energie, síl, šťastia a hlavne sa drž a nevzdávaj to s deťmi. Ty ich budeš určovať smer, akým smerom sa budú uberať, ale tak aby chápali teba, že napr. rozlíšiť dobro od zla. Čo majú robiť a čo nemajú robiť a prečo. Treba im vysvetliť dôvod a budú si ťa viac vážiť. 😇
Ostávať kôli deťom je najväčšia blbosť, ktorú praktizovali naši rodičia a starí rodičia. A ešte kôli tomu, že "Čo povie rodina, susedia, známi, ..." . Kôli nim žiješ, či kôli tomu, aby si ty bola spokojná? Tvoja spokojnosť ti musí byt na prvom mieste a spokojnosť detí. Ak by si žila v nefunkčnom vzťahu iba kôli deťom, tal by si sa trápila, ako sa trápiš aj teraz a deti to vycítia, ovplyvní to aj ich, takže práve naopak, odíď kôli deťom. A samozrejme kôli sebe. Je hanba, že po 1. nedával si tvoj muž pozor, keď ste nechceli dieta, 2. že ťa vôbec žiadal o zničenie toho najúžasnejšieho, čo je vlastne zmysel nášho života. Taký človek si nezaslúži byť otcom!!!