Neviem ho dostať z hlavy

Bezhlavo som sa zamilovala do svojho kolegu. Ja mám rodinu, on tiež. No bolo to silnejšie, ako sa ovládnuť. Začali sme sa tajne stretávať, ale nedokázala som po pár mesiacoch viesť dvojitý život. Dala som výpoveď v práci, nech ho denne nevidím. No aj tak ho mám stále v hlave. Asi je to môj trest a tak mi treba, keď som podľahla. Ani neviem prečo to sem píšem, asi som to potrebovala dostať zo seba von. Viem že ma tu všetky za to odsúdite, a poniektoré sa budete vyžívať v urážkach, pochvalu nečakám, no každý robí v živote chyby. Niekto malé, niekto životné...