Neviem sa vysporiadať so starou láskou
Pekný deň vám všetkým. Zaujíma ma vás nestranny názor na môj "problém" schválne tie "" pretože úplne chápem ze sú horšie a väčšie skutočne problémy no mne to naozaj otravuje život.
Neviem sa vysporiadať už x rokov s nešťastnou láskou. Viem, poviete si malixhernost, dospej už... Miliónkrát som sa snažila, miliónkrát. Je to už choré ako mi zovrie celé vnútro keď sa náhodné stretneme, a keď vidím jeho šťastnú rodinku je mi fakt na nic.
Alw tak na nic že ma napína a chce mi obrátiť vnútornosti naruby. Všetky rozhodnutia v živote robím. Aby som sa mu/im vyhla no samozrejme to nevychádza vždy. Napr. Kde budem bývať, kde pôjde moje dieťa do školy, kde pôjdem na nákup, prechádzku. A všade sa len obzerám aby sa tam náhodou neobjavili.
Tuho premýšľam nad psychiatrom, lebo mi to prerastá cez hlavu, ale obávam sa že je to úplná blbosť a a doktor mi povie ci mi preskočilo že ho s takými malixhernost i dospelá stará krava otravujem. 🤷♀️🤷♀️🤦♀️
@moonlight1210 dakujem🙏😔všetko pravda,
Môj názor je, že nemáš sebavedomie a potrebuješ najprv popracovať na tom. Prestaň sa dehonestovat a urážať samu seba. Nauč sa byť šťastná sama so sebou a zajdi za psychológom... Psychiater je už moc.. Ten lieči už skutočne nepríjemné duševné choroby.. Ty máš len svoj smútok a hnev...Neviem presne posúdiť, či to, co cítiš nie je iba túžba... Túžba vlastniť, byť, zdieľať prítomnosť toho muža. Možno to hranici už s posadnutosťou a ublizujes tým hlavne sama sebe. Vieš, niekedy nedostať to, po čom najviac túžiš je obrovské šťastie. Uzavri to v sebe, či už sama, alebo s pomocou psychológa, aby si sa vymotala z bludneho kruhu v ktorom si.Nebud väzňom, užívaj si život, zdravie ktoré máš.Je to ťažké, ale prekonás to. Potom môže prísť aj nový vzťah, nový smer. Držím palce.🌼
A myslis,ze on je stastny? Ze jeho zena je stastna? Mat doma chlapa,ktory roky popri vztahu udrziava iny vztah je terno,to ti teda poviem. Co citis je tvoja jesitnost,zranene ego,ale ako mozes tolke roky smutit za takym debilom? Mala som zivotnu lasku. Ked som ho stretla este aj dlho po rozchode roztriasla som sa,steklenie v bruchu. Zvykol mi pisat,ale nic osobne len sme sa bavili o zivote,vztahoch a tak. Vzdy konverzaciu zacal on,nikdy som ho ja nekontaktovala. Ja som vytriezvela,ked som ho stretla s manzelkou a tvaril sa,ze ma nepozna. Pozdravila som sa im obom a on nic este odbocil pohladom akoze nevie,kto som. Doma som to oplakala a tym dnom pre mna ten clovek skoncil. V duchu som sa podakovala,ze nie je mojim manzelom a dnes ked ho stretnem,je mi ukradnuty absolutne nic necitim ani lasku ani nenavist,nic. Dopriala by som ti najst takyto pokoj a presne to potrebujes. Najst impulz,ktory by ti naznacil,ze ten chlap nebol stvoreny pre teba. Ani ja nemam sucasny vztah taky,ze by islo o taku bezhlavu lasku tak ako pri byvalom,ale tak co uz. Nie kazda mame stastie skoncit pri oltari s velkou laskou.
a to bol posledný kus ? však chlapov behá po svete obrovské množstvo...
Baby všetkým vám zo srdca ďakujem za objektívny pohľad a hlavne za pochopenie. Lebo sama pred sebou sa cítim trápne že som malicherna a infantilna. Veľká vďaka, nepôjde to zo dňa na deň ale vezmem si vaše slová k srdcu. Nemám toľko srdiečok aby som každej z vás poslala ale aspoň tak hromadne❤️❤️❤️dakujem
Čítala som to po ten koment, že ste nikdy oficialne neboli spolu. To je ten problém. Neprešli ste tým - zamilovanosť, vzťah, problemy, rozchod. Mala si ho niekde idealizovaneho. Tu predstavu spoločneho života a podobne, pritom by to mohla byť absolútna katastrofa a na základe vášho vzťahu to vyzerá, že by aj bola.
Moja najväčšia láska bol taký vzťah na 3 mesiace a ja som jednoducho musela hrať formu a strašne silnú nezávislú ženu a keď som si konečne uvedomila, že toto je záhuba, tak to už bolo zahubené a vykašľal sa na mňa. Nejakú dobu sme sa ešte vídali, párkrát spolu spali, mali sme slabosť jeden na druhého ale vedeli sme, že to nebude fungovať, niečo sa vtedy veľmi posralo. Veľmi.
Nevedela som si odpustiť, že som to zahodila.
6 rokov sme sa nevideli, ani nepísali, ani nič a denne si naň spomeniem.
Ten už má dieťa a s jeho matkou ani nie je, žije v zahraničí, ja som vydatá, mám deti... A denne naň myslím. Ale nemohli by sme byť spolu. To bolo živočíšne, v skutočnosti by som s nim nevedela žiť a ani on so mnou.
Takže za mňa je zásadný problem v tom, že niečo skončilo skôr, ako to začalo.
...to je tak, ked sa milenka zalubi, ale potom zisti, ze naozaj bola len bokovka...a ego utrpi tazku ujmu...
Skus si troska rozkazat....nepripustaj si myslienky na neho. Zameraj sa na kvality svojho manzela,venuj jemu cas,energiu.
Chcela by si ho este?
Naozaj stoji za to,aby si sa tak trapila? A zaskuzi si to tvoja rodina?
Niektore vztahy su nadherne,lebo nikdy sa uolne nenaplnia. A tak si ich idealizujeme....a casom viac a viac.
Ma svoj zivot,ty svoj...
Uplne ťa chápem, stare lásky vedia bolieť dlho...a vobec nie si krava kvoli tomu, ako si sa nazvala!
Poviem ti, ako to vidim ja na zaklade vlastnej skúsenosti s "nepodarenou" laskou s chlapom, ktory ma tiez len tahal za nos, možno ti to pomôže objasnit tvoje pocity: boli sme spolu skoro rok, bola to moja prva láska, myslela.som.si,ze je to "navždy", ked mi to doslo, ze on to nemysli vážne a nie je ku mne úprimný a dostala som "záchvat sebaúcty" rozišli sme sa a ja som aj kvoli nemu do týždňa odisla.z.prace a do mesiaca aj z rodneho mesta, aby som na neho rýchlejšie zabudla...bola.som.styri mesiace v zahranici, kde som sa dala dokopy, poriadne ten vztah oplakala (fakt som revala 4mesiace vkuse😄), uvedomila si, ze mozem byt rada, ze som sa takeho cloveka vo svojom živote "zbavila" a po navrate sa prestahovala do hlavného mesta, tam si nasla novu prácu, a druhy den v novej práci aj lásku, teraz som stastne vydatá a mam.dcerku...na neho si spomeniem iba naahodou, nikdy za celu tu dobu, ma ani len nenapadlo mu napísať (jeho cislo som si este v zahraničí vymazala, no mail viem "vyhrabať"), lebo mi za to nestojí, aby o mne vedel,ako sa mám, a keby ze ho aj stretnem na ulici, s cistym svedomim sa mu pozriem do očí, pozdravim ho, ale nic viac...manipuloval so mnou dost,ked sme boli spolu,uz mi viac nikdy nebude riadit moj zivot...zivot je krátky! Uvedom si, ze taký človek ti za to nestojí!!! On ta obera o život, ma ta v hrsti, tcoju mysel, a zasluzi si to??? Nie!!!
Chod k psychologicke. Pretože ten tvoj,, blok,, sa môže odraziť na správaní dieťaťa napr. My sme mali problém s dcérou a vieš čo zistila? Ze to ja som ostala ako keby v nejakom momente, chvíli a pomohla mi sa tam vrátiť, mysľou samozrejme odpustila som a odvtedy je všetko ok, aj správanie dcéry. Všetko je to o psychike.
Napada mi pesnicka ,,kratke lasky su tie najdlhsie.., a ako v nej Habera spieva,ze ,,nestihla zovsedniet,,🙂 nikdy ste oficialne neboli spolu par ako pises, nikdy sa Ti nestihol obkukat, nestihol sa ti trosku sprotivit tym, ze po sebe nechava bordel a ponozky vsade a ze Ti v domacnosti nepomaha..atd. zostala si zaseknuta na tom velkom zamilovani a to sa tazko prekonava. Bud pride niekto novy, kto tu lasku tromfne, co Tvoj manzel nedokazal, alebo to vylieci cas, ale ani to sa nestalo:(
Asi by som naozaj navstivila dobreho psychologa alebo zivotneho kouca- obe moznosti z osobnej skusenosti vrelo odporucam. Pomozu Ti pochopit preco citis to, co citis a najst cestu ako z toho von. Psychiater Ti len predpise lieky.. to by som na tvojom mieste zatial neriesila.
Nieco podobne som prezila aj ja...viem presne ako sa citis....mne pomohlo odist..odstahovat sa,byt urcitu dobu sama...neskor som sa vydala,mam dve deti a zaleti aj mne myslienka k ex..hlavne ked sa vratim do nasho mesta,ze ako by to bolo keby...stisne mi cele vnutro obcas...ale snazim sa hned tieto myslienky hned potlacit a potom si ak dlho nespomeniem...musis zacat od seba,viac sa sustred na seba a rodinu....hned pri myslienke na neho ju zazen niecim inym..casom to prejde....budes s tym ale zit cely zivot...nezmizne to....mne pomohlo,zide z oci,zide z mysle...odstahuj sa,nebudes potom mysliet stale na to ci ho stretnes atd...drzim palce 😊
Boze...akoby som citala o sebe. Presne to isté, tie iste pocity. Roky sa z toho tiez neviem dostat, i ked uz mam ineho muza a dieta a neprebolelo, lebo pp takom sklamanie je tazke sa nejak zalubit. Podla vlastnej skúsenosti viem, ze ti ani psychológovia nepomozu, odpustenie som skusala stokrat, ale prilis to bolí....citala som také,ze sa netreba nútiť do odpustenia, ze to proste treba prijať....len, keby sa to tak jednoducho dalo...
No bola som na tom podobne ale cas to vyriesil za 10 rokov. Uz mi na tom cloveku vobec nezalezi.. Chcela som s nim ostat v kontakte a vobec nemal zaujem. Aj s jeho bratom som chcela byt v kontakte lebo tie roky sa nedaju vymazat a este aj s mojim manzelom boli najlepsi kamrati.. No ale my sa nebudeme nikomu vnucovat.. Asi im nestojime za to.. Je to tragikomicke ze v jednej etape zivota vyznavas lasku chlapovi, ktorý potom nevie povedat na ulici ani sproste.. ahoj.. Ale asi tie city neboli z jeho strany pravé... My byvane v 50000 meste a stretli sme sa nahodne na ulici 2 krat prvy krat som sa pytala muza, ze kto to bol... A druhy krát nespoznal on mna... Tak nas ten cas zmenil..
Jednoducho si sklamaná pretože si ho milovala, a cítiš že ťa podviedol a hlavná príčina je to že nemáš snim vypovedané že prečo to spravil atď. Roky to nevyriešia ale musíš to v hlave si vyriešiť, proste vykričať to zo seba poplakat a povedať odpúšťam tí buď šťastný a požehnaný, viem aké to je ťažké z vlastných skúseností ale Boh je najväčší liečiteľ, modlí sa a pros Boha o pomoc a uvidíš ten pokoj v duši, prajem ti aby si našla pokoj vo svojom srdci a bola naozaj šťastná so svojím manželom, ja som žila so svojim manželom bez lásky ale Boh mi pomohol zalubit sa do manžela,Vďaka Bohu, Bohu je všetko možné.🙏♥️
Ja ta chapem uplne, lebo toho, co si milovala, uz manzela len inak milujes, uz viac rozumne a rozumovo to beries. Uz ti nezostava nic ine, len sa zamerat co najviac na seba, a to psychicky i fyzicky, na svojho muza , deti alebo dieta a svoj dom/byt, pracu. Mozno by pomohlo prehodenie aj par viet len tak akoze s byvalym, odkedy ste sa rozisli a ozaj, neboj, vobec mu nemusis zavidiet ani nic, aj oni sa hadaju s manzelkou, aj oni maju svoje radosti/starosti a nikdy nevies, ako skoncia, dopadnu raz oni. Preto sa zameraj co najviac na vas, tvoju rodinu, aby si ty dopadla co najlepsie, mozno aj take prestahovanie sa do ineho a krajsieho mesta, ako zije on by nebolo naskodu...
Presne ako píše veľa báb, je to niečo, čo nebolo úplné, len ste si vždy ukradli nejaký čas pre seba a teda všetko bolo len o peknom, vzrušujúcom, keď sa dvaja stretávajú a usmievajú sa na seba pri kávičkách.
Mala som lásku, obrovskú lásku, osudovú, gigantickú, biblickú, shakepeareovskú lásku ako z románu... on slobodný, medzi tým sa ženil... klasika... kolega... začal ma strašným spôsobom dobýjať... zlomil, namotal, zamilovala som sa ako malé decko... nekonečne, neuveritelne, šialene. Až mi trhalo vnútro, že nemôžem byť s ním. Bolel ma každý centimeter môjho vnútra, že nemôžem byť s ním... medzi tým jeho žena otehotnela... Akurát, keď sa rozhodol, že ,,bude so mnou,, motal ma... neskutočne ma motal...Keď som videla na ulici nejakú tehotnú ženu, zvieralo mi moje vnútro bolesťou... nevedela som sa od neho odstrihnúť... každý deň som ho videla. Chcela som, aby sme teda boli priatelia, ktorí si budú rozprávať o svojich životoch. Bola som úprimná, chcela som, aby bol šťastný s manželkou a dieťaťom, keď som ho nemohla mať ja. Želala som mu len to najlepšie. Modlila som sa, chodila na spovede. Keď som bola v jeho objatí, cítila som, že je to tá najsprávnejšia vec v celom vesmíre. Ale nechcela som rozbíjať rodinu. Nevedela som mať nič s nikým iným. Keď som konečne stretla niekoho, s kým som dokázala naňho nemyslieť a začať zase žiť, začal mi robiť strašné scény... že som ho zradila atd... Ja, slobodná a on kkt ženatý s dieťaťom, totalny sebec!!! Bola som ochotná naňho čakať aj niekolko rokov ale len ma motal... Ja som si našla svojho manžela, vidala sa. Musela som však odísť z práce. Nedalo sa tam byť s ním, to som nezvládala... A potom po čase som sa dozvedela, že ho žena opustila... karma... Skusil ma kontaktovať. Potom som sa dopočula, že urobil decko nejakej mladšej s ktorou je... dosť ma to rozhodilo, až ma to samú prekvapilo... Strašne ma zmotal, oklamal, zobral mi ulúzie... Ale všetko sa mu hajzlovi vrátilo. Nie je šťastný, stále sa vadia, nemiluje ju, je nešťastný a tlačia sa v 1-izbáku. Dieťa bola tiež náhoda. Vyplakáva a balí mladé 20-ročné kolegyne, hoci má cez 40... A s takymto ubožiakom by som bola... Len vyplakáva, ako mu kaźdý ublížil, pritom sám je to podvodník, a karma mu to pekne vracia... Jasné, že si spomeniem...veľmi ma to poznačilo. Myslela som, že sme si súdení. Strašne som mu verila. Myslela som, že sme spriaznené duše. Ale bola to hovadina. Keď ťa niekto miluje, skutočne miluje, tak je proste s tebou!!! V láske nič ako hrdosť nie je! V opačnom prípade to ani nestojí za reč. Treba proste zabudnúť. Učitelka nám vždy vravievala, ak niekto nemá to čo chce, musí chcieť to, čo má. Netreba rozmýšľať nad tým čo by bolo, keby bolo, pretože možno by to bolo super, ale možno by sme boli len ďalšie odrbávané baby, ktoré by nejaký smrad vodil za nos a podvádzal. Treba si odpustiť, sami v sebe. Každý robíme chyby. Treba sa z nich poučiť. Lásky ako vo filmoch niesu. Život je viac realny. No napriek tomu je pekný. Treba si vážiť to, čo máme. Manžela, zdravé deti, rodinu, to, že sme zdraví. Niekedy smútime a snívame za tým, čo sme si vysnívali a zidealizovali vo svojej hlave. Treba sa dať nohami na zem a vrátiť sa do reality. Človek, ktorý ťa miluje, je s tebou, žije s tebou svoj život, to dobré aj to zlé. Všetko ostatné je len klamstvo a namotávka. Niekedy je však ťažké zabudnúť. Mne velmi pomohla knižka od maxima e matkina ,,polnočný denník,, tam sú presne takéto životné situácie krásne popísané. Držím palce. Môj Tatko tvrdý realista mi raz povedal: ,,V láske neexistuje hrdosť. Ak ťa niekto naozaj miluje, príde aj o druhej v noci plakať pod tvoje okná, klačať na kolenách a prosiť ťa, aby si mu odpustila a vrátila sa k nemu.,,
Mrzi ma, ze toto zazivas a o to horsie, ze ho este vzdy obcas stretnes..musi to byt velmi neprijemne..stalo sa mi nieco podobne a po precitani tejto celej diskusie som rada, ze nie som jedina s podobnou situaciou..napisem aj ja co sa mi stalo.. vzdy som tuzila po velkej laske, ale akosi neprichadzala..vzdy to bolo len zopar rande a vzdy mi bolo jasne, ze nie som zalubena a ukoncila som to. Uz som si zacinala mysliet, ze sa nikdy nezalubim, ked zrazu som sa cez spolocnych znamych zoznamila s jednym muzom..od prvej chvile som sa citila ako vo sne..mala som pocit akoby sme sa poznali uz sto rokov..zdalo sa ze sme jeden druhym uplne ocareni a zo zaciatku sme boli schopni hodiny a hodiny sa rozpravat a zdalo sa, ze si vo vsetkom rozumieme..vzdy sa ma snazil nejako prekvapit, zazivali sme spolu krasne chvile..nosil mi darceky, neustale pisal, ked sme neboli spolu..sex bol pre mna absolutne dokonaly, to som si dovtedy ani nevedela predstavit..niekedy sme celu noc ani nesli spat a absolutne som ani nevnimala cas ked som bola s nim..nikdy sme si nepovedali ze spolu oficialne chodime..ale myslela som si, ze to tak nejako automaticky je. Bral ma na krasne miesta, na verejnosti ma nemal problem predstavit, drzali sme sa za ruky..je pravda, ze mi nikdy nic nesluboval, ale ja som to ani neziadala, lebo som bola vzdy uplne poblaznena pritomnou chvilou..zdalo sa, ze nemozeme byt stastnejsi..takto presiel takmer rok..a zrazu raz mi absolutne necakane povedal, ze je koniec, ze si uvedomil, ze nie je sanca, ze by sa do mna niekedy zamiloval, ze lubi byvalu (o ktorej som predtym nikdy nepocula) ..odisiel a ja som zostala uplne na dne..bolelo ma cele telo, bolo mi na zvracanie, nevedela som jest, vyrazne som schudla, stale som plakala, stale som sa v noci budila na busenie srdca a dufanie, ze to bol len zly sen..toto trvalo zopar mesiacov..ked som sa ako tak pozbierala, tak som zacala vela cvicit, vela cestovat, spoznavat novych ludi, v podstate som mala uzasne obdobie plne uspechov, ale malo to hacik..robila som to vsetko s myslienkou na neho..tajne som dufala, ze ked budem este lepsia a zaujimavejsia, tak sa vrati..raz sa naozaj vratil..o skoro roku..nemala som odvahu vela sa pytat..vlastne vobec..zazili sme spolu uzasny den a noc..myslela som si, ze vsetko je zase naspat..no nasledujuce rano mi povedal, ze u neho sa nic nezmenilo..ze mu je so mnou super, ale to nestaci..nasledovalo u mna zase to co predtym..a potom este viac cestovania, este viac cvicenia..trvalo mi dlho kym som znovu isla na rande..trosku mi to pomohlo prist na ine myslienky..ale nebolo to ono..o nejaky cas som spoznala mojho manzela..nebola to ziadna velka laska, ale sme stastni a vsetko funguje, mame vela planov do buducna..nie je to ziadne poblaznenie, nas vztah je velmi triezvy..mame dom, mame dieta a vsetko sa zda byt take krasne, no bohuzial neprejde den kedy by som si nepomyslela na byvalu lasku..neviem si pomoct a vycitam si to..byvam uz v inom meste, pravdepodobne sa uz nikdy neuvidime, nedavno sa tiez ozenil, nemame na seba uz ziadny kontakt..a viem, ze to co mam je skvele..a keby bola moznost mat tohto byvaleho naspat tak samozrejme ho uz nechcem..ale obavam sa, ze nikdy neprestanem mysliet na tie pekne chvile a nikdy neprestanem byt zvedava na to, ze co sa vlastne stalo, hral to od zaciatku? Ani na chvilu nebol stastny? Je teraz stastny? Idealne by bolo kazdu myslienku na neho zarazit hned v zaciatku..no presli roky a ja to stale nedokazem 😥
Tvoj problem je zranene ego (podla toho ci pises dalej), pocit krivdy, ty si trpela a on nie, chces aby trpel aj on. Chces pomstu, nic viac. Ano, vystihla si, detinske. Ono vies, kto nema ziadne realne problemy, tak si nejake vyrobi. Zbytocne mrhas energiou, nikdy nedojde k tomu, ze bude mat pocity ako ty. Ty sa umaras, on nie. Bodka
Neviem ci som to spravne odhadla-mali ste v podstate volny vztah.
Nic ste si neslubovali,takze ste voci sebe nemali zaväzky.
Kazdy ste si riesili svoje vztahy pocas vasho "vztahu" a ked ste sa stretli,jednoducho ste boli spolu .
Cize asi skor sexovali ste spolu...
No...len je prirodzene,ze zena sa casom namota,aj keby nechcela....
A podvedome si od toho nieco ocakavala ...
Takze toto je dan za volne vztahy-kazdy s kazdym,nikto s nikym...
Je vsak divne,ze si nevedela,ze niekoho ma...
Ze si sa dozvedela,mesiac pred jeho svadbou o nej ..
A o jeho zene ano nehovorim-on cely cas si chodil na zalety...
Zamysli sa mad tym-co to je za cloveka ked beha za inou este pocas chodenia?
Doverovala by si mu v manzelstve?
Co je to za charakter,ked 10 rokov taha jednu za nos a pomedzi to si skusa ine...
No fuj!!!!
Mne by sa tak hnusil,ze by som na neho pomyslela uz len tak,ze lutujem jeho terajsiu zenu a nie ze by som jej ho zavidela..
Napriek vsetkemu-odpusti mu!
Ak si veriaca,mozes sa za to aj modlit,su rozne modlitby aj na nete.
Ak veriaca nie si,jednoducho si predstav cele,ako to bolo....
Co by ti ozaj vyhovoval takyto clovek co kade tade prasi trenky...no...joj.
A hlavne 5 rokov si bola sama uz mas svoju rodinu,dieta...to uz je dlha doba.
Premlcana.
Neidealizuj si ho.je to len ruzovy sen a ver mi,ked budes spekulovat,mozes sa velmi popalit.
Treba sa koncentrovat najmä na dieta,manzela-ste fungujuca spokojna rodina.
Netreba sa prilis zaoberat sebou,egocentricky...
Keby ta muz bil,podvadzal,pil...ok.ale vravis-mam dobreho manzela.
Na tom stavaj!!!!
Precitaj si pribehy tyranych zien,ponizovanych,v krizovych centrach...
Precitaj si pribehy bezdetnych zien,ktore preziju cely zivot s uplakanou tvarou v dlaniach,lebo tuzia po detoch....
A bud vdacna za to,co mas.
Zivot nemoze byt vzdy len ruzovy a sladky.
Pretoze by sme si na to prilis zvykli a zade by sme boli nespokojni...
Zelam ti pokoj v dusi.
Zazila som daco podobne, a inak to sme mali normal vztah, potom sme sa po rokoch stretli, zistila som, ze on uplne inak uvazuje a ani nema ziadny pocit, ze mi ublizil, zije si svoj zivot a preslo to. 2-3 roky som zabila zbytocnym analyzovanim....Vyskasli sa na krivdu, ano vodil ta za nos, necitil to, co ty, mrhas energiu na to, aby si mala nejake zadostucinenie, ktore mat nikdy nebudes.
Tvoj problem si vystihla 2 vetami tu
Citim krivdu a viem presne pomenovať tieto pocity ale neviem mu to odpustiť ze ma vodil za nos. Cítim nespravodlivosť že on by mal byť ten potrestaný a nie ja - tým peklom v hlave. N
Urcite vyhladaj pomoc, lebo normalne to nie je, zbytocne sa tym zatazuje tvoj mozog a citovo strada tvoj manzel. Co sa tyka jeho, ty si vazne myslis, ze je stastny? Podvadzal svoju zenu este ked spolu chodili, podvadza ju aj teraz. Nebola si prva ani posledna. To, ze su navonok ukazkovy par, neznamena, ze to tak on citi. Nemyslim tym to, ze mysli na teba. 🙈 nie nemysli, bola si jedna z mnohych na jeho zivotnom zozname. Proste niektori chlapi nie su stale spokojni a musia mat viac zien. Akoze sa ti cudujem, ze by si takeho chlapa chcela. Keby som ich stretla na ulici, skor by som sa pozerala na nu a lutovala ju, akeho ma chlapa. A toho svojho by som este viac chytila za ruku alebo objala, aby videl, ze ja mam svojho muza. Ty sa este chces stahovat prec z obce kvoli nemu 🙈🙈🙈. Jezis to je vazne zle a na odbornu pomoc. Vyhladaj psychologa aby si sa vyrozpravala, su rozne metody-terapie na pochopenie a odpustenie. Ty mas tomu ex dakovat vzdy, ked ho stretnes za to, ze si nezobral teba a ty nie si ta chudinka (obrazne povedane), ktorej muz ma zeny popri nej. Nevyrovnany, nestabilny, bezcharakterny fuj. Normalne by si zasluzil aby si mu to isla povedat, ked bude sam, ze mu dakujes ako sa rohodol.
Maj sa rada, svojho manzela, dieťa. Svojmu ex sa nevyhybaj, skus svojim stastim a pohodou docielit to ze sa on bude vyhybat tebe, jemu bude trapne a casom mozno dospeje k myslienke ze ta nemal nechat ist. Presla som si niecim podobným len u mna to trvalo 13,5 roka. Boli sme spolu, ale nechcel svadbu ani dieta. Mala som par znamosti popri nom a vzdy porovnavala a nakoniec aj tak skoncila pri nom. Az raz som stretla muza ktory bol sice zenaty ale jeho zena miesto dieťaťa chcela psa. Ani neviem ako ale za 2 mesiace od zoznámenia som s nim bola tehotná. Prva dcera, po roku chlapec. A ver mi nebanujem. Nemilujem ho takou laskou ako svojho ex, ale tato laska je stabilnejsia, taka kludna a vyrovnaná. Vazim si ho aky je otec a co vsetko pre nas robi. Ked sa stretneme nahodou s mojim ex tak sa mi ani ne pozdraví. Zo zaciatku ma to trápilo ale uz som to pustila z hlavy. Tiez ma partnerku a jedno dieta. A nema to s nim lahke... To je vsetko co o ich vztahu viem. Beriem to tak ze clovek za svoj zivot prezije len jednu osudovu lasku. U mna to bola laska k svojmu byvalemu a zrejme aj u teba. Sponimaj na to pekné co si s nim prežila a tym to ukonci. Venuj svoju energiu na vylepsenie sucasneho vztahu a nie myslienkam na bývalého. Vsetko je totiz v hlave a v tom ako si to tam nastavis. Viem ze obcas pridu aj slabe chvilky a bolestne myslienky ale vtedy objim dieta tak ako to robim ja. Laska k detom je najviac a nikdy sa nevyrovna ziadnej laske ku chlapovi. Neboj, a vela stastia a pozitivnych myslienok
@j_anna lebo to je presne to, že nech to bolo akékolvek krásne, nech si sa cítila ako v siedmom nebi, najšťastnejšia na celom svete a v celom vesmíre a milovala si ho na umretie, on teba NIE!!! To my sme si všetko v hlave zidealizovali. Načo nad tým rozmýšlaš a analizuješ to roky? On ti to povedal jasne - je mu s tebou dobre, ale to nestačí. Bolo mu s tebou dobre, ale nemiloval ťa. Jasné, že bolo, keď ty si bola šialene zamilovaná a hľadela si naňho ako na pána Boha... Preto sa ženy treba dať do reality a prestať snívať svoje zidealizované predstavy! Tí muži nás NIKDY NEMILOVALI !!! NIKDY!!! Ale každá chceme zažiť lásku ako z telenovely, dramatickú, vášnivú, keď si hotová aj z toho že sa ťa prstom dotkne ruky a ešte aj z takej hovadiny máš vtedy najvačší a najvzrušujúcejší sexuálny zážitok... a omdlievaš keď ho vidíš, keď sa na teba pozrie, keď ťa chytí atd... Ale to je taká sprostosť, že až. Sú to len manipulátori, ktorí využili to, že sme z nich boli totalne posrate a rozložené na súčiastky a to sa ani velmi nemuseli snažiť, lebo my sme im to hodne ulahčovali svojimi najivnými zidealizovanými zamilovanými romantickými predstavami. Ale v skutočnosti je to tak, že to bol všetko len jeden velký omyl, roky sa umárame myšlienkami na nejakého kkta, ktorý si vždy žil svoj život a nás mal na háku. A aké by to bolo? Ja vám poviem aké by to bolo. Žili by ste v naivnej predstave akú máte mega lásku - spriaznenú dušu - a cez tie slepé oči by ste nevideli ako vás ten úbožiak podvádza!!! Kto nemá charakter - nikdy ho mať nebude. A od takého človeka preč. Takže sa všetky preberte z toho sna! NIKDY vás NEMILOVAL!!! Nikdy!!!
Pozri sa ak sama uvazujes nad psychologom... Tak normálne do toho chod podla mna neber to vobec v zlom ti pomoze len on ja som chodila k psychologovi sice s niecim inym no na koniec sme riešili uplne nieco ine....vsetko so vsetkym suvisi a mne velmi pomohla vnútorne som sa uplne upokojila kazdy mi hovoril ako som sa zmenila ukludnila a ak sa bojis toho ze si bude mysliet ze si naivna malicherna hus tak vôbec nemusis ludia za nimi chodia vazne s kade cim su to mudri a inteligentni ludia doktory ktorych praca je liecit ludsku dusu a ty ocividne ju mas umucenu takze chod určite do toho a skus byt disciplinovana a vazne svojho ex neriesit v hlave a pracovať na svojom vztahu skus sa na svojho muža pozrieť inymi ocami porozmýšľaj co je na nom muzne sexy co ta pritahuje ozivte sexualny zivot ked je ten uzasny vacsinou su obe strany vo vztahu spokojne a nemaju potrebu rozmyslat nad inymi.
Ahoj zazila som nieco navlas rovnake.. trvalo to roky.. viem ako sa citits. Rada by som ti o tom povedala a skusila najst riesenie ak mi napises. Sem verejne to pisat nechcem.. je to velmi detajlne.. nahodou by ho niekto spoznal.. a tak 🙂
@blavane mas uplnu pravdu samozrejme..mna len stve moja vlastna hlupost ako som sa mohla tak blaznivo zamilovat niekoho..a najhorsie je, ze to ukoncil vo chvili ked by som to ani trosku necakala a bola som uplne najviac zamilovana..jasne, ze ho mam zidealizovaneho..skoda, ze som s nim nikdy nezazila ziadnu hadku..nikdy som nemusela zbierat po zemi jeho spinave ponozky, nikdy sme neriesili nic vazne..jednoducho bolo to len o tych peknych veciach..a ano hneva ma, ze mi tak velmi ublizil a neviem, ci si to vobec uvedomil -pravdepodobne nie a je mu to uplne ukradnute..a ano som sklamana z toho, ze napriek tomu, ze sa zachoval ako hajzel, tak ma krasnu manzelku, dom a zda sa byt stastny..je to hlupe a nespravne, ale dufala som, ze sa mu nejako vrati to zle co mi sposobil.

Tak potom musis naozaj odpustit sebe. Nie jemu.
Neoklamal ta. Tak nejak si sa proste zalubila do tej osudovosti, ktoru si mala pocit, ze citis za tym, ze sa k sebe vzdy vratite.
Jednoducho sama sebe priznaj, ze to bolo hlupe, naivne, si to namyslat. No bolo to aj pekne. Lebo ten cas, kym to trvalo, ti to davalo aj pekne pocity, nie?
A ten trapas, ze ty mu v podstate vyznas lasku a on povie, ze sa ide zenit - to je skor s odstupom casu usmevna spomienka. Aj ked ta “facka” asi vtedy bolela.
Nemala by si to cele v sebe zivit.
Lebo to je ludska prirodzenost, ze ked nas nieco hryzie a je to v podstate este aj nasa chyba, tak nevladzeme to hryzenie znasat stale. To ide jednemu z toho preskocit. Plus ked sa do toho zamontuje ego - zacneme uplne automaticky hladat chybu v niekom inom. Niekto predsa za to moze a my sme obet.
A to je velmi zle. Rokmi si potom okolo toho vybudujeme cely “mytus” krivdy a strasne tazko sa nam s nim potom zije.
Lebo co chce krivda? Satisfakciu. Ale ako sa jej domôcť, ked ten druhy ju v skutocnosti nesposobil?
Zacarovany kruh.
Priznaj si svoju chybu, kludne si za nu aj vynadaj, vysmej sa sama sebe, poplac si a odpusti si. Nechaj to odist.
Je jedno, co zistis. Sem to priznat nemusis.
Takze je jedno, ci je to malicherne ego, ktore sa citi urazene, ze vyznanie lasky dopadlo ako dopadlo. A chcelo by ho vidiet prist povedat, ze lutuje, ze vtedy zavahal a vsetko nezrusil. A tuzi mu to oplatit: no to uz mas smolu, moj mily, ja som stastna s inym, pozri.
Alebo ho v skutocnosti stale lubis a keby bola sanca, tak sa bojis, zeby si napriek vsetkemu odhodlaniu a sebazapretiu nevydrzala a podlahla pokuseniu.
Alebo ziarlis na jeho zenu, ze ona dostala to, o com si s nim snivala ty.
Je uplne jedno, co v hlbke svojej duse najdes a ako nizke to bude/nebude. Je to tvoje, nikde to priznat nemusis. Staci, ked to priznas pred sebou, pekne po pravde.
Az vtedy s tym mozes nieco urobit.
Kym to budes v sebe obchadzat ako trinastu komnatu a vyhybat sa tomu, tak sa z toho budes dostavat este dlho a tazko, nez to casom samo vyhnije.