Nuda vo vzťahu verzus ohrozenie mentálnej stability
Treti rok som v relativne dobrom partnerskom vztahu. Moj priatel je dobry clovek, taky bezny muz 21. storocia, ktory ma dobru pracu, je samostatny, postara sa o seba aj o mna, 100% poriesi v domacnosti vsetko co treba, nikdy ma vedome neurazil, neublizil, je nekonfliktny a viacmenej sa ani nehadame. Ked sme spolu zacinali, zdalo sa mi to ako to najlepsie co sa mi mohlo stat. Mam jednu z poruch osobnosti a tento konstantny pokoj co pri nom mam je pre mna to idealne a zdrave co potrebujem. Aj ked spolu zijeme, tak obaja fungujeme velmi samostatne v zmysle, ze netravime spolu vela hodnotneho casu. Na jednej strane je to pre mna super lebo mam vela volnosti, robim si co chcem tak ako ked som bola single, moj priatel neziarli ani nema nijake trapne pripomienky ci vycitky. Rovnako je to aj naopak. Doverujeme si. Mozno pre niekoho to znie super ale ja som po rokoch zivota emancipovanej zeny zacala mat pocit, ze by som chcela aby sa niekto o mna postaral. Obaja zarabam velmi dobre, on este o trochu lepsie ale vzdy sme sa na vsetko skladali napoly, na kazdu dovolenku alebo kazdy vyssi vydavok. Nepocitam pozyvanie do restik a take bezne financne nenarocne vylety. Musim tu zdoraznit, ze moj priatel ani zdaleka nie je nijaky zgrlos, ako sa to tu casto objavuje. Vzdy som zila v tom nastaveni, ze sa musim o seba postarat sama, tak mam vlastny byt, dobru pracu a materialne nijak nestradam. Mam tesne po 30 a zacinam mat pocit, ze mi tento vztah uz prestava vyhovovat ale zaroven to nie je nijak vyslovene zle, ze by som musela odist. Moj priatel aktivne nerobi nic negativne ale mne zacalo vadit, ze spolu netravime nijaky hodnotny cas(aj ked na zaciatku som to prave ocenovala, ze mi dava priestor na vsetky moje aktivity), ze nemame spolocne zavazky, ze nerobime take obycajne veci, ktore partneri spolu bezne robia, ze kazdy ma svoj vlastny zivot vedla toho druheho. Posledne mesiace mam pocit, že mi doslova vadi vsetko co spravi. Ze mam nejaku predstavu toho ako by som chcela aby nas vztah fungoval a on ju nenaplnuje. Ked mu poviem co mi vadi a chcela by som to zmenit, tak na to reaguje pozitivne ale realne sa nic nezmeni. Mam pocit, ze spolu absolutne nic nerobime. Teda to nie je moj pocit ale celkom realita. Kazdy si robime vlastny veceru aj robime vlastny nakup. On predo mnou nikoho nemal a jeho rodicia tiez nie su idealny priklad fungovania rodiny, tak to vnima tak, ze takto je to bezne.
Na jednej strane si poviem, ze nechcem v takejto partnerskej nude premarnit este dalsie roky zivota ale na druhej je moja porucha, takze si hovorim, ze mozno taketo konstantne pocity su asi to normalne a musim sa na to nejak naladit, ked nechcem roky zit ako na horskej drahe, co tiez pre mna nie je vobec ideal. Ani neviem aku cakam radu, len som sa potrebovala vypisat a mozno ked si to precitam neskor, tak ziskam nejaky nadhlad.
Fungujete skôr ako spolubývajúci. Na všetkom sa dá ale pracovať a kľudne to môžete zmeniť.
Nákup - raz môže spraviť nákup on, raz ty a na veľký nákup môžete ísť spoločne. To že každý máte rád niečo iné je normálne, neznamená to ale že musíte nakupovať samostatne. Veď ty jemu môžeš kúpiť čo má rád a on tebe.
Varenie - jeden deň môžeš variť ty čo máš rada, druhý deň bude variť on čo má rád. Príležitostne môžete variť spoločne, strávite spoločný čas a troška sa zladíte aj v tomto smere.
Aktivity - je super že viete tráviť čas samostatne. Nájdete si aj niečo spoločné čo budete pravidelne robiť. Určite existuje aktivita ktorá bude vyhovovať tebe aj jemu.
Tak si urob dieťa s nejakým kretenon, ktorý ťa zmlati a nechá aj a deckom bez výživného. Potom chod vyplakavať na MK opäť. Vám žena fakt nie je nikto dobrý, keď ti vadí ze každý si varíte sam. Tak nákup potraviny a uvar pre oboch. Keď ti vadí, ze netravite voľný čas spolu tak vymysli aktivitu a zavolaj ho..
Mne prídete ako také roboty. Všetko čo píšeš o vašom vzťahu je také … sterilné. Necítim z toho žiadnu radosť, vášeň, niiiiiič. Príde mi, že sa nikam neposúvate, len ste na mieste a každý si robí svoje veci. Rozprávate sa vy dvaja vôbec??? Ak áno, o čom??? Ja sa s mužom po 20 rokoch vzťahu viem 4 hodiny vkuse rozprávať napríklad. Jasné, máme každý svoje veci, aj svojich kamošov a máme iné záľuby, ale máme aj spoločné, my sme radi spolu, radi spolu cestujeme, alebo ideme na výlet. On mi rád rozpráva o veciach z jeho oblasti, ja jemu o mojich, my sa o seba zaujímame.
Mne prídete ako také roboty. Všetko čo píšeš o vašom vzťahu je také … sterilné. Necítim z toho žiadnu radosť, vášeň, niiiiiič. Príde mi, že sa nikam neposúvate, len ste na mieste a každý si robí svoje veci. Rozprávate sa vy dvaja vôbec??? Ak áno, o čom??? Ja sa s mužom po 20 rokoch vzťahu viem 4 hodiny vkuse rozprávať napríklad. Jasné, máme každý svoje veci, aj svojich kamošov a máme iné záľuby, ale máme aj spoločné, my sme radi spolu, radi spolu cestujeme, alebo ideme na výlet. On mi rád rozpráva o veciach z jeho oblasti, ja jemu o mojich, my sa o seba zaujímame.
@kabyko Ak by som si aj urobia dieta s kretenom, ktory mi nebude platit vyzivne, tak sa onho materialne dokazem postarat sama. Naco bol dobry tento komentar?
@yoxinka Rozpravame sa malo, pretoze moj drahy nie je velmi zhovorcivy typ. Co sa tyka vasne, tak som pisala, ze mam poruchu osobnosti a prave preto je pre mna idealne nezazivat tieto "vasne" a vzruchy... Akoze posuvame sa, len kazdy vo svojom. Moj posun je, ze coskoro by som chcela zmenit pracu a jeho ze si kupil byt 😀 Ale ak myslis taky spolocny posun, ze svadba alebo deto, tak to nie. Ale necitime to tak ani jeden. A mimo toho vlastne ani neviem ako sa da spolocne posuvat. Ideme tento rok spolu na mesacnu dovolenku ale to za nejaku posun nepovazujem.
@anonym_92f12a Prvykrat pocujem, ze to niekto ma rovnako 😀 Medzi nasimi kamosmi sa zvycajne vsetci cuduju, ked spomeniem ako fungujeme. Preto to vnimam, ze to nie je standard. Ako na jednej strane super, ze mame obaja tu slobodu, ze fakt sme spolu lebo chceme, nie musime kvoli hypoteke a logistike. Ale niekedy si fakt poviem, ze uz by som aj ja chcela byt taka hyckana princezna a house wife a piect kolac cez vikend alebo urobit stromcek na Vianoce. Nic z tychto veci nerobime, pretoze moj muz absolutne nie je typ, ktory by taketo nieco ocenil. Jemu je uprimne uplne jedno, ze nemame utrety prach dva tyzdne, nemame stromcek na Vianoce alebo kolac cez vikend. A tym padom to ani nevie ocenit keby to bolo. Cize aj keby som chcela byt house wife tak nemam pre koho.
Ck spolu robievate? Ako travite cas? My casto skusame nove restiky, na tom sa vieme conmectnut. Alebo take bezne veci, ze ideme parkrat do tyzdna po praci do kaviarne alebo parkrat do roka na wellness vikend. To je super a vtedy js to v pohode ale cojaviem, mne sa to nezda ako uplne idealne aktivity na nejake hlboke spojenia. On ani neprejavuje city velmi, tak tazko sa naho naladit.
@anonym_autor Ja mám tiež taký vzťah ako ty s mojím 😂 Ja mám svoje peniaze, zázemie, priateľov, rodinu, kariéru všetko oddelene od neho.
On má presne to isté.
Pre príklad náš vianočný stromček stojí už druhý rok v obyvačke postavený a ozdobený 🤐 Mne to je jedno a jemu očividne tiež 😂
My chodíme spoločne na dovolenky a spoločne upratujeme domácnosť, ja jedno poschodie on druhé.
Potom ešte samozrejme máme spoločný dobrý sex a ešte máme niečo také ako "podpora", on je prvá osoba, ktorú oslovím ak sa niečo deje alebo potrebujem pomoc. Nepotrebujem bezduchú prítomnosť typu varenie spoločnej večere či spoločné obstávanie vo fitku či na plese. Potrebujem od muža istotu a stabilitu, to sú pre mňa dva najväčšie piliere a požiadavky a tie mám. Viem čo môžem od neho očakávať a keď sa stane nejaká situácia viem, že on ju utlmí a stojí za mnou/predomnou/pri mne a je jednoducho všade.
Porozmýšľaj nad tým, že či je fakt pre teba také potrebné aby ti niekto ocenil horúci koláč z rúry ktorý ani nechceš vlastne piecť a či je pre teba také potrebné aby niekto riešil nejaké blbosti vrámci nudy ako vianočný stromček či hodnotenie kaviarní a káv. Partner je v tejto dobe viac ako prenosný nosič spermií a nejaký pochvaľovač tvojho života. Skús sa možno aj zamyslieť, že prečo potrebuješ nejakú externú pochvalu, aké máš sebavedomie atď. Nehovoriac o tom, že ak chceš byť žienka domáca, tak mu vieš povedať, že ja som od dnes žienka domáca, budem 4x ročne umývať okná a každú druhú nedeľu piecť bábovku, od teba očakávam, že ma za to budeš chváliť, lebo mi to urobí radosť a od teba čakám, že minieš 500 eur mesačne na mňa, ako ich minieš nechám na teba ale musíš ich utratiť na mňa aby som sa cítila hýčkaná.