Obnoví sa dôvera po manželových správach s kolegyňou?

S manželom sme spolu 11 rokov a nemáme deti. Nikdy sme nemali pred sebou tajnosti a poznali sme navzájom heslá do telefónov. Niekoľko mesiacov dozadu som však natrafila na správy s jeho kolegyňou. Z tých správ nevyplývalo, že by tam šlo o niečo viac, ale zarazilo ma, že si posielali selfie a ona manželovi písala komplimenty na výzor. Mňa to dosť vystresovalo a spanikárila som. Mužovi som o tom hneď povedala a sľúbil mi, že jej vysvetlí, že to nie je vhodné si písať. Asi o mesiac na to som prišla nato, že ma v inej aplikácií zamknutý chat s ňou. Keď mi to odomkol, prekvapilo ma, že staršie správy boli vymazané a posledné správy čo som videla boli o našej plánovanej dovolenke, že sú radi, ako spolu pokecali a asi najviac ma zarazili pozdravy dobré ránko 😘 Ja som sa kvôli tomu úplne zosypala. Predomnou tej kolegyni zavolal, aby mi dokázal, že tam naozaj o nič nešlo. Vraj to bola jeho sprostosť a naivne si myslel, že to časom môže byť v pohode, veď predsa je to len kamoška s ktorou si rozumie. Potom mi ešte ukázal nejaké správy s ňou na záver, kde to akoby dali na pravú mieru, že to celé vyzeralo tak ako vyzeralo, lebo si to zamkol. Mne to nedalo a napísala som jej manželovi. On vraj o tých správach vedel a podľa neho tam nič nevhodné nebolo. Nikdy predtým manžel na mňa nebol zlý a urobil by pre mňa všetko. Robí všetko to, čo som mu predtým vyčítala, že sa ma menej dotýkal a lásku mi vždy vyjadroval hlavne slovne. Najmä to, že výrazne obmedzil telefón a necháva ho bez dozoru. Odvtedy prešlo už niekoľko mesiacov a občas si na spomeniem a zamrzí ma to. S tou kolegyňou sa nebavia, pretože sa asi urazila a odmlčala sa. V práci sa často ani nestretávali, lebo robí na inej budove. Manžel je celkovo ku všetkým priateľský, rád spoznáva nových ľudí a nikdy som nebola žiarlivá, keď sa bavil a občas si napísal s nejakou spolužiačkou. Tiež sa s nimi bavil podobným štýlom a nikdy tam o nič nešlo. Lenže tie baby som poznala a túto kolegyňu mi nikdy predtým nespomenul. Videla som, že aj s bližšími kolegami, kamarátmi si píše podobným štýlom a posielajú si aj fotky. Ibaže keď sa jedná o ženu, vnímam to úplne inak. Manžel sa k tomu vyjadril, že mal celkovo zlý pohľad na priatelstvá s opačným pohlavím a že čo pre jedného môže vyzerať v pohode pre druhého nemusí. Vraj keď ma videl takú utrápenú, už nikdy by nič také neurobil. Navštívili sme kvôli tomu aj párovú terapiu. Stalo sa niekomu niečo podobné a časom to prestalo tak mrzieť, ak sa partner dlhodobo snaží a dôvera sa znova navrátila alebo už vôbec?