Odchod od manžela

ahojte, potrebujem sa vyrozprávať, povzbudiť a hlavne uistiť, že som sa rozhodla správne. Zajtra odchádzam aj s deťmi od manžela. Posledný rok vypije každý deň liter vína alebo 2 litre piva. Sám, doma v pivnici. Do krčmy nechodí. Klame, že on nepije. Chľast prelieva do fliaš od džúsu a prázdne fľaše chodí v noci vyhadzovať. Už rok a pol je bez práce, z poslednej ho vyhodili kvôli alkoholu počas pracovnej doby - aj to ma oklamal, že ho prepustili, lebo rušili miesto-vtedy bola korona a veľa sa prepúšťalo. Ďalej som zistila, že chodí do stávkovej kancelárie tipovať-každý deň, niekedy aj 2 -krát, je tam aj 2 hodiny.Samozrejme klame, že nestávkuje a tikety čo som našla, nie sú jeho..Vôbec sa so mnou nebaví, stále len hučí po mne aj deťoch, nadáva nám a bolo už aj fyzické násilie. Odmieta akúkoľvek pomoc aj rozhovory, stále som na vine len ja a podľa neho on nemá žiadny problém. Na nový rok sa tak strašne ožral, že ležal do rána ožratý na zemi a vtedy som mu povedala, že ak s tým nezačne niečo robiť, tak odchádzam aj s deťmi. Na to mi povedal, že to by som nikdy neurobila, že na to nemám dosť síl, lebo som chudera.
Prešli tri mesiace, podala som návrh na rozvod, našla som si podnájom v inom meste, deťom som zmenila školu, dala som výpoveď v práci a a zajtra je ten D, kedy by sme sa mali definitívne odsťahovať. Lenže on o ničom netuší. On si ďalej myslí, že je všetko OK, veselo si pije a stávkuje každý deň a ja som teraz dostala strach, čo bude. Ako bude reagovať, keď zistí, že sme odišli, že sa už nevrátime. Bojím sa, ako si deti zvyknú na novú školu, mesto, byt, ja sa bojím, či si nájdem dobrú prácu, či to všetko zvládnem..Teraz pochybujem, či som sa neunáhlila a či sa nedalo riešiť menej radikálne.
Neľutovali ste odchod od manžela? Zvládli ste to samé s deťmi?Nebolo ešte väčšie peklo po rozvode ako predtým? Ďakujem za názory.