Opustiť ho, aj keď ho ľúbim?
Ahojte. Začnem tým, že svojho partnera nadovšetko ľúbim a ako sa mi zdá, už tu svokra zrejme prispela svojim príspevkom. Hádam sa to k nej dostane, úprimne mi to je už jedno, pretože prestávam zvládať svoju momentálnu situáciu.
Partner má ťažkú fyzickú, psychickú prácu s nočnými službami, ja fyzickú prácu dosť náročnú. Sú dni, týždne kedy ja prídem domov a on už doma nie je, alebo príde z nočnej a doma nie som ja. Málokedy máme spoločné voľno.
V skratke … veľmi sa mi zdá, že môj partner má nezdravý vzťah s matkou. Všetko, ale že úplne všetko jej vešia na nos, dokonca aj veci, ktoré sa nehodia. Že má ona potrebu vedieť o každom prde, to som si zvykla. Alebo aj nie? Nie sú jej cudzie žiadne osobné otázky, ale že absolútne žiadne. Od otázky na môj plat, po to aký vážny je náš vzťah. Od manažovania nášho voľného času, po doslova maznanie sa so svojím synom. Áno, maznanie. Lizloni sa s ním, ako keby mal 5 rokov a to moje trdlo drží, lebo maminka by vraj chodila revuci týždeň, keby jej niečo na to povedal. Ja chápem všetky tie reči o tom, aký je jej syn, ako je ona jeho matka, ako ho ona porodila, ako sa oň starala a ja mám byť vďačná, slušná, poslúchať, načúvať, neriešiť, nemontovať sa. Ale občas mi príde, že sme v tom vzťahu traja.
Nemôžem povedať, že by partner bol zlý, je to skvelý chlap, starostlivý, milý, slušný. Skutočný dobrák a poklad, ľúbim ho nadovšetko. Ale občas, keď si dovolím povedať že niečo nie je ok, má dosť maniere maminku zastať. Nie úplne, vie aké má chyby, vie že veci preháňa, vie aká dokáže byť zvedavá. Jeho slovami : taká vegeta, užívaj si že ju ešte nepoznáš. Lebo raz sa stane že budeš doma a zaklope ti pri dverách, že prišla na kávu. (to bolo v čase,kedy som sa s ňou ešte nepoznala) občas z neho vyjde, že sa nemusím tváriť tak kyslo, keď s ňou telefonuje že tie moje pohľady sú nevhodné, že moja otrávená nálada na návšteve nie je slušná, že by som sa občas mohla premôcť a netváriť sa ako na poprave. Ale ja už nevládzem, nevládzem sa usmievať na človeka, ktorý má potrebu riadiť náš život, vnucovať svoje názory, ofučať sa keď partner povie že neprídeme, lebo chceme byť doma. Keď mu pripomeniem nepomer, ako často chodíme k jeho rodine a mojej, zháči sa že A kedy si povedala, že tam chces ísť? Reku nie často, lebo keď mám voľno som rada že sme spolu doma. A tu ako to píšem, som sa rozčúlila. Ako sa nemám tváriť ako na poprave, keď z milión strán sa na mňa rútia otázky o dieťati, byte, budúcnosti, voľnom čase, prečo nejdeme tam, tam, prečo nerobíme to a to. ALE KEDY?! Veď my sami na seba veľakrát nemáme čas, máme domácnosť, záujmy a kým niekedy všetko stihnem, je večer kedy treba ísť ku svokre. Tak samozrejme, že ja vyťažená z roboty a domácnosti absolútne nemám chuť na návštevy. Nemám chuť ani na rozhovory a už vôbec nie na takéto otázky a maznanie sa so synáčikom. Keď prídeme večer, na druhý deň máme prísť na obed…
Bože odpusť mi túto zlobu, fakt sa niekedy cítim ako odporný človek. Aj mi to príde ľúto, že sa neviem premôcť, netuším či sú tieto moje pocity oprávnené alebo je vo mne chyba, že to nechápem.
Lenže to moje polienko by bolo najradšej všade. Chápem, odišiel im pomyselne jediný chlap. Otec je lenivý, brat sa k robote nemá… tak veľa činností ostalo na mojom partnerovi. Skrátka robí ich aj keď je odstahovany, stále si berie zodpovednosť za veci, na ktoré sú tam aj druhí ľudia lenže jeho vraj svedomie hryzie keď vie, že nik iný to nespraví. Už som taká naštrbená, že aj keď ho ľúbim, opustim ho a prenechám matke… nech ma synka doma.
Stručné zhrnutie
- Problém: svokra nadmerne zasahuje do spoločného života páru cez časté návštevy, osobné otázky a plánovanie voľného času, čo diskusne označili ako "opičia láska" a vedie k pocitu, že vo vzťahu sú traja.
- Praktické riešenia navrhované v diskusii zahŕňajú stanovenie jasných hraníc, dohodu o pravidlách návštev (napr. návštevy raz/dva krát mesačne), plánovanie spoločného času pre pár a presunutie návštev tak, aby partner navštevoval matku, keď je partnerka v práci.
- Radikálnejšie riešenia spomenuté v diskusii zahŕňajú ultimátum pre partnera, časové odstavenie kontaktu na rok-dva, presťahovanie sa na veľkú vzdialenosť (v diskusii spomenuté "min. 1000 km") alebo ukončenie vzťahu; niektoré skúsenosti tvrdia, že správanie sa obvykle nezmení.
Najčastejšie otázky
Q: Ako nastaviť hranice so svokrou, ktorá zasahuje do nášho života?
A: Dohodnite s partnerom konkrétne pravidlá (diskusne odporúčané: naplánovať návštevy raz/dva krát mesačne), určite čas „len my dvaja“ a dohodnite, že partner obmedzí telefonáty a plánovanie programu bez vás.
Q: Čo robiť, ak partner odmieta postaviť sa matke?
A: Navrhnite partnerovi konkrétne kroky: verbálne povedať matke, ktoré témy a návštevy sú neprijateľné, presadiť návštevy v čase, keď ste v práci, a v krajnom prípade dať ultimátum alebo zvážiť presťahovanie (v diskusii spomenuté „min. 1000 km“ alebo „odstahovať sa na 2. koniec republiky“).
Q: Ako rozpoznať, že ide o emocionálne enmeshment medzi synom a matkou?
A: Sledujte príznaky uvedené v diskusii: partner nereaguje na žiadosti o zmenu, vykonáva požiadavky matky napriek vašim námietkam, matka riadi voľný čas páru a v diskusii sa tento stav označil termínmi „opičia láska“ a odporúčalo sa vyhľadať informácie o „oidipovskom syndróme“.
Q: Ako plánovať návštevy, aby sme mali viac času pre seba?
A: Naplánujte návštevy vopred, rozdeľte čas na „čas len my dvaja“, „čas s jeho rodinou“ a „čas s tvojou rodinou“, a dohodnite, že niektoré návštevy sa uskutočnia počas pracovného času partnerky (tento postup odporúčali viaceré príspevky).
Q: Je rozchod alebo presťahovanie bežné riešenie pri pretrvávajúcom zasahovaní svokry?
A: V diskusii viacero účastníkov odporúčalo rozchod alebo presťahovanie ako možnosť; konkrétne spomenuté varianty boli rozchod, presťahovanie „na 2. koniec republiky“ alebo „min. 1000 km“.
Q: Ako zabrániť manipulácii svokry cez emocionálne reakcie?
A: Diskusne odporúčali, aby partner nepripúšťal manipuláciu, aby prestal reagovať na emocionálne výbuchy matky, stanovili sa jasné pravidlá komunikácie a aby partner prevzal zodpovednosť za uplatňovanie týchto hraníc.
Závery z diskusie
Zhoda
- Svokry, ktoré častokrát zasahujú do života páru cez pravidelné návštevy a osobné otázky, spôsobujú napätie a pocit nedostatku priestoru vo vzťahu.
- Riešenia zahŕňajú stanovenie hraníc, plánovanie návštev a snahu, aby partner aktívne obmedzil zásahy matky do spoločného času.
Sporné názory
- Niektorí prispievatelia tvrdia, že partner sa môže naučiť rešpektovať hranice a správanie sa zmení po rozhovore a dohode; iní tvrdia, že takéto správanie sa väčšinou nezmení a jedinou reálnou cestou je rozchod alebo odstahovanie sa.
Otvorené otázky
- Dokáže partner dlhodobo uplatňovať hranice proti zvykom, ktoré mu vštípila matka?
- Bude situácia s intenzívnym zasahovaním matky zhoršená po narodení detí alebo sa automaticky zmení?
- Aké konkrétne hranice sú účinné v dlhodobom horizonte pri takomto type rodinných vzťahov?
Spomenuté značky a firmy
modrykonik.sk
Spomenuté produkty a metódy
stanovenie hraníc, ultimátum, plánovanie návštev raz/dva krát mesačne, odstahovanie sa na min. 1000 km, ignorovanie svokry, organizovanie spoločného času pre pár, "opičia láska", "oidipovský syndróm"
Miesta a osoby
Rusko, Ukrajina
@luccija tak to je rozdiel. keď tvoj muž jednoducho čuší, lebo vie, že to nemá zmysel, no prakticky činmi sa postaví na tvoju stranu. a rozdiel, keď čuší a naďalej vykonáva jej "rozkazy" a plní jej divné priania napriek tomu, že ty s tým nie si stotožnená, že mnohokrát ide o hlúposti (doslova) a že vie, že sa kvôli tomu zas len pohádate. a myslím si, že toto má autorka. a toto som mala aj ja.
@panelacikova áno písala som to na margo toho, že vzťah syn mama je divný asi všade.Nemusela to u nás zájsť do tejto nevraživosti, keby jej občas oponoval on nespravil ani to, radšej sa stiahol úplne.Co som teda rada, ale nemuselo to byť takto.A možno ju pozná a radšej zvolil útek neviem ..
Tvoju litaniu citat je problem. A co akoze sa ho naco drzis zubami nechtami?
@panelacikova áno, úplne sa prerušíli kontakty na sviatky a pod...