Oslava narodenín plná dramatických okamihov: Čo robiť?
Ahojte prosím o nestranný názor. Mám sestru, ktorá má dve deti (4r. a 1r.). Ja mám tiež dve deti (3r., 1,5r.). Boli sme na oslave prvých narodenín. Staršie dieťa mojej sestry je nesmierne agresívne a podľa mňa nevychované. Celý čas s ním bol problém. Kopanie, kusanie, skrtenie, facky, päste, vyjadrovanie ako sviňa, zabijem ťa, drž hubu a podobne. Mohla by som písať do nekonečna. Fyzicky aj slovne atakoval moje deti a keď som ho napomenula aj mňa. Sestra je nešťastná, priznáva si chybu nezvláda ho. Jej manžel však ten názor nemá. Podľa neho je to normálne správanie chlapca, chráni si vraj svoje teritórium a podobne. Poobede som už situáciu nezvládla, zbalila deti a odišli sme domov. Doma som si našla správu od môjho otca, že mám byť tolerantná. Vraj nemôžu byť všetky deti také dokonalé ako moja dcéra a mám viac tolerovať jeho povahu. Vraj tak, ako sa mi moje dieťa narodilo poslušné tak im sa narodilo živé a netreba z toho robiť vedu. Mňa po prečítaní skoro porazilo. Môj manžel rázne zastáva názor, že treba spoločne stretávania ukončiť. Čo si myslíte vy?
Autorka, a to malé ročné sestrine dieťa je aké? Veselé alebo bojazlive? Mne je ľúto aj jeho😞
Evidentne chorá domácnosť. Riešenie je fakt len rozprávať sa so sestrou osamote a vyjadriť jej podporu v každej situácii. Aby vedela, že si pri nej. Tým sa možno skôr dostane z fázy popierania...
A prizná si sama v sebe, že je tam u nich problém.
Tiež si myslím, že muž ju týra potajme...
Asi to ten chlapec odniekial odkukal. Zeby od svojho otecka? Boh vie co je medzi nimi doma. Len sestra sa ti urcite neprizna.
Súhlasím s manželom. Ďalšie stretávanie by bolo ohrozovaním psychického aj fyzického zdravia vašich detí...
sestra ma zrejme pravdu v tom, ze svoje dieta nezvlada... skus ju nejak podporit a najst riesenie, ako chlapca dostat k psychologovi (a spod zleho vplyvu otca). Na svojho otca nereaguj, resp. sa slus vyhnut konfliktu.. Stretavanie treba obmedzit, resp. dat mu pravidla, osobitne, ak mas ty a tvoje deti chodit domov s modrinami.
ps: tipla by som, ze chlapec nezvlada svoje pocity a preto tak reaguje, to nie je len tak "zive" dieta, ale problem vychovy to asi bude, aj ked by som betvrdil rovno, ze je proste nevychovany...
Decko moze kludne mat PAs alebo ADHD alebo nieco ine, zdedene od otecka. Treba s nim ist k psychologovi a mozno pomoze aj sestre vyriesit ich manzelske problemy.
Áno, niekedy sú deti také, nie vždy je to dieťa také, lebo ho tak vychovali rodičia. To dieťa pravdepodobne bude problémové celý život....určite nebude tichý a poslušný chlapec...najlepšie je s takýmito deťmi sa stretávať vonku, tam sa vefia lepšie pohybovo vyjadriť sa, vybiť si energiu...kým sú malé, neskôr aj tak zlenivejú a budú zalezené vo svojej izbe pri nejakej video hre 😀
Teritórium? Čo je divý zver? .... ja by som to riešila ako ty/vy
Ja ti odpíšem k tomu bráneniu. My sme to s našou malou doma trénovali cez hru. Napr. ja som si vzala nejakú hračku a ona mi ju išla akože skúsiť vytrhnúť. A ja som sa "bránila". Hračku som stisla silnejšie, zamračený pohľad do očí a hlasné Nie, nechaj ma. A potom sme si úlohy vymenili, ja som jej skúšala hracku vytrhnúť a ona opakovala čo videla u mňa. A toto v rôznych obmenách, niekedy "akože" slovná obrana nezabrala a trénovali sme ako sa môže brániť fyzicky (primerane) t.j. učili sme ju odstrčiť, odtisnúť niekoho, nikdy neútočiť na tvár alebo hlavu. Muz chodi aj na sebaobranu, takze on s nou trenoval aj pevny postoj, priamy pohlad do oci, razny hlas. Keď už toto mala zvládnuté tak vyšší level bol aby vedela rozoznať kedy sa brániť a kedy nie. Napr. voči mladším deťom takým babatkam sa nebráni, učili sme ju že tam sa slovne ešte nedohodne keďže väčšinou nevedia rozprávať a sú príliš malé aby sa bránila fyzicky. Takže keď vidí že sa nejaké babo zaujíma o to co ma v ruke, je naucena podať mu nejaký iný predmet ako náhradu pripadne ak má náladu tak mu to aj prenechá.
Samozrejme to bol postupný proces a určite pomohlo aj to ze ma prirodzene dominatnejsiu povahu, ale nám sa taký prístup osvedčil. Od 3 rokov cca si vedela konflikty v drvivej väčšine prípadov vyriešiť sama, poväčšine slovne, zasahovala som len pokiaľ "protistrana" bola výrazne staršia alebo mladšia ako ona.
A neprikresluješ to trochu? Naša dcérka je teda poriadne živá, niekedy si s ňou nevieme rady ale slová ako "drž hubu, zabijem ťa" ani nevie že existujú.
Ale teda ak to je všetko pravda ako píšeš a nepíšeš niektoré veci pod vplyvom emócií, tak by som asi tiež moc nechcela, aby sa moje deti s niečím takýmto stretávali.
Po prečítaní všetkých tvojich komentárov som došla k záveru,ze:
Tvoj švagor je úplný idiot
Sestra pri nom chudera
Dieťa ma naisto diagnózu
Toto treba riešiť,takéto správanie je čistý extrém. Veď on časom môže niekomu veľmi zle ublížiť prioadne z neho môže vyrásť riadny grazel .
Môj názor je, že dieťa nemá hranice. Ono nie je zlé, len je mu dovolované všetko. Vidím v tom voľnú výchovu bez akýchkoľvek mantinelov, ktorú podľa tvojho opisu nastavil otec dieťaťa. Matka veľa nezmôže pokiaľ mu to otec odobruje. Dnes je naozaj dôležitá rešpektujúca výchova, ale toto nie je ono. Rodičia si mýlia voľnú výchovu s rešpektujúcou. Tam treba jasne dať najavo hranice, čo smie a čo už nie, ale nie bitkou, ani ziapaním, ale mu to jednoducho nedovoliť. Vysvetliť, ísť mu príkladom a povedať nie, keď treba tak aj fyzicky ho zobrať preč, alebo mu chytiť ruku, aby neudrel a podobne.
Máme podobnú situáciu v rodine (od správania dieťaťa k ostatným deťom, mame, cez otca bez sebareflexie k správaniu svojho dieťaťa až po nechodenie do škôlky - iba jeden deň). Tiež mám dieťa a pri každej návšteve som tŕpla,či sa tomu môjmu nič nestane. Rozhovor s rodičmi nemal význam, minimalizovali sme teda kontakt na dve- tri stretnutia ročne fungujúce na princípe,že sa vždy s manželom dopredu dohodneme,kto bude celý čas strážiť naše dieťa. To je náš spôsob riešenia situácie,ak teda nechcete prerušiť kontakty úplne.
Mame takého suseda, až som sa ho pri jeho rečiach opýtala - “To odkiaľ máš takéto reči, to kto ťa naučil, kde si to počul?” Hneď mu matka skočila do reči, keď chcel odpovedať, že to zo školy, a bla bla bla… ďalej som už nepočúvala. Takéto chovanie chlapec má jedine z domu, opakuje to, čo vidí doma. Tvojej sestry sa radšej úprimne opýtaj aký ma vzťah so svojim manželom a či je naozaj všetko doma u nich v poriadku. Lebo tento slovník chlapec musel obkukať a zo škôlky to určite nepochytil. Chlapca kazí jeho otec a nie deti v škôlke, on mu ukazuje príklad.
@katkami123 Ono to moze byt aj tym, ze im doma napr.cely den ide TV a rodicia absolutne nevyberaju vhodne a nevhodne programy pre deti. U kamaratky to takto funguje a ich 2-3 r syn mal podobne reci a utoky..."idem vsetkych zabit, ja ich posekam", surodencov hryzol a bil, neadekvatne vrieskal.
Ja som ju na to upozornovala.
Trochu sa to zlepsilo ale za mna je to uplne nepochopitelne, ze deti mozu pozerat taketo filmy plne nasilia.
@cajomila
To tiež môže byt, aby mali od chlapca pokoj, vychováva ho telka
Nenapíšem nič nové, len to, že si konala správne... Snáď si sestra prečíta diskusiu a otvorí oči aby videla že správanie dieťaťa nie je ok a jej dieťa bude reálne v buducnosti trpieť preto, že nebolo k nemu pristupovane tak aby sa vedel v budúcnosti zaradiť do života.. potrebuje pomoc odborníka, lebo to bude mať ťažké okolie aj ona.. a o jeho mladšom súrodencovi ani nevravím...
Zle mi je ked citam o takych agresivnych detoch,su to chudatka lebo maju nejaky psychicky problem ktory inak ako sgresiou nevedia ventilovat,mozno ziarli na mladsieho surodenca,mozno niesu jeho emocionalne potreby naplnovane…kazdopadne treba to riesit a nie len uzavriet nalepkou “je živy”…s urcite by som svoje deti nevystavovala takejto agresii, aj keby je to ich bratranec
Nestastne dieta,nestastna zena,nestastna cela rodina.Nehiem ako by som to riesila.Kym sestra neprizna ze je tyrana,alebo kym to nezacne akor ci neskor riesit socialka mate velmi tazku situaciu.V tomto by som si vsak ja vybrala chranit vlastne deti a prerusit ko kontakty reso.stretavanie.Svagor velmi dobre vie preco do toho nechce pustit psychologa.
A ako si to tvoj otec predstavuje? Že tam budete u nich sedieť a necháte sa obtĺkať chlapcom a tváriť sa, ze vás nebije?
Ale aj ten môj vyssie spiminany sused má diagnózu, ktorú som sa od susedy dozvedela až neskôr, zamlčala to, je autista. Sestra sa môže akokoľvek tváriť, že to je normálne, ale škola si raz vypýta chlapcovu diagnostiku, keď bude problém.
Vraj dieťa, ktoré má mantinely sa cíti bezpečne a viac sebaisto. Nepotrebuje sa vymedzovať takýmto spôsobom.
Ja by som to nebrala tak osobne, očividne je,že malý potrebuje užšie hranice nastaviť,asi sa mu moc dovolí, alebo je taky od narodenia jeho mladšieho súrodenca?nemôže to byť tým,že žiarli?Deti sú všelijaké,to ešte neznamená, že je zlý,vekom sa to môže úplne stratiť,skôr by som nabádala sestru,aby si ho ukorigovala,stretnutia by som isto nerusila,kvôli tomu. Isto sa tvoje deti ešte s niečím takým v živote stretnú tak ci tak,treba ich vychovávať nie stále len chrániť pred niečím
Kopla by som ho naspäť,aby vedel ako to je
.moja dcéra,keď bola malá strašne kusala,raz skoro odkusla kamoškynej dcere prst,vieščo som spravila?Pokúsala som ju tiež a poriadne,vživote to už nespravila
Ako viem sa vcitit do koze tvojej sestry, lebo mam take jedno "zive" dieta doma. Niektore deti su fakt temperamentnejsie a tazsie sa zvladaju a s vychovou to nemusi mat nic spolocne. ALE samozrejme, ked fyzicky utocil a ohrozoval tvoje deti, najlepsie bolo odist. Vtedy maju zasiahnut rodicia a dat hranice a aj ked je to neprijemne navstevu ukoncit. Oni ho musia poznat najlepsie a vediet, ake situacie zvlada a co nie, kde ma aj on svoje limity. A zase, uplne sa nestretavat to je hlupost, ved deti sa menia, inak sa spravaju doma, inak von, inak na navsteve a treba skusat, mozno radsej sa stretnut von na ihrisku, na kratsie a potom to predlzovat. Ja mam syna, ktory bol tazky oriesok, ale meni sa aj on je uplne iny teraz ked ma 5 rokov, ako ked mal 4 roky, 3 roky... A zase dcera mladsia je uplne ine dieta, keby mam len ju, tak som sama mudrost o vychove, lebo s nou je to vsetko lahsie... Ona si da povedat, so synom to ani nehlo a bolo velmi narocne a stale aj je ... Preto nemam rada tieto diskusie, ze ako si vychovas, tak mas...
Takýto slovník a prejavy ma syn kamaratov dg ako PAS.
Rodina nie je v poriadku,chlapec nie je v poriadku,je potrebná terapia. A možno diagnostika. Chlapček má problémy sam so sebou a zjavne mu nikto nepomáha. Čítam tu veľa hanlivych komentárov na správanie chlapca alebo prístup rodičov, ale každá minca má dve strany a treba sa pozrieť na vec do hĺbky. Problematické správanie je prejavom problematického prežívania. U detí aj u dospelých. Ty to nevyriešiš, ale keď máš sestru rada, mala by si s ňou pohovoriť o príčinách a pomôcť jej nájsť riešenie. Chlapec trpí, rodina trpí. Stretávanie by som neuťala ale skrátila na hodinu-dve, nie je nutné tráviť s niekým celý deň,ak podmienky nie sú ideálne. Možno aj jej syn by ocenil kratšie stretnutia,možno bol preťažený a nechcel vás tam,len to je nevedel a/alebo nemal komu ako povedať. Nikto sa zjavne nezamyslel nad týmto aspektom. Vychované dieťa nie je poslušné, vychované dieťa je také,ktoré má dôveru v rodiča lebo vie,že rodič jeho problémy rieši, že mu naslúcha. Sebaregulácii sa ešte len učí, treba veľa vysvetľovať. Aj svojim,aby rozumeli tomu, čo sa deje. A aby aj pri kontakte s ním vedeli primerane reagovať. Este sa v živote so všeličím stretnú a je lepšie nebyť prekvapený. Útek to nevyrieši, aj keď chápem tvoje pohnútky.
Autorka - prvym krokom nie je riesit spravamie synovca - kedze to je uz "len" nasledok. Je nevyhnutne riesit pricinu - a to ze tvoja sestra je tyrana!! Psychicky urcite, fyzicky podla mna tiez - len nie viditelne, dava si uz pozor.
A ze rocne dieta je tiez sama modrina - akoze halo, toto ked vidi pediatricka tak aby ich nenahlasila socialke - za to by sestra zas dostala.
Pomoz jej, nech vie ze sa to da zvladnut aj bez neho, ze stojite pri nej. Synovec sa tak prestane spravat az vtedy ked to prestane vidiet doma a povazovat to za normalne.