Partner sa váha zasnúbiť: Diskusia a rady
Ahojte zeny. Mam 27 rokov, priatel 36, coskoro to budu dva roky ktore spolu zdielame. Problem mojich sucasnych dni je ten, ze ten chlap ktoreho milujem, sa akosi nevie vymacknut a dopriat mi tu cest, aby som si ho vzala. Alebo on mna, to je jedno😂 skratka a jasne- zijeme v byte, ktory je jeho (kupil predtym nez sme sa spoznali), uz ma nejake vztahy za sebou, aj jedno zasnubenie uz bolo… vraj drz hubu prsten, ale to su asi vsetky ked vztah nevyjde, ci? 🤷🏼♀️ tuto zapeklitu otazku sme riesili hned v zaciatkoch nasho vztahu, vraj - ano, ja chcem s tebou dieta, aj zasnuby, aj svadba bude. Ty si laska mojho zivota, lepsiu zenu som nemal, urcite to vsetko chcem. Dobre, bola som spokojna. A potom to prislo, dovolenka. Nic… narodeniny… nic. Valentin, nic… vyrocie, nic… prechadzka v parku, nic… spolocna chata, nic… ano, priznam sa, ked pozeram romanticky serial uz mi trha okom. Aj hodim na neho pohlad typu : kolko znameni este potrebujes? Uz bolo aj take, ze som olutovala toto spolocne byvanie pred zasnubami. Jedine, z coho som sa poucila z diskusii na tomto modrom pejovi je to, ze uz sa o dieta snazit bez svadby nechcem. To bude prekvapenie, ked mu to oznamim😂
Aj sa smejem, ale v prvom rade sa hnevam. Ani nie na neho, ako na seba, ze som bola taka sprosta “zlata tackarka”. Peniaze na prsten su, aj keby to mal byt krutok z mineralky, je mi to jedno. Ani romantiku nepotrebujem, mohol by to spravit vo vsedny den pri prechadzke. Uz ani neviem, ako mu mam povedat to, ze ma strasne tymto sere :D honosnu svadbu nepotrebujem, staci mi urad. Aj to vie , ze na ceremonie si nepotrpim. Nerozumiem tomu, ze ked ma teda takto velmi miluje, preco je to taky problem. Mozno chapem aj to, ze dva roky… ale na druhu stranu, sam tvrdi ze dlho cakat netreba, potom je to prechodeny vztah…
Ja ani neviem co chcem , aku radu. Mozno mi len poradte nejaky pekny datum a dotiahnem ho na urad. A potom sa uvidi, ci zazvonia svadobne zvony alebo umieracik.
Ste spolu NECELE 2 roky, kolko spolu zijete? Ak rok alebo menej, vobec sa necudujem, ze sa do toho nehrnie. Ved mate kopu casu sa este spoznavat, prejst si aj fazou, kedy vam nebudu v bruchu lietat motyle. Mozno po 2 rokoch a mesiaci pride prva kriza a neustojite ju. Vobec ale vobec sa mu necudujem, ak caka a potrebuje sa o nejakych veciach este uistit. Lebo to, ze sa lubite teraz este neznamena, ze to bude cely zivot krasne a uzasne.
Za mna az neprijemne tlacis na pilu, keby som bola na mieste tvojho frajera, uz by mi prislo hrozne otravne ak by si do mna pomaly na dennej baze hustila, ze stale nemas na prste snubak. Ale kazdy podla svojho gusta no.
Ja uz mam aj svadobne saty kupene, lebo som nasla lacne a pekne, presne podla mojich predstav 😅. Sme spolu 3 roky, spolocna hypo na dom. Viem, ze moj chce byt so mnou uz nafurt a uz rok si “nedavame pozor”. Napriek tomu necakam pri kazdom jeho zavazovani snurok ci vytiahne z topanky suter, aj ked mi snad od prveho dna co sa pozname vzdy hovoril ze rodina je prenho najviac (vlastna) a strasne po nej tuzi. Raz to proste prirodzene pride a o to to bude krajsie 🤷🏻♀️ ci to bude o tyzden alebo o 7 rokov je mi uplne sum a fuk, lebo viem ze je ku mne cestny a chcem s nim stravit zvysok svojho zivota.
@enmery nuz, tak tym padom mu na tej svadbe proste nezalezi. Neznamena to automaticky, ze to s autorkou nemysli vazne. Nie kazdy cely zivot strasne tuzi po svadbe. Ale ak je pre autorku svadba dolezitejsia nez fungujuci vztah a chlap, ktory tuzi s nou mat rodinu, tak je to jej volba. Len aby neskor nelutovala, ze kvoli svojej nedockavosti zahodila pekny fungujuci vztah. Lebo ten dalsi uz taky pekny nemusi byt a/alebo nemusi taktiez skoncit svadbou. Alebo aj ano, ktovie.
No tá jeho odpoveď že a mám na výber..ti podľa.mna povedala viac ako dosť..
@colsami velmi rozumný názor
Ja som čakala 10 rokov (ak ťa to ukľudní 😀)
2 roky je krátka doba za mňa.
Myslím si, že autorka nemá čo naznačovať. On veľmi dobre vie, po čom ona túži a nechce sa k tomu kroku odhodlať. Mnohé tu radíte otvorený rozhovor, tak ja neviem... Ja by som do toho nešla... Bolo by to pre mňa aj ponizujuce, že som si teda vydupala prsteň, alebo pomaly že požiadala muža o ruku.. určite nie je zárukou šťastia samotné manželstvo, ale žiť bez toho papiera sa dá komfortne, iba ak sa na to obidvaja cítia.. ja som si nevedela ani predstaviť, keď som už bola v pôrodnici, či riešila formality okolo hypo a bytu, že partnera označujem a odkazujem na neho ako "priateľa". Viem, prkotina, ale mne to vadilo.. dokonca prvý byt sme kupovali ešte pred manželstvom, ale už aj vtedy som sa na neho odvolávala ako manžela pri nejakých vybavovackach ohľadne prerábky a tak, bolo mi blbé, hovoriť o priateľovi, priateľa som mala v nástich.. Autorke nechcem radiť, aby sa na to výbodla, lebo takto možno príde o ináč fajn partnera, len mne by teda veľmi vadila tá jeho odpoveď, aj to, že nemá problém púšťať sa do výroby dieťaťa, ale ten papierik mu vadí.. píšem tu už opakovane, ak je to LEN obyčajný papier, ktorý nechýba k šťastiu, tak prečo je problém ho mať? Veď to je len také "len"... Tak potom kde je problém?