Platonická láska a manželstvo

Ahojte,

žijem v šťastnom manželstve, máme 2 malé deti, som už skoro 3 roky doma na materskej.
Nedávno som sa spoznala nového kolegu môjho manžela. Stretli sme sa v rámci vianočného posedenia a celé to bolo také formálne, párkrát sa nám stretli pohľady a ja si odvtedy namýšľam, že práve v tých pohľadoch medzi nami prebehla iskra. Absolútne to nie je môj typ, ale nemôžem si pomôcť som ako pubertiačka.. minule volal manželovi a ja som mala rozbúšené srdce, celá nesvoja som potom bola...
Nejde o to, že by som po ňom túžila ale bol pre mňa dávno zabudnutý pocit zažiť také hlboké pohľady a (možno) trochu chémie.
Analyzujem to celé v hlave a zatiaľ mi z toho celého vyplýva to, že som už jednoducho dlho doma, von chodím iba športovať a na nákup (ak teda nerátam program s mužom/deťmi). S mužom sme šťastní, občasné nezhody ale nič hrozné, klape nám to.

Je to normálne prežívať takéto pobláznenie alebo čím to nazvať...? Mladšie dieťa má 8 mesiacov a až teraz sa trochu dostávam do toho že sa znova cítim sama sebou...