Povedal nie pri oltári
Poznáte niekoho kto povedal nie pri oltári?
Tak to musia byť dobre jeb..ti ľudia čo toto spravia.
Poznám týždeň pred svadbou.
Zaujíma ma, prečo sa pýtaš
Moja kolegyna, zrusila vsetko tyzden pred svadou - vraj to tak citila. Jej rodicia sa zachovali super a povedali jej, ze ju nevychovali na to, aby bola nestastna… dnes je vydata za ineho
Nie. Ale mala som to spraviť. Bolo by to najlepšie rozhodnutie môjho života.
Neoytam sa kvôli článku, ani to neplánujem spraviť ani nespravím ak by som sa k tomu oltáru dostala len ma zaujímajú čo som sa asi zle spýtala myšlienky tých ľudí že či sú si toho vedomí celý čas pred svadbou alebo tak, my sme spolu dlho, zasnúbili sme sa dávnejšie (4r) on vedel že svadba nebude vtedy, idealne za mňa je svadba do roka a do dňa nie takýto prsteň, ale to je jedno. No kedy by svadba mohla byt je už to obdobie, alebo teraz je čas to zacat to riešiť.. pred rokom sme sa rozišli na asi mesiac (ja s ním) ale vrátili sme sa k sebe no neviem či to nebola chyba keďže si tým vzťahom proste nie som 100% istá.. mame jeden problém ktorý zial iba ja vnímam ako problém no neviem či s takým človekom dokážem byt celý život a žiť lenže teraz už mám pocit že nemám pravo sa s ním rozísť po tom čo som to už spravila a dali sme sa znovu dokopy, lenže viem že takto sa predsa citit nemám. Je toto láska? Ale zároveň si tým ani nie som istá a neviem byt bez neho. Ale obaja si predsa zaslúžim viac.
Môj manžel mi vravel, že keď si bral bývalú manželku, tak mal veľké nutkanie povedať nie, ale keďže mu bolo ľúto, že väčšia časť rodiny cestovala na svadbu 400 km, tak síce povedal áno a myslel si, že snáď keď sa narodí dieťa, ktoré spolu čakali, že to snáď bude lepšie, ale viac sa vraj mýliť nemohol. Za pár rokov sa rozviedli, zistil, že len kvôli dieťaťu vydržať v nefunkčnom vzťahu vôbec nemá význam.
Tak toto určite láska nie je. Ak už teraz takto uvažuješ a nie si si na 100% istá, tak aj keby ste sa zobrali, myslím si, že vám to dlho nevydrží...
A svadba ešte neni naplánovaná ani nič lebo to vedome posuvam a neriešim no zároveň mám teda pocit že nemám právo mu znovu ublížiť ale takýmto spôsobom nám obom ubližujeme si najviac
Autorka každý si je strojcom svojho šťastia ...ak chces byť ty celý život nešťastná, nenaplnena na úkor šťastia druhého tak potom tu za 20 rokov nepíš ako si si zničila celý život a ako sa pôjdete rozvádzať. Buď si na prvom mieste ty . Vždy!
Nie sebecky samozrejme.. ale šťastná ty , šťastný muž , šťastné deti, šťastné manželstvo, šťastná rodina. Jednoduchý vzorec.
Pretože aj v Tom najsladšom a najdokonalejšom manželstve príde problém , kríza, hádky , svokry, nedorozumenie... A iba s naozaj pevným základom sa dá toto všetko zvládnuť. A nie s tým že už ideš pomaly do manželstva s neistotou a obavami. Nebude to dobré. Myslím že so mnou by väčšina súhlasila. Nemyl si ľútosť s láskou.
Ale chápem ťa, my ti tu môžme napísať len názor a nemusíme toto riešiť. Viem že to neni len tak chápem tvoje pocity. Ale daj seba na prvé miesto...
Viem o chalanovi, ktorému v sobotu ráno nevesta zavolala, že rusi svadbu. Jeho otec skolaboval.
@margotka17 ja som poznala kocku co neprisla do kostola. teda to bol trapas.
Moja bývalá kolegyňa : s partnerom už mala 2 ročné dieťa. V deň svadby, keď bola u kaderníčky jej zavolal snúbenec, že svadbu ruší. Ona potom ťažko ochorela zo šoku s celoživotnými následkami.
Na túto tému je aj kvázi komédia "Živí a zdraví" z Čiernej hory. V zime bol v kinách
Už len to, že si sem napísala, svedčí o tom, že svojho priateľa nemiluješ. Byť s niekým, len preto, že si si na neho zvykla a máš ho v podstate aj rada, je somárina. Vravím z vlastnej skúsenosti. Neviem koľko máš rokov, ale nikdy nie je neskoro stretnúť niekoho, pri ktorom také obavy nebudeš mať. Nie som Psycholog, ale mám dosť rokov na to, aby som Ti mohla poradiť. Neurob tú istú chybu ako ja.
Pretože aj v Tom najsladšom a najdokonalejšom manželstve príde problém , kríza, hádky , svokry, nedorozumenie... A iba s naozaj pevným základom sa dá toto všetko zvládnuť. A nie s tým že už ideš pomaly do manželstva s neistotou a obavami. Nebude to dobré. Myslím že so mnou by väčšina súhlasila. Nemyl si ľútosť s láskou.
Ale chápem ťa, my ti tu môžme napísať len názor a nemusíme toto riešiť. Viem že to neni len tak chápem tvoje pocity. Ale daj seba na prvé miesto...
@majus2323 presne, ja som mala svadbu v r. 1987, a nebola som si istá, niečo vnútri vo mne tlelo, ale vždy som to prehlušila nejako. Lebo vtedy nebolo také povedomie ako tu a teraz, to bol úplne iný život a okolnosti. asi som mala obavy že budem tzv. stará dievka, všetky kamošky kolegyne vydaté.
Zo začiatku to bolo fajn, ale naše rozdiely vo viacerých líniách sa dosť odlišovali, ja som nemala nijaké fórum, možnosti si niečo konzultovať, pokecať, prečítať a tak sme to bačovali lepšie či horšie alebo teda tie začiatky OK, len časom, v podstate po revolúcii sa viac vecí vykryštalizovalo a zvýraznilo. dlho mi trvalo prestať dávať šance človeku, ktorý viac klamal a sklamal, ako dať na prvé miesto seba. keď som sa k tomu konečne dokopala, tak som si už išla za svojím. mať vtedy ten rozum ako teraz, to povedomie ženskej hodnoty, tak by ani svadba nebola - teda nie s dotyčným. Potom som ľutovala, že som s nerozhýbala skôr.
a čo sa mi stalo ? pred asi 2 rokmi ma vypátral jeden môj klient, veľmi som si ho po 30 rokoch nepamätala, ale viem že boli 3 bratia, bývali blízko kde som pracovala (knižnica), spmínala som si na nejaké drobnosti. pokecali sme si cez telefón, len chcel vedieť ako sa mám, a ku koncu sa mi zdôveril, že bol veľmi nesmelý, neobratný, a keď sa raz osmelil a išiel za mnou do knižnice, že skúsi trochu viac prejsť z klienta ku kamaratstvu, pokecať , navrhnúť nejaký program, niekde si výjsť do mesta. a čo čert nechcel, už za mnou prišiel ten moj ex, asi tak iba 2.x, a ten chalan ked nás videl cez výklad, že kecáme, tak odvahu stratil a už nikdy neprišiel. myslel si že som zadaná a nemá šancu. tak len som mu vyhŕkla " Danko, prečo ste to neskúsili, mohli ste ma zachrániť..."
@majus2323 presne, ja som mala svadbu v r. 1987, a nebola som si istá, niečo vnútri vo mne tlelo, ale vždy som to prehlušila nejako. Lebo vtedy nebolo také povedomie ako tu a teraz, to bol úplne iný život a okolnosti. asi som mala obavy že budem tzv. stará dievka, všetky kamošky kolegyne vydaté.
Zo začiatku to bolo fajn, ale naše rozdiely vo viacerých líniách sa dosť odlišovali, ja som nemala nijaké fórum, možnosti si niečo konzultovať, pokecať, prečítať a tak sme to bačovali lepšie či horšie alebo teda tie začiatky OK, len časom, v podstate po revolúcii sa viac vecí vykryštalizovalo a zvýraznilo. dlho mi trvalo prestať dávať šance človeku, ktorý viac klamal a sklamal, ako dať na prvé miesto seba. keď som sa k tomu konečne dokopala, tak som si už išla za svojím. mať vtedy ten rozum ako teraz, to povedomie ženskej hodnoty, tak by ani svadba nebola - teda nie s dotyčným. Potom som ľutovala, že som s nerozhýbala skôr.
a čo sa mi stalo ? pred asi 2 rokmi ma vypátral jeden môj klient, veľmi som si ho po 30 rokoch nepamätala, ale viem že boli 3 bratia, bývali blízko kde som pracovala (knižnica), spmínala som si na nejaké drobnosti. pokecali sme si cez telefón, len chcel vedieť ako sa mám, a ku koncu sa mi zdôveril, že bol veľmi nesmelý, neobratný, a keď sa raz osmelil a išiel za mnou do knižnice, že skúsi trochu viac prejsť z klienta ku kamaratstvu, pokecať , navrhnúť nejaký program, niekde si výjsť do mesta. a čo čert nechcel, už za mnou prišiel ten moj ex, asi tak iba 2.x, a ten chalan ked nás videl cez výklad, že kecáme, tak odvahu stratil a už nikdy neprišiel. myslel si že som zadaná a nemá šancu. tak len som mu vyhŕkla " Danko, prečo ste to neskúsili, mohli ste ma zachrániť..."
@cacianka a ako to dopadlo? Inak podobnu prihodu mam zo svojho okolia. Kamoske sa ozval stary znamy z detstva, bol zenaty s jej kamoskou. Len tak jej raz napisal a vravela, ze to bolo, ako keby preskocili tych vyse 30 rokov a nadviazali na to, kde skoncili. Par mesiacov na to sa zobrali
vždy lepšie povedať nie pred oltárom ako ľutovať manželstvo celé roky. Veľmi ľutujem, že som nenabrala odvahu.
@cacianka a ako to dopadlo? Inak podobnu prihodu mam zo svojho okolia. Kamoske sa ozval stary znamy z detstva, bol zenaty s jej kamoskou. Len tak jej raz napisal a vravela, ze to bolo, ako keby preskocili tych vyse 30 rokov a nadviazali na to, kde skoncili. Par mesiacov na to sa zobrali
@guiseppinka s mužom som takmer 25r rozvedená, narobil mi problémov kopu a jeden z nich budem niesť ako ťažké bremeno asi do smrti, pred pár rokmi zomrel, takmer ako bezdomovec, jeho brat ho zachránil. dokonca som bola asi 10 dni vdova, lebo matrikárka v mieste konania sobášu nevybavovala došlú poštu, tak ani nezapísala ani nenahodila do systému rozvod, takže na centrálnej matrike som bola vdova a nemohli ho pochovať. po pár rokoch od rozvodu som sa zoznámila s terajším partnerom, nie je dokonalý, ani bohatý, ale ma miluje, venuje sa mi , neklame ani nepodvádza, nepije, nefajčí, sme spolu nejak 20 rokov. A ten Daniel ? Ženatý, deti, len sme si pokecali cez telefón, ani jeden nenavrhol stretnutie - mohli sme napr. aj s bratmi a partnermi ako stretávka partie z knižnice (jedného brata som často stretávala, pracovne, asi nejaké ich rozhovory mu pripomenuli časy v knižnici v r. 1984-85.
Z jeho hlasu a a celkovej atmosféry som mala veľmi dobrý pocit, až túžbu sa stretnúť, ale nenabrala som odvahu. Keby zavolal ešte raz, tak neviem...
Autorka, na tvojom mieste by som sa rozišla. Čím skôr.
Po prvé, cítiš ako chybu, že ste sa dali zas dokopy. To, čo cítiš, má byť pre teba smerodajné, nie, to, čo cíti on, a v žiadnom prípade nie výčitky alebo ľútosť. Život máš len jeden!
Po druhé, ak ty vidíš niečo ako problém a on nie, stopercentne to nebude fungovať.
Pretože ak obaja vidia problém ako problém, sú väčšinou ochotní na tom pracovať a riešiť to.
Ale ak problém vidíš len ty, a on to ignoruje alebo dokonca popiera, znamená to, že neprikladá váhu tvojim pocitom a je neempatický.
Veľmi veľmi ľutujem, že som toto ja nevedela pred 15 rokmi. Mala som to vo vzťahu podobne, a trapila som sa roky s manželom, ktorý sa časom prejavil ako absolútny neempatický sebec voči mne aj deťom.
Radsej priamo na svadbe ako po 10 r a po 3 detoch..
No určite by som v situácii, ktorú si popísala svadbu neplánovala... viem, že to nie je len tak sa rozísť, ukončiť všetko, dala by som tomu asi posledný shot s párovou terapiou, ak by bol ochotný, vedený rozhovor by ti mohol pomôcť urovnať si myšlienky a rozhodnúť sa čo ďalej...
Radsej priamo na svadbe ako po 10 r a po 3 detoch..
@katariinam tak to si presne trafila môj prípad...po 10 rokoch a 3 deťoch.
@katariinam tak to si presne trafila môj prípad...po 10 rokoch a 3 deťoch.
@janette2021 aj svoj 😆 da sa to zvladnut prosim?
Áno ja, bola som tam
Áno ja, bola som tam
@bebek To má zaujíma. Ako to prebehlo? Dal aj nejaké vysvetlenie prečo to nechal zájsť až tak ďaleko?
@anonym_autor moju mamu. Raz pred oltárom a raz týždeň pred ďalšou svadbou
O jednej viem, že síce svadba bola, ale do týždňa po nej sa aj rozišli a neskôr rozviedli.