Poznáte mladých, ktorí dostali nehnuteľnosť?

Poznam, vnimam to pozitivne. Je super ked niekto ma takuto moznost. A nehnutelnost s hodnotou od 150 000 vlastni pri dnesnych cenach asi kazdy kto byva vo svojom.

poznám. Su to ludia ako každý iný. Čo potrebuješ Ty?

Poznam. Je takych viac, ved kexysi sa predavali byty za ine ceny a inych podmienok. A ak mali moznost kupit byt, tak detom kupili 😉

Viem že kamarati takto šetrili deťom. Namiesto stavebneho sporenia zobrali požičku kupili pozemok a splacaju to namiesto šetrenia.

Aj ja poznám a beriem to v pohode. Veď je to pekne keď chcú rodičia pomôcť, ja za tým nevidím nič zlé. Keď o pár rokov budem mat aj na financie, jasne ze by som kúpila alebo pomohla môjmu dieťaťu.

Poznám takých a dúfam, že aj my takto budeme vedieť pomôcť dieťaťu v budúcnosti.
Ako by som ich mala vnímať? Vnímam ich podľa toho akí sú to ľudia, nie či majú byt darovaný alebo na hypotéku.

Aj nám s mužom by rodičia takto pomohli kebyže na to majú.. A ak budeme môcť, pomôžeme co najviac synovi získať bývanie.. Nevidím na tom nič zlé, keď na to majú, prečo nie? Mne je skôr ľúto ľudí v mojom okolí, čo aj napriek tomu, že chodia každý deň poctivo do prace, majú ďaleko pri dnešných cenách a úrokoch k vysnivanemu bývaniu...

Áno, ja. Náš prvý štartovací byt - chceli sme ísť vtedy s ešte priateľom do hypotéky. Rodičia sa ponúkli, že byt kúpia na seba (bez hypotéky). Nám to pomohlo, lebo keď sme si neskôr založili rodinu, potrebovali ísť bývať do väčšieho, tak aby sme neboli zaťažení tou hypotékou. A rodičia nám to navrhli aj s tým, že ešte len spolu chodíme a keby sme sa rozišli, tak by sme nemuseli riešiť delenie. Bývali sme “zadarmo”, platili sme si len náklady na byt ako voda, správa, elekrika, internet. Som im za to vďačná, lebo fakt nám to v tom čase pomohlo.

Majú ľahší start do života , ľahší život
V dobrom závidím 💗

No osobne nepoznám, a keby aj, je mi to úplne suma fuk. To z nich nerobí o nič horšieho či lepšieho človeka 🤷🏼‍♀️
Ja som tiež od rodičov nedostala dom/byt a v podstate nič (keďže neboli financie navyše), a vôbec im to nevyčítam. Aspoň si dokážem veci vážiť, keďže som si všetko musela zaobstarať sama. A budem nútená (ako samoživiteľka) toto učiť aj moje dieťa. Z môjho 1 platu si iné nemôžem dovoliť. Nemyslím že je povinnosťou rodiča sa takýmto spôsobom o dieťa postarať. Má kde bývať, ak chce, má čo jesť... ak bude chcieť iné, musí sa o to postarať sama.

Normalne ich vnimam, s niektorymi sa pozname odmalicka. Nerozumiem, co riesis?

poznam a vnimam to, ako velke plus, ze mladi nemuseli byt zadlzeni. my mame viac nehnutelnosti a tiez sa ich chystame darovat dceram, aby mali lahsi start do dospelackeho zivota.

Prečo sa zamýšľať nad niečím ,na čo nemám dosah a netýka sa to mňa osobne

Je mi to srdecne jedno, ked na to ti rodicia maju preco nie?
Mat tolko penazi tiez dcere kupim.

Ja som dostala po promócii peniaze, neskôr stavebný pozemok a potom aj starý rodinný dom, ktorý sme kompletne prerobili a predali. Som jedináčik. Moje detí dostanú tiež po skončení VŠ štartovacie menšie byty v novostavbe. Už sme kúpili a teraz prenajímame. Považujem to za normálne zabezpečenie dieťaťa a zároveň to vnímam aj ako výhodu pre mňa - budú sa o seba starať samy, žiadny mamahotel. V okruhu mojich známych to takto robí každý. Dieťa dostane bývanie alebo minimálne slušnú hotovosť, aby si dokázalo vziať samo hypotéku a mať vlastné bývanie. Vlastne, vôbec nepoznám také prípady, že dospelé dieťa ide preč z rodiny doslova s holou riťou. O takých prípadoch čítam len tu. A nikto to nerieši, nesúdi, nezávidí. Pracujeme, máme deti, chceme ich zabezpečiť po každej stránke.

Závidím im 😀

Poznám ..že sú šikovní a ich deti majú ľahší zivot

Poznam a je to veľmi zodpovedne od rodicov, že sa postarali o svoje deti, aj ja by som rada deti do zivota vyprevadila nehnuteľnosťou. Dáva to velky pocit slobody. Napr kamarátka nemusela zostat v nefunkčnom vztahu, lebo sa mala kam vratit a pod.

A co je na tom?poznam a su to jedine sikovni ludia ktori si to vydreli

Ako by som ich mala vnímať?? Čo je to za otázku?🤔

Poznám a je mi to úplne fuk. Nečakam, že mi dieťa zostane sedieť pri sukni, lebo tu má byt. Radšej im zaplatím kvalitné vzdelanie a byt nech si kúpia tam, kde budú chcieť žiť.

Nepoznám nikoho kto dostal niečo také drahé ale poznam mladých, ktorí si zvládli drahé nehnutelnosti zabezpečiť bez hypo samy.

Poznám, super. Tiež by som to chcela dopriať svojim detom.

Závidíš? Neviem ako inak by som ich mala vnímať. V mojom okolí sa takéto dary nedávajú alebo o nich aspoň nikto nemá potrebu hovoriť.

Musela som sa nad tym zamysliet,ci niekoho takeho poznam. A zaroven je to odpoved na tvoju druhu otazku,ze je mi to srdecne jedno a nezaujima ma to,takze ich nevnimam nijak skrz informaciu,odkial maju byt.

Poznam, ale osobne si myslim, ze je to fakt velka pomoc. Nie som si ista ci je to to najlepsie. My sme dostali nejaky financny prispevok na byvanie. Podla mna to staci.

Poznám,a nevnímam to nijak.
Je mi to jedno.
Veď každý sa snaží svojim deťom dopriať, dať toĺko, koľko môže.

Poznám, my sme deťom kúpili byty, zatiaľ ich prenajímame. My sme nedostali od rodičov nič, čo im samozrejme nevycitam ale ked máme my tú možnosť, chceme deťom štart do života uľahčiť. Ak byty v danej lokalite v dospelosti nebudú chcieť, predaju a kúpia inde.

Možno niekoho takého aj poznám, ale neviem o tom, lebo sa ľudí nepýtam, či bývajú v podnájme, vo vlastnom, v rodičovskom, v partnerovom, na hypotéku alebo darovanom 😅 nezaujíma ma to. Takže odpoveď na druhú otázku je, že to vnímam normálne. Každý má iných rodičov, niekomu darujú bývanie, niekomu auto, niekomu finančný príspevok, niekomu skvelú prácu, niekomu strážia deti, niekomu všetko z toho a niekomu nič. Nevidím vôbec nič zlé na prijatí ponúkanej pomoci 🙂